Iba v poslednom období?

Áno, naozaj iba v poslednom období. Kedy inokedy? Zakaždým je to iba v poslednom období. Zakaždým sa mi to deje len v poslednom období. Napríklad v poslednom období sa mi stáva, že keď sa stretnem s priateľmi a oni sa ma na niečo spýtajú, začnem tým, že mne sa v poslednom období stáva, že... Posledné obdobia sú vysokoposuvné. A všeličo sa dá za ne ukryť. Skrátka slide and hide, ako sa patrí. Posuvnosť posledných období svedčí o ich adaptabilite a flexibilite. Ak napríklad začnem svoju kamošskú rečičku tým, že: počúvaj, za posledné dva týždne sa mi pravidelne stáva to i ono, a potom, asi tak po týždni, po dvoch, sa v inej situácii, v inej spoločnosti, na inom mieste, znovu odvolám na dianie za posledné dva týždne, začnú moje často používané dva týždne byť podozrivé. Podozrivo sa naťahujú. Menia sa na mesiac, no naďalej prežívajú ako dva týždne. Ak sa však včas spamätám, pohotovo poviem: „Za posledný mesiac sa mi zopárkrát pritrafilo, že...“ Časom však aj použiteľnosť mesiaca zoslabne. A tak mi nakoniec ne(z)ostane iné, ako vrátiť sa k slovnému spojeniu v poslednom období. A keď sa už zmierim s tým, že poslednému obdobiu sa mi nebude dariť vyhýbať, navštívia ma uvoľnenie a inšpirácia a ja zhusta začnem chrliť takétoľa výroky: V poslednom období som ostražitejší; V poslednom období som podráždenejší; V poslednom období sa správam tolerantnejšie; V poslednom období úspešnejšie zvládam svoje úzkosti; V poslednom období sa mi zdá, že sa mi zlepšila fyzická kondícia; V poslednom období som dosť alergický na takéto vety; V poslednom období mám problém vyrovnať sa s posledným obdobím... Pýtate sa, či iba v poslednom období? Nuž, áno, je to tak, žijem zakaždým len v poslednom období. Neviem, či je to hendikep alebo výhoda: v inom období som sa zatiaľ nepokúšal, nenaučil žiť. Asi som apokalyptický týpek. V posledných časoch, medzi poslednými vecami, o posledných veciach. V krajine posledných vecí. Posledné obdobie vnímam ako odklad. Uvedomujem si, že koncu sa asi sotva vyhnem. Napríklad koncu toho predposledného obdobia, v ktorom si človek ešte nie je vedomý toho, že sa už približuje posledné obdobie. Ostražitejší si to však vo svojej gebuľke raz-dva dá dokopy a friško príde na to, že ani zďaleka nie je všetkým dňom koniec, lebo ešte leží na sklade posledné obdobie. Na posledné obdobie sa možno spoľahnúť vždy. Aj vy ste sa naň spoľahli, keď ste pre mňa vylosovali takúto otázku. Bez posledného obdobia by sa nezaobišla ani lotéria. A teda ani: numerológia, astrológia, hypnotický regres, psychoterapia, burza, šoubiznis, poviedková súťaž... Načúvaniu toho, čo nám chce naše vlastné alebo aj niekoho iného posledné obdobie odkázať, treba venovať patričnú pozornosť. V poslednom období treba vedieť plávať, zakaždým treba preň vybrať primeranú rétoriku. Aby sme sa s ostatnými účastníkmi posledného obdobia nejako dorozumeli, nie? A aby sme, v neposlednom rade, chytili do plachiet ten najposlednejší, najaktuálnejší vietor posledného obdobia. Až potom môžeme úspešne vyplávať a zistiť, že to, v čom sme žili doposiaľ, nebolo posledným, ale iba predposledným obdobím. Takže opäť sa koná odklad. Bez odkladu ani krok. A bez čarovného slovka opäť už vôbec nie. Keď poviem: v poslednom období, myslím tým odklad. Posledné obdobie je fáza postupnej a čo najmenej bolestivej premeny. Posledné obdobie predchádza radikálnemu zlomu. Kroku. Rozhodnutiu. Nemám odvahu oznámiť mojim priateľom, že sa idem radikálne zmeniť, a preto im radšej poviem niečo, čo začína slovami: „Viete, v poslednom období sa mi stáva, že...“ Takýto úvod by ich mal pripraviť na to, čo sa im chystám povedať. Presnejšie: na to, že to, čo im poviem, nie som schopný celkom zrozumiteľne sformulovať. Napríklad nie som schopný zrozumiteľne sformulovať, že krok a rozhodnutie nemusia byť zlomom. Moja kostrbatá formulácia by mala priateľov upozorniť na to, že procesy, ktoré vo mne v poslednom období prebiehajú, nie sú súčasťou sebaštylizácie. Predchádzajúca veta však zo sebaštylizácie vyňatá, žiaľ, nie je. V poslednom období všeličo zo sebaštylizácie vynímam, a potom do nej, potajomky, opäť kadečo vkladám. Iba v poslednom období sa pýtate. Nie, nezabudol som na otáznik. Odkladám ho na neskôr, ale toto odkladanie nie je súčasťou stratégiu odkladu. Jednoducho ide len o to, že v poslednom období otázniky odkladám, odsúvam. Neviem dokedy, neviem nakedy. Vystavujem sa tak riziku, že moje vety budú pôsobiť ako axiómy, konštatovania, súdy. Je dobré mať vetu, ešte lepšie je mať hneď poruke aj otáznik. Najmä v poslednom období. Autor je spisovateľ