Prvé výsledky boja s organizovaným zločinom
Matematika je veda, okrem iného, založená na presnosti. Minister vnútra SR Vladimír Palko, ktorý má rád matematiku a presnosť, sa vo svojom zamyslení „Božie mlyny nad zločineckým obdobím“ v denníku Pravda v uplynulých dňoch dopustil viacerých nepresností. Hoci asi podľa neho patrím medzi novinárov, ktorí začali písať po páde Mečiara v roku 1998, a v čase označovanom Palkom za zločinecký som študoval u profesora Kusého politológiu a ľudské práva. Zažil som však, keď odbor vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti začal stíhať bývalého riaditeľa tajnej služby Ivana Lexu a jeho spolupracovníkov. Palkov predchodca Pittner veľmi podrobne informoval verejnosť – podobne ako on v dnešných časoch – o obvineniach Lexu a spol. Dnes s odstupom času sa má verejnosť možnosť na nezávislých súdoch dozvedieť o plodoch práce vyšetrovateľov, hoci procesy sú na 90 percent neverejné. Malé nepresnosti pána ministra vnútra Minister vnútra Palko vo svojej poslednej knihe Boj o moc, ktorá sa dobre predáva, dokázal byť presný. Hoci každý občan, i ten najohavnejší pedofil, má podľa Ústavy SR právo na prezumpciu neviny, aby som vysvetlil omyl Palka v jeho názore v Pravde, musím ho porušiť. Bývalý šéf špeciálneho útvaru sledovania tajnej služby sa totiž nevolá Valient, ako uvádza Palko, ale Valjent. Toho v máji minulého roku Okresný súd Bratislava 3 uznal za vinného zo zneužitia právomoci verejného činiteľa. Odsúdil ho na 18 mesiacov s podmienečným odkladom na štyri roky. Palko však zrejme zabudol verejnosti oznámiť pri chválení vyšetrovateľa a prokurátora závažnú skutočnosť, že odvolací Krajský súd v Bratislave 8. januára tohto roku zrušil odsudzujúci rozsudok a vrátil prokurátorovi prípad kaziet s nahrávkami rôznych akcií polície a tajnej služby späť na došetrenie. Policajný vyšetrovateľ tak musí doplniť dokazovanie. Ľudskou rečou – prípad nebol podľa súdu dostatočne vyšetrený. Takže aký úspech? Dosiaľ bol však právoplatne odsúdený iba bývalý riaditeľ personálnej sekcie SIS Vladimír Štolfa. Na toho Palko zrejme zabudol. Štolfu v októbri 2002 samosudca Okresného súdu Bratislava 3 uznal vinným z trestného činu ohrozenia štátneho tajomstva a trestným rozkazom ho odsúdil na jeden rok odňatia slobody s trojročnou skúšobnou dobou. Trestný rozkaz neskôr nadobudol právoplatnosť. Prípad nedozoroval mediálne známy prokurátor Michal Serbin a nevyšetroval bývalý odbor vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti, ale iba „radový okresný prokurátor a radový policajný vyšetrovateľ“. Škoda, že minister Palko si nevypočul prvostupňový rozsudok nad Svěchotom z úst predsedu senátu, docenta Petra Šamka prednášajúceho na právnickej fakulte. Hoci sám sa na základe Svěchotovho prípadu rozhodol robiť ďalekosiahle závery o úžasnej práci bývalého odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti. Hádam všetci prítomní vrátane novinárov pochopili, že keby vyšetrovatelia z bývalého odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti zapracovali, mohlo na lavici obžalovaných sedieť okrem Svěchotu i viacero osôb. Aspoň to vyplynulo podľa súdu z rozsiahleho dokazovania. Súd musel namáhavo zháňať kľúčového svedka, ktorý sa zdržiava prevažne v zahraničí. Vyšetrovateľ odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej činnosti ho vypočul v inej veci, ale tu sa na neho ako si zabudlo. Aj keď sa v prípade spomínal už od začiatku. Obžalovaný Svěchota ho pri prvom a jedinom výsluchu pred vyšetrovateľom tiež spomenul. Takýchto chybičiek krásy by sa našlo viac. Bez tohto svedka mohol celý prípad teoreticky skončiť pokojne i oslobodením. Svěchotov prípad poukázal na jednu závažnú vec. Nešlo o zneužite právomoci verejného činiteľa; tej sa dopustil v tomto prípade zjavne niekto iný, a ten mal sedieť na lavici obžalovaných. Rovnako pôvodné obvinenie konštatovalo, že ide o podvod a nie spreneveru. Súd si dal i tú námahu, aby i laikom vysvetlil, prečo ide o spreneveru. To nechcem zvažovať prácu dotyčného vyšetrovateľa pracujúceho na prípade, ale uvediem ďalší medializovaný prípad, kde je Valjent obvinený z podvodu a iných trestných činov v súvislosti so stavbou rodinného domu v Hrnčiarovciach nad Parnou. Krajský súd v Bratislave, ktorý právoplatne vrátil prípad na došetrenie, konštatoval, že vyšetrovanie sa začalo nezákonným postupom vyšetrovateľa, keď so súhlasom krajského prokurátora vykonal prehliadku iných priestorov a pozemkov. Súd okrem iného v závere konštatoval, že existujú silné podozrenia z nelegálnej činnosti. Ľudskou rečou, keby vyšetrovateľ postupoval ako má, tak je možno na svete ďalší možno i právoplatný odsudzujúci rozsudok. Opisovať náročnú prácu vyšetrovateľov a polície je zbytočné. Ale posledné slovo má súd. Senát sa musí oboznámiť zo všetkými dôkazmi. Vykonať rozsiahle dokazovanie. Pri svojej práci sa však musí riadiť výlučne platnými zákonmi, pričom vynáša konečný ortieľ a nemôže mať žiadne pochybnosti o svojom rozhodnutí. Sila chcenia a vytýčenia triedneho nepriateľa do dnešných časov dúfam nepatrí. Minister Palko hovorí o potrebe odvahy sudcov a prokurátorov. Ani jeden z troch známych útokov na majetok sudcov a vo štvrtom prípade priamo voči osobe sudcu nebol vyšetrovateľmi doposiaľ objasnený. Napadnutým sudcom na čas štát poskytne ochranu a neskôr sú vydaní napospas osudu. Malý príklad, ako dopadol sudca, ktorý preukázal statočnosť v Palkovom „zločineckom období“ v SIS v rokoch 1995 – 1998. Sudca Okresného súdu v Trenčíne, ktorý v decembri 1997 rozhodol o vzatí Mikuláša Černáka a jeho blízkeho spolupracovníka Jána K. do väzby, už nepracuje v súdnictve. Dôvodom jeho odchodu bola aj nedostatočná ochrana sudcov a stav na trenčianskom okresnom súde. Sudcovi bola v prípade M. Černáka poskytnutá dvojtýždňová ochrana. V čase rozhodovania o väzbe sa objavili v blízkosti budovy okresného súdu podozrivé indivíduá, a tak sudca musel spať v budove súdu. Aké je to dnešné obdobie? Už takmer šesť rokov je KDH súčasťou vládnej koalície. Palko hovorí o zločineckom období SIS. Aké je to posledné šesťročné obdobie v tajnej službe? Ak sú informácie o SIS v britskom časopise Jane´s Intelligence Digest pravdivé, tak sa potom toho až tak veľa nezmenilo. Ako budú raz historici označovať obdobie, keď vyšetrovateľ omylom bez zákonom predpísaného postupu obvinil poslanca, sudcu? Alebo začal druhýkrát nezákonné trestné stíhanie vo veci kauzy bývalého šéfa NBÚ Jána Mojžiša. Ako sa bude nazývať obdobie prepojenia a priateľstva istého advokáta na vysokého policajného funkcionára? Ako sa nazve obdobie vojny policajtov, ktorá okrem toho, že odišli z radov polície bývalí príslušníci ŠTB, poškodila i čestným policajtom. Ako sa dá nazvať obdobie začínajúcich napätých vzťahov medzi novou generáciou prokurátorov z radov armády a víťazmi vojny policajtov? Dozvieme sa nejaké novinky o prokuratúre? Ako sa dá nazvať súčasnosť, keď už pomaly každý občan, ktorý si dovolí čo i len zapochybovať nad nekonečnými úspechmi odboru boja proti korupcii, je potenciálnym zločincom? Prípadne, ako sa skončí kauza ministra Palka, ktorý verejne v TV Markíza vyhlásil do očí redaktorovi, že kopú za mafiu? Ak sa preukáže, že len jeden jediný redaktor z TV Markízy je čestný človek, hoci ja som presvedčený, že je tam dostatok čestných novinárov, kameramanov, technikov, ospravedlní sa mu niekto? Ako nazveme toto obdobie? Nájde sa vôbec niekto v tomto štáte a jednoducho objektívne vyšetrí toto horúce trestné oznámenie? Určite sa nechcem zastávať chorých hláv, ktoré zavliekli prezidentovho syna Michala Kováča mladšieho do Rakúska. Ten mohol byť v Nemecku podozrivý z čohokoľvek, to nie je podstatné. Štát má chrániť svojich občanov bez rozdielu. Nesúhlasím ani so zavlečením poslednej prostitútky, ale – žiaľ – musí rešpektovať platný právny stav. Mečiar využil svoje ústavné právo a jednoducho dal potenciálnym zločincom amnestiu. S tým nikto nič po právnej stránke neurobí. Rovnako nebudem nikdy súhlasiť s chorými nápadmi, ako bolo uloženie výbušného systému na mítingu politickej strany (KDH), alebo igelitky s výbušninami pod smetnými nádobami počas nedávneho parlamentného zhromaždenia NATO. Som zvedavý, kedy nám minister Palko oznámi objasnenie tohto prípadu a či vôbec niekto povie pravdu o igelitkách. Máme šancu Boj s organizovaným zločinom, korupciou na najvyšších miestach, je veľmi náročný a vyžaduje si čistých ľudí. Bez prepojenia na advokátov, štátnych úradníkov, politické strany. Minister spravodlivosti Daniel Lipšic vyhlásil vojnu konkurznej mafii, popri ktorej sú niektorí privatizéri z Mečiarovej éry chudobní príbuzní. Bez pomoci ministerstva vnútra a čistých vyšetrovateľov, bez prepojení na kohokoľvek Lipšic túto vojnu nevyhrá. O tomto období sa totiž hovorí ako o tretej vlne privatizácie, keď sa inštitút konkurzu zneužíva na ničenie a tunelovanie zdravých firiem. A to sú len prvé odkrytia nánosov bahna korupcie prepojeného na najvyššie špičky tohto štátu. Lipšic má určite pravdu, že to nie je o fazuľkách ani tisíckorunových úplatkoch. To je realita tohto obdobia. Možno Palko pochopí, že je čas na zmenu. V polícii je dostatok čestných policajtov, ako napríklad prvý viceprezident Jaroslav Spišiak, s ktorého prípadmi organizovanej trestnej činnosti spojenej s drogami si súdy už dlhodobo vedia poradiť. Na základe jasných dôkazov posielajú za mreže napríklad dílerov, ktorí na medzinárodnom poli krútia stovky miliónov korún. Rovnako sa darí i iným odborom, kde sa nehrajú na vojny policajtov a nehľadajú stále nových a nových vnútorných i vonkajších nepriateľov. Ešte stále má Palko šancu ukázať, že mu ide naozaj o právny štát a boj so zločinom. Autor je stály spolupracovník týždenníka SLOVO
