Amerika s kilami navyše
Popri extrémnom suchu a teple, katastrofálnych požiaroch a záplavách začal v Amerike naplno vyčíňať už aj „civilizačný živel“. Za posledné roky nabral vietor do plachiet do takej miery, že ho odborníci začali prirovnávať k nebezpečnej epidémii. Obezita, o ktorej je reč, nezamestnáva za Atlantikom už len lekárov, plno roboty nadelila aj sociológom a peniaze rátajúcim ekonómom. V Amerike sa umiera na prejedanie Podľa Dr. Davida Thompsona zo zdravotného inštitútu v Bostone trpí obezitou 20–30 percent obyvateľov USA, pričom nadváhou trpia až traja z piatich Američanov a 13 percent detí! Situácia sa pritom za posledných 20 rokov výrazne zhoršila. U dospelých sa výskyt obezity zdvojnásobil, u adolescentov dokonca zvýšil trojnásobne. Podľa takzvaného hlavného lekára USA Davida Satchera sa zdá, že v blízkom čase môžu nesprávne stravovacie návyky predlžujúce opasky svojich vyznávačov vytlačiť ako príčinu smrti z prvého miesta tabak a cigarety. Tie sa ročne podieľajú na úmrtí až 400 000 Američanov, obezita ich má na svedomí len o 100 000 tisíc menej. Odborníci zúčastňujúci sa 11. európskeho kongresu o obezite sa zhodli, že v USA sa tučnota podieľa na nákladoch na zdravotnú starostlivosť až siedmimi percentami, čo je minimálne dvakrát viac než v mnohých iných vyspelých štátoch. Na porovnanie, vo Francúzsku a Austrálii jej podiel tvorí len dve percentá, v Kanade 2,4 a na Novom Zélande len o desatinu percenta viac. Napriek vysokému počtu postihnutých obyvateľov nie sú príčiny tohto fenoménu pre lekárov ani bežného človeka neznáme. Staré známe nesprávne stravovacie návyky, nadmerný príjem kalórií najmä zo živočíšnych produktov, vyhýbanie sa ovociu a zelenine spolu s nedostatkom pohybu vie ako príčinu nadváhy identifikovať už aj školák. A hoci podľa WHO 800 miliónov svetovej populácie hladuje, v USA sa umiera na prejedanie. O nevhodnosti americkej stravy nevypovedajú len výsledky štúdií, ale aj čísla štatistík. Ešte v roku 1999 výskum uskutočnený v Číne ukázal, že hoci Číňania skonzumujú o 20 percent kalórií viac než Američania, ktorí sú až o 25 percent tučnejší. To preto, že takmer 40 percent kalórií v „západnej strave“ pochádza z tuku, zatiaľ čo v Číne je to len 15 percent. Výsledky výskumu tiež odhalili, že kým v USA 70 percent bielkovín je z potravín živočíšneho pôvodu a 30 percent z potravín rastlinného pôvodu, u Číňanov je tento pomer obrátený. Z celkového množstva bielkovín len 11 percent pochádza zo živočíšnych a 89 percent z rastlinných zdrojov. O nadmernom príjme bielkovín vypovedá aj ďalší štatistický údaj. Ten udáva, že priemerná americká žena skonzumuje až 127 percent odporúčanej dennej dávky proteínov, priemerný americký muž o 27 percent viacej. Podľa hlavného lekára USA „prevaha vedeckých dôkazov jasne dokazuje, že stravovacie zvyky, ktoré sa opierajú o nadmerný príjem potravín bohatých na kalórie, tuk (najmä nasýtený), cholesterol a sodík, ale chudobných na zložené cukry a vlákninu, významnou mierou prispievajú k vysokému výskytu hlavných chronických degeneratívnych ochorení“. Povedané inými slovami, obyvatelia severoamerického kontinentu až príliš vyhľadávajú potraviny živočíšneho pôvodu a až príliš sa vyhýbajú ovociu a zelenine. Je pravdou, že živočíšne produkty neobsahujú žiadnu vlákninu a takmer žiadne zložené cukry. Navyše, pre ľudský organizmus sú aj jediným zdrojom cholesterolu, ktorý ako je známe, v rastlinách ešte nikto nenašiel. Ekonomické pozadie Ľudia, ktorí sa nezmestia do nohavíc bežnej veľkosti, to nemajú ľahké ani z inej stránky. Dokazuje to preukázané zvýšené riziko vzniku srdcovo-cievnych ochorení, rakoviny či cukrovky. Súčasne sa rozširuje aj ekonomický rozmer celého javu. Ministerstvo zdravotníctva USA odhaduje, že len v roku 2000 predstavovali priame a nepriame náklady na boj s obezitou 117 miliárd dolárov. Na priblíženie, len samotná liečba srdcových ochorení stojí amerických daňovníkov 50 miliárd dolárov, čo je suma porovnateľná s balíkom peňazí, ktoré sa vynakladajú na liečbu cukrovky. Na vysoký krvný tlak a mozgovú príhodu dávajú obyvatelia USA už o niečo menej, so sumami 15 a 18 miliárd dolárov však nemôže byť žiadny ekonóm spokojný. A to o to viac, že ku všetkým týmto ochoreniam prispieva svojou mierou aj obezita. Problém je v strave Hlavný lekár USA upozorňuje, že až 70 percent všetkých úmrtí v Spojených štátoch súvisí s neprirodzenou stravou. Jeho kolega Neal Barnard z Washingtonskej lekárskej komisie pre zodpovednú medicínu prezrádza, že „priemysel s hovädzím mäsom prispel k vyššiemu počtu úmrtí Američanov, ako všetky vojny tohto storočia, prírodné katastrofy a automobilové nehody dohromady“. V poslednom desaťročí sa o nevhodnosti „západnej stravy“ presvedčili aj v Číne. Po tom, ako sa v 90. rokoch zdvojnásobila spotreba mäsa, sa chronické ochorenia stali hlavnou príčinou úmrtí Číňanov. Kým pred rokom 1950 sa za hlavnú príčinu považovali osýpky, tuberkulóza a staroba, v roku 1985 sa na prvé miesto „vyšvihli“ zhubné nádory, mozgovocievne ochorenia a ischemická choroba srdca. Vojna proti obezite David Satcher sa rozhodol obezite a stravovacím návykom svojich krajanov vyhlásiť nemilosrdnú vojnu. Je presvedčený, že okrem osobnej zodpovednosti sa obezita týka celej spoločnosti, ktorá by sa ňou preto mala vážne a zodpovedne zaoberať. Jeho ofenzívne ťaženie si už stihlo vyslúžiť prirovnanie k boju, aký vedú americké úrady proti fajčeniu. Hlavný lekár USA predložil vláde i spoločnosti niekoľko odoporúčaní, v ktorých sa okrem dospelých zameral aj na deti a dospievajúcu mládež. O čo teda Satcherovi vlastne ide? Školy by mali do osnov denne zaraďovať telocvik, pričom nezáleží, o aký stupeň a typ školy ide. Pracovníkov školských jedální vyzýva, aby svojim stravníkom poskytli zdravší a racionálnejší výber jedál. Školy sa ďalej musia riadiť federálnymi pravidlami, ktoré okrem iného zamedzujú prístup žiakov k nezdravým potravinám a nápojom z predajných automatov umiestnených často v priestoroch školy. Jedno federálne nariadenie napríklad prikazuje, že obed v školských jedálňach nesmie obsahovať viac ako 30 percent tuku. Napriek tomu však uskutočnená štúdia ukázala, že celoštátny priemer je až 34 percent. Obce musia zriaďovať bezpečné ihriská, chodníky pre chodcov a cyklistov. Zamestnávateľom zas odporúča poskytovať svojim zamestnancom čas i priestor na fyzické cvičenie. Na druhej strane by mali zamestnávatelia profitovať zo zvýšenej dochádzky svojich zamestnancov, svižnejšieho pracovného tempa a vyššej efektivity práce. David Satcher sa obrátil aj na reštaurácie typu rýchlych občerstvení, ktorým radí, aby svojim zákazníkom ponúkali jedlá prospešnejšie zdraviu. Osobitná výzva smerovala aj vláde, od ktorej žiadal, aby podporila dostupnosť ovocia a zeleniny. Do boja proti obezite sa pridali aj celebrity spoločenského i politického života. Citlivá téma neobišla ani hlavu štátu. Americký prezident George Bush sa priznal, že každý deň športuje, vždy sa vraj potom cíti lepšie a je aj príjemný spoločník. Aký dojem na svojich krajanov šéf Bieleho domu urobil a ako blízko si jeho odporúčanie zobrali Američania k srdcu, ukáže až čas. Počíta sa každé kilo O tom, že chudnutie nepatrí k jednoduchým činnostiam, vie aj pán Satcher. Podieľa sa na ňom množstvo faktorov, okrem vytvorených podmienok aj vôľa zúčastneného a správny harmonogram zhadzovania kíl. Svojim priaznivcom odporúča, aby neboli smutní, ak sa im nedarí chudnúť tak, ako to spočiatku očakávali. „I schudnutie o štyri či päť kíl môže znížiť riziko, že dostanete cukrovku či srdcové ochorenie. Pomôže tiež ak sa na pol hodinku denne prejdete. A každé kilo sa počíta,“ povzbudzuje Satcher. Autor študuje na Prírodovedeckej fakulte UK
