Postavy za Kerrym

Ak budeme poznať, kto radí Kerrymu v oblasti zahraničnej politiky, znamená to, že sa dozvieme, aký bude postoj USA k zvyšku sveta po roku 2005? Pozrime sa, ako sa zmení zahraničná a európska politika USA, ak za prezidenta zvolia Johna Kerryho. Kto bude Condoleezou Riceovou budúcnosti? Aby George Bush prekonal svoje, teraz už notoricky známe nedostatky vo vedomostiach, obklopil sa tímom Rasputinov. Niektorí z nich sú sotva kozmopolitnejší ako on sám, každopádne sa však lepšie vyznali v rozhodovacom procese v americkej zahraničnej politike. John Kerry, sčítaný a hovoriaci niekoľkými jazykmi, strávil mladosť medzi rodinným domom v Bretónsku a Mekongskou deltou a dnes je pilierom výboru pre zahraničnú politiku v Senáte. Sotva potrebuje učiteľov, aby pochopil medzinárodnú scénu. Ak vyhrá voľby, jeho poradcovia budú preto hrať menej dôležitú úlohu, ako je to u jeho predchodcu. Pocit déja vu Identita týchto poradcov však môže poskytnúť vodidlo pre politiku budúcej Kerryho administratívy. Kerry sám bol doteraz pri formulácii svojej budúcej politiky mimoriadne opatrný. Uprednostňoval diskrétnosť a chcel sa vyhnúť akémukoľvek predčasnému antagonizmu ktoréhokoľvek voliča. Tipoval, že v tejto fáze kampane nepotrebuje Bushov tím žiadnu pomoc pri strácaní bodov podpory. To mu však nezabránilo v tom, aby medzi svojimi poradcami nemal takých ľudí, ako sú Sandy Berger, predchodca Condoleezy Riceovej, a Richard Holdbrook, slávny negociátor Daytonských dohôd, ktoré zastavili bosniansky konflikt. A predovšetkým Randy Beers, ktorý zreteľne vystúpil na verejnú scénu, keď po dvadsaťročnej kariére odišiel z Národnej bezpečnostnej rady, pretože sa „nepohodol“ s Bushovou vládou. Teraz je Kerryho hlavným spolupracovníkom a k demokratickému kandidátovi sa pridal vo veľmi skorej fáze kampane. Predstavovaný je ako následník Condoleezy Riceovej. Tieto veľké zvieratá sú však len priamo spomínanými členmi pestrej skupiny. Kto je teda v Kerryho tíme, a môžeme vôbec o tíme hovoriť? Ako sa navzájom znášajú? Ako dnes prispievajú ku kampani? Možno nájsť mnoho odpovedí, ktoré bez toho, aby sa dalo hovoriť o definitívnom súde, poskytujú niekoľko hypotéz, ako bude vyzerať zahraničná politika demokratov v roku 2005. Recyklácia na spôsob Washingtonu Okolo Kerryho nenájdete „jastrabov“. Formulácia jeho zahraničnej politiky je omnoho „decentralizovanejšia“ a menej stranícka ako v prípade Busha, a to z mnohých dôvodov. Členovia Clintonovho tímu sa v roku 2001, spôsobom typickým pre Washington po volebnej porážke, roztrúsili po think-tankoch a konzultačných firmách. No od prameňa moci odišli len pred troma rokmi a ďaleko zatiaľ nezašli. Sandy Berger vytvoril svoju vlastnú „geostratégiu“ a lobistickú konzultačnú agentúru. Madeline Albright vyučuje na Georgetownskej univerzite. Richard Holdbrook sa stal poradcom Rady pre zahraničné vzťahy a niekoľkých nadácií. Vo svojich doménach sú stále vplyvní a návrat do verejného života by bol len prirodzeným krokom. O to viac, že stranícka solidarita bola za posledné tri roky výrazne posilnená a v týchto voľbách ide o vyššie stávky než v posledných piatich či šiestich. Za týchto podmienok nemôže žiadne z veľkých mien odolať pokušeniu podpísať sa pod kampaň, a tým sa zapísať do budúcej administratívy demokratov. Kozmopolitný Kerry má republikánskych priateľov Mnohé Kerryho skúsenosti v oblasti medzinárodných vzťahov rozširujú okruh potenciálnych poradcov za Clintonov tím. Z čias svojho pôsobenia v armáde si uchoval pomerne silnú podporu medzi dôstojníkmi. Ukázalo sa, že táto podpora bola dôležitá v primárkach. Mnohí vyšší dôstojníci, aktívni i penzionovaní, sa pridali ku Kerrymu – ak napríklad bývalý šéf spojeného vrchného veliteľstva John Shalikashvili, „odstránený“ z postu v roku 2003 po veľmi zlých vzťahoch s Pentagonom spôsobených prípravami na vojnu v Iraku. Počas dvadsiatich rokov v Senáte, a najmä vo Výbore pre zahraničné vzťahy, si John Kerry vytvoril úzke vzťahy s umiernenými, „realistickými“ republikánmi, ktorí teraz bojujú proti radikálnemu krídlu strany. Republikánski senátori John McCain, Chuck Hagel a Richard Lugar sú v zahraničnopolitických otázkach, paradoxne, veľmi blízki demokratickému kandidátovi. Prezident Kerry by naďalej pestoval vzťahy senátora Kerryho a nie je za hranicami pravdepodobnosti, že jednému zo svojich republikánskych priateľov by dokonca ponúkol post v demokratickej administratíve. Potom sú tu jeho demokratickí priatelia v Senáte. Joe Biden, Gary Hart, Bob Kerrey. Priebeh primárok poznamenal celú demokratickú kampaň. Zahraničná politika bola jednou z oblastí, v ktorej sa demokratickí kandidáti najviac líšili. Keďže sa Kerry snaží zjednotiť stranu po mimoriadne ostrej kampani, musí brať do úvahy aj protivojnové názory zosobnené Howardom Deanom, ktoré inak hrozia presunúť hlasy nezávislému kandidátovi Ralphovi Naderovi. Staré recepty na nové problémy Bez toho, aby sme sa snažili vopred určiť výsledok ich spolupráce, ak sa budúci rok dostanú do Bieleho domu tieto rozdielne osobnosti, môžeme si dovoliť dve poznámky. Kerryho poradcovia si môžu byť vedomí nových výziev po 11. septembri 2001, no diplomatické či vojenské skúsenosti a skúsenosti z multilaterálnych fór budú v ich kariérach omnoho dôležitejšie než pri poradcoch Georga Busha, ktorí sú viac zvyknutí pozerať sa na svet cez prizmu Washingtonu. Sú pragmatickí a vedomí si reality a obmedzení všemocnej Ameriky. Tieto pocity sa formovali riešením konfliktov na Balkáne a dnes nefungujúcim mierovým procesom na Blízkom východe. Tam, kde Bushova administratíva prišla s úplne novými cieľmi a prostriedkami americkej zahraničnej politiky, by Kerryho poradcovia uplatňovali staré metódy na nové problémy. Ak sa v Bielom dome zmení nájomník, zmena bude viditeľná v oblasti tónu a štýlu, nie obsahu. Článok bol uverejnený v internetovom magazíne Café Babel www.cafebabel.com