Internetová vyspelosť štátov: vedie Škandinávia

Medzi päť najlepších štátov v schopnosti využívať internet a najnovšie informačno-komunikačné technológie patria štyri škandinávske krajiny. Tvrdí to analytická sekcia prestížneho britského týždenníka The Economist. „Kľúčom k úspechu je koordinácia a spoločné programy vládnych inštitúcií a priemyslu IT. A práve toto je oblasť, v ktorej Európa a osobitne Škandinávia, exceluje,“ konštatujú autori štúdie The 2004 e-readiness rankings.
Počet zobrazení: 1545

Medzi päť najlepších štátov v schopnosti využívať internet a najnovšie informačno-komunikačné technológie patria štyri škandinávske krajiny. Tvrdí to analytická sekcia prestížneho britského týždenníka The Economist. „Kľúčom k úspechu je koordinácia a spoločné programy vládnych inštitúcií a priemyslu IT. A práve toto je oblasť, v ktorej Európa a osobitne Škandinávia, exceluje,“ konštatujú autori štúdie The 2004 e-readiness rankings. The Economist Inteligence Unit (EIU) vydáva túto správu od roku 2000 štvrtý raz. Hodnotenie 60 najväčších ekonomík sveta vypracováva v spolupráci s IBM Institute for Business Values (IBV). „Rebríček ,digitálnej pripravenosti‘ ponúka pohľad na to, ako môžu vlády ovplyvňovať využívanie nových technológií a ich aplikáciu v praxi,“ hovorí riaditeľ IBM-IBV Peter Korsten. „A šéfom firiem pomôže zorientovať sa, do čoho investovať, aby zvýšili rast svojich spoločností.“ Na prvých miestach sa opäť objavili všetky škandinávske krajiny. Prvým v celkovom poradí je Dánsko, ktoré z možných 10 bodov získalo 8, 28. Tretím je Švédsko (8, 23), štvrtým Nórsko (8, 11) a piatym je Fínsko (8, 08). Medzi ne sa dostala iba Veľká Británia (8, 27). V prvej desiatke sú ešte Holandsko (8.) a Švajčiarsko (10.), a tak starý kontinent v informatizácii výrazne dominuje. Úpadok USA Spojené štáty spadli z tretieho na šieste miesto (8, 04). Ich pozícia sa sústavne zhoršuje. Pôvodne boli lídrom rebríčka, v minulom roku klesli na 3. miesto a prvé prepustili Švédsku, teraz sa zosunuli o ďalšie tri miesta. „Ich pokles v hodnotení je výsledkom rýchlejšieho postupu iných krajín, medzi ktorými vedú štáty Škandinávie.“ Severná Európa „zaznamenala prudký nárast penetrácie rýchleho pripojenia k internetu a s tým spojených nových služieb.“ Mobilná komunikácia pritom rastie rýchlejšie v zaostávajúcejších krajinách: „služby mobilného bankovníctva sa rozvíjajú rýchlejšie na Filipínach či v Číne než v USA.“ Kľúčová je spolupráca vlád a firiem Západná Európa vedie, pretože „je tu zjavná koordinácia vlád so súkromným sektorom a čoraz väčšia aj medzi samotnými členskými štátmi EÚ“. Je dôležité, že európske štáty sa navzájom porovnávajú. Autori štúdie vyzdvihujú vzájomnú výmenu skúseností, konkrétnych úspešných príkladov (best practices) informatizácie. Veľkú úlohu zohráva dokument eEurope. V NSR priemerne viac ako jedna z troch firiem tvrdí, že jej fungovanie veľmi závisí od využívania internetu. Európania používajú internet na komunikáciu medzi obchodnými partnermi alebo ľudí a firiem s úradmi. Menej dôverujú nakupovaniu cez internet: vedú Švédi (37 %) pred Dánmi (36 %) a čím južnejšie, tým slabšie: Taliani (7 %), Portugalci (4 %) a Gréci (3 %). Stovky miliónov ušetrených dolárov Najzásadnejšou odpoveďou, prečo Škandinávia vedie, je však „silný a sústredený tlak na budovanie e-governmentu. Iniciatíva pritom ide zhora nadol: od centrálnych inštitúcií po lokálne,“ upozorňuje štúdia. EIU uvádza príklady, ktoré svedčia o tom, že najvýznamnejšiu úlohu pri informatizácii zohráva vláda, resp. celá verejná správa. Fínske samosprávne regióny napríklad jednotne zavádzajú systém elektronického manažmentu na úradoch. Príklad z Dánska hovorí o finančných výhodách informatizácie: centrálna vláda odštartovala v roku 2003 program, cieľom ktorého je zameniť zhruba 230 listov a úradných oznámení, ktoré v priemere dostane od úradov dánska domácnosť, za e-maily. „Táto iniciatíva ročne ušetrí dánskym úradom 220 miliónov USD,“ konštatuje správa. Švédsko: chudobným zaplatí internet štát Tento argument je dôležitý najmä vo vzťahu k chudobnejším štátom. I na Slovensku často počuť ponosy politikov, že v dnešnej ekonomickej situácii nemáme dosť peňazí. Lenže aj táto štúdia je dôkazom, že je to práve naopak: investície do informatizácie potrebujú najmä tí, ktorí majú problémy. Švédska vláda dokonca navrhla, aby tým, ktorí si to zo svojich príjmov nemôžu dovoliť, štát zaplatil nákup počítačov a pripojenie k internetu. „Podľa pracovnej skupiny na ministerstve spravodlivosti je pripojenie k internetu rovnako dôležité ako bývanie, “ oznámila britská agentúra BBC. Švédsky minister pre rozvoj Carin Jamtin vyhlásil, že takéto opatrenie je dnes najlepším spôsobom pomoci chudobným ľuďom na zlepšenie ich šancí dobre sa uplatniť na trhu práce a v spoločnosti vôbec. Základná podmienka: rýchly internet Dokument na viacerých miestach zdôrazňuje kľúčový význam širokého prístupu k rýchlemu internetu. Klasický spôsob cez modem, ktorý vytáča telefónne číslo, je nielen pomalý, ale aj drahý, lebo cena závisí od impulzov, teda dĺžky pripojenia k internetu. Mnoho z internetu takto zostáva nedostupného (video, vzdelávacie programy, geografické a turistické informácie atď.). Na modernizáciu krajiny je nevyhnutné, aby čo najviac ľudí malo lacné a rýchle pripojenie k internetu. V USA a v Kanade má internet 70 % dospelých ľudí, ale iba 7 % vysokorýchlostný internet. Je zaujímavé, že v Spojených štátoch sa stalo populárnejším (a dostupnejším) pripojenie k internetu prostredníctvom káblovej televízie. Všade inde vo svete je na prvom mieste už aj na Slovensku známa technológia DSL, ktorá využíva klasické telefónne linky. Rozhodujúca iniciatíva vlád Zaostávanie USA za Európou v oblasti rýchleho internetu pripisuje EIU nedostatočnej regulácii na lokálnom telekomunikačnom trhu. Pokiaľ ide o vládne stratégie, už zďaleka „nestačí len dať informácie na internet a deklaratívne podporovať rozvoj internetu. Vlády môžu ovplyvňovať každodenné správanie sa – modernizáciu – občanov i podnikateľov iba tak, že pevne prevezmú do svojich rúk iniciatívu a stanú sa prvými, kto bude v praxi uplatňovať a využívať moderné technológie, pričom budú aktívne podporovať vzdelávanie a nevyhnutné zmeny v legislatíve.“ Práve takýto koordinovaný prístup oddeľuje severnú Európu od USA či Austrálie. Text uverejnený na www.lavica.sk

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984