Ad: Robert Fico: Kope ľavicový týždenník za M. Dzurindu? SLOVO 26/2004

Vážený pán poslanec Fico, začnime tým, čo treba oceniť, totiž, že ste nezvolili tradičný prístup slovenského politika k novinárom. Nezvonili telefóny, v nich sa neozývali osobné vyhrážky, neobjavila sa ani zmienka o povestnom trestnom oznámení.
Počet zobrazení: 1545
10_karikatura-m.jpg

Vážený pán poslanec Fico, začnime tým, čo treba oceniť, totiž, že ste nezvolili tradičný prístup slovenského politika k novinárom. Nezvonili telefóny, v nich sa neozývali osobné vyhrážky, neobjavila sa ani zmienka o povestnom trestnom oznámení. Ba ani Vaša hovorkyňa nemusel zaskakovať. Jednoducho, názor za názor. Vyšli ste s kožou na trh a to je v poriadku. Napriek mnohým ostrým súvetiam možno teda povedať: Váš príspevok bol napísaný bona fidae, v dobrej viere autora v zmysel svojho textu. Nevieme, či viete, ale aj oba naše komentáre vznikli z podobnej motivácie. Nemožno preto za nimi hľadať správanie sa politikov, ktorí buď kopú za mňa alebo proti mne. Ak by ste si boli toho vedomý, zrejme by Vám nenapadlo stavať problém do polohy: ľavicový týždenník nepodporuje mňa (ľavicu), ale jeho (pravicu). Tu už nejde len o fair play, ale o zmysel nezávislého písania. Skratky typu Fico-ľavica-súhlas, Dzurinda-pravica-nesúhlas neorientujú, ale dezorientujú. Ale k nášmu sporu: Vy skrátka hovoríte o nerozhodnom výsledku po voľbách do Európskeho parlamentu, my tvrdíme, že napriek faktickému zisku troch mandátov to pre stranu Smer nedopadlo dobre. Čo si pod tým predstaviť? Faktom posledných volieb je, že v Európe sa väčšina opozičných strán výrazne presadila proti stranám vládnych koalícií. Rozhodne to tam nedopadlo nerozhodne. Keďže Smer presadzoval prostredníctvom robustnej opozičnej politiky myšlienku predčasných volieb, na voľby do európskeho parlamentu mu nezostal veľký priestor. To vypovedá čosi o vážnosti, akú pripísal týmto voľbám. Rovnako je pravdou aj to, že sa Smer v posledných dňoch profiloval ako proeurópska (neamerická) strana, ale v skutočnosti dlhodobo strašil Európu. Reč nemusí byť hneď o holých zadkoch. Stačí si sprítomniť dlhodobú prezentáciu únie ako niečoho cudzieho (expandujúceho) voči nášmu (takmer bezbrannému) národu, čim sa len zopakoval názor konzervatívneho euroskeptika. Váš jediný argument, že pri takejto nízkej účasti niet o čom diskutovať, a ak, potom jedine analyzovať neanalyzovateľné, naráža na paradox iného tvrdenia: že „dochádza k určitej stabilizácii voličskej základne Smeru, čo je významným predpokladom na zaujímavé volebné zisky pri volebnej účasti nad 40 – 50 percent“. Nie je zle predvídateľná neúčasť Vášho voliča neúspechom pre proeurópsku stranu SMER? Úprimne povedané, táto neúčasť je dôležitá z hľadiska iných dvoch faktov. Tie už nie sú o týchto voľbách, ale o tom, čo sa pri doterajších voľbách za účasti Smeru stihlo zopakovať: po prvé, dnes už dobre známa skutočnosť, že vysoké volebné preferencie Vašej strany a volebný výsledok nie sú z jedného cesta. Po druhé, že nižšie volebné preferencie Dzurindovej strany a obrat k lepšiemu v rozhodujúcich volebných okamihoch si už tiež možno zapamätať. Otázkou je, či ide o náhodu, alebo aj o niečo viac. Začnime Vašou výčitkou, že nám vyhovuje Dzurindova politika. To nesedí ani z vecného hľadiska: keď dvaja robia to isté …(súčasne názov jedného z dvoch príspevkov), čiže rovnako populistickú politiku, nemusí to znamenať to isté. Kritériom nerovnakosti je miera úspechu jednej a miera neúspechu druhej politiky. O samotnom populizme to asi nebude, keďže tým ľudovejším politikom – v pravej chvíli – bol – a nielen raz – Mikuláš Dzurinda. Pripadá Vám toto hodnotenie, ako výstrel od boka? Iste, v mnohých mediálnych a iných reakciách na Vašu stranu je prítomná ona povestná nadpráca. Zľava aj sprava existuje množstvo príkladov jednoduchej účelovej kritiky, kde úroveň kritizovaného prevyšuje jeho kritika. Problém je však v tom, že svojím „robustným opozičným“ štýlom nedokážete presvedčiť o opaku. Máte pravdu, na Slovensku prevažuje nespokojnosť so stavom krajiny. Hlavnou otázkou však nie je hlasné upozornenie, že je to tak, ale iný problém: aké meno dať tejto nespokojnosti. Väčšina ľudí (80 %) je za reformy, alebo opatrnejšie za zmenu. Ale ani Vy im neviete vysvetliť, o aké reformy pôjde. Nestačí iba pomenovať neakceptovateľné a neľudské, to je iba jedna časť opozičnej politiky. Nutné je jasne a zreteľne artikulovať, čo treba urobiť a najmä, ako to zrealizovať. Bez tohto momentu bude každá kritika vlády iba ďalšou prihrávkou na smeč pre označenie populista. Zasadzujete sa za silnejšie Slovensko, pričom mnohí netušia dôležitú vec: či by to bolo aj iné Slovensko, než je dnes, a – čo je z hľadiska akceptácie Vášho štýlu ešte horšie – iné ako kedysi bývalo. V čom je problém? Dnešná politická scéna sa ešte zďaleka nedelí na pravicové a ľavicové krídlo rovnakej cenovej skupiny. Naopak, hodnovernosť ľavicovej politiky je stále problémom aj pre tých, ktorí by za normálnych okolností volili inak. Dohodnime sa. Paradox iných preferencií a iných výsledkov strany Smer je o tom, že nespokojný volič slovenskej politickej scény buď nevolí, alebo volí zmenu a štýl, ktorému menej nedôveruje. V prípade takejto voľby ťaháte za kratší koniec. O politickom členení našej scény možno povedať, že sa stále ešte delí na reformne orientovaných modernistov a tradičných, minulosťou spútaných skeptikov. Z tohto hľadiska sú proeurópski a proatlantickí voliči jednou a tou istou skupinou ľudí, pretože zvyšok sa veľmi o zbytok sveta nezaujíma. Ak k tomu prirátame názor sociológa Vladimíra Krivého, podľa ktorého sa voliči na Slovensku delia vzhľadom na hodnotové preferencie na silnejších a slabších ľavičiarov, je nad čím rozmýšľať. Väčšinový ľavicový volič existuje. Kde sa stráca jeho hlas? Rovnako zostáva vo vzduchu visieť iná otázka: či pre voličov predstavujú reprezentanti Smer-u alternatívu, s ktorou by sa vedeli identifikovať, alebo či v nich vidia len ďalšiu účelovú skupinu, ktorá sa usiluje iba o dosiahnutie vlastných záujmov a priklonia sa k nej momentálne iba preto, lebo je pre nich symbolom protestu proti vládnej politike. To je Vaša a naša dilema. Záverom: Je to tak, robiť úspešne ľavicovú – pardon, „stredo-ľavú“ – politiku na Slovensku zostáva problémom. Vrátiť hodnoverný ľavicový názor nazad do mesta tiež. V oboch prípadoch ide o to, ako sa zbaviť povesti prostredia večne hlučného protestu, zbohatlíckeho pátosu a mediálnej pozornosti za každú cenu. Netvrdíme, že toto sú jediné vlastnosti politického štýlu strany Smer. Domnievame sa však, že tu niekde začína naše SLOVO a aj odpoveď na otázku, čím prispievame k rozvoju ľavice na Slovensku. Tým sa síce nerieši Vaša otázka, ako vyhrať voľby vo falošnom presvedčení, že potom vo vláde bude všetko ináč. My však nie sme snehuliaci, ktorí musia veriť práve v túto zimu. Bez nezávislej verejnosti a mienky ľudí, ktorí vedia viac, než písať o politike pre ďalšiu stranícku politiku, sa tu nepohneme.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984