Miliardové zisky z peňaženiek obyčajných ľudí
Hoci súčasné vysoké ceny pohonných hmôt síce poškodzujú ekonomický rast, sú mimoriadne výhodné pre výrobcov palív. Veľké rafinérie všade vo svete dosahujú rekordné obraty a rekordné zisky. Politici sa síce občas púšťajú do kritiky, ale reálne neurobili nič, aby tento trend ovplyvnili. Dokonca sa ukazuje, že k zvýšeniu cien sami prispievajú priamou či nepriamou podporou najväčších petrolejárskych firiem. Nečudo, že napríklad americké rafinérie zarábajú na zvýšených cenách ročne desiatky miliárd dolárov navyše! Miliardy z vreciek občanov Demokratická guvernérka amerického štátu Michigan Jennifer Granholmová tvrdí, že „42-percentný nárast cien benzínu, ktorý sme zaznamenali od nástupu Georga Busha do úradu, stojí zákazníkov ročne 42 miliárd dolárov“. Druhá najväčšia petrolejárska spoločnosť v USA Exxon Mobil na konci apríla oznámila, že za tohtoročný prvý štvrťrok je z hľadiska jej príjmov najlepší za posledných 13 rokov. Zisky tretej najväčšej firmy Valero Energy sa v tom istom čase takmer strojnásobili! Takmer polovica Američanov si pritom v máji myslela, že ekonomika sa zhoršuje, pričom tri štvrtiny pripisujú tento vývoj práve nárastu cien pohonných hmôt. Zneužívanie monopolného postavenia Takýto stav však nezapríčinila len nezmyselná vojna proti Iraku a zvyšovanie napätia na Blízkom východe. Spojené štáty, ale aj Slovensko sú dôkazom, že medzi petrolejármi sa znižuje konkurencia, čo najväčším firmám umožňuje ovládnuť trh a diktovať ceny. Veď Slovnaft je u nás prakticky monopolným dodávateľom pohonných hmôt a navyše sa pred časom stal súčasťou nadnárodného koncernu MOL, ktorý rozširuje svoj vplyv v rámci celej strednej Európy. Likviduje konkurenciu a vzhľadom na prepravné a skladovacie náklady je nereálne očakávať, že by nejaký výrobca napr. z Nemecka mohol k nám dovážať lacnejší benzín a naftu. Kontrolu nad monopolným správaním sa držia v rukách politici. Minister Ivan Mikloš sa však nedávno zmohol iba na slovné útoky proti Slovnaftu, nenasledoval po nich žiadnen čin, hoci by bolo možné uplatniť napr. cenovú reguláciu. Ale Slovnaft je stále bohatšia firma, ktorá vždy „investovala“ aj do politiky, súčasné vládne strany nevynímajúc. Likvidácia konkurencie – vyššie ceny V USA kontroluje 5 najväčších petrolejárskych firiem už 52 percent trhu, hoci pred 10 rokmi to bolo len 35 percent. Desať najväčších firiem má dokonca pod kontrolou 80 percent trhu! Podľa Spotrebiteľskej federácie Ameriky je 77 percent trhu s pohonnými hmotami na východnom a 67 percent na západnom pobreží pod kontrolou iba štyroch najväčších rafinérií. Celkovo sa počet petrolejárskych spoločností v USA znížil oproti roku 1977 bezmála na polovicu. Inými slovami: výsledkom kapitalizmu nie je slobodná súťaž a široká konkurencia, ktorá núti bojovať o zákazníka nižšími cenami a kvalitnejšími službami, ale koncentrácia ekonomickej moci v rukách niekoľkých firiem. Tento trend však nie je dôsledkom „neviditeľnej ruky trhu“ , ale zámernej politiky vládnej pravice. Toto nie je ideologická poučka ľavice: článok, ktorý práve čítate, je jedným z mnohých konkrétnych dôkazov, postavených na verejne dostupných faktoch a štatistických údajoch. Ďalšie možno nájsť tak na Slovensku, ako aj v USA. Politici v službách boháčov Niet sa čomu čudovať. Veľký biznis má priame prepojenie na veľkú politiku. George W. Bush vlastnil pred vstupom do politiky texaskú petrolejársku firmu Arbusto Energy, jeho viceprezident Dick Cheney bol zasa šéfom Halliburtonu, najväčšej firmy na svete ponúkajúcej služby v petrolejárskom priemysle. Prednedávnom Biely dom navrhol opatrenia, ktoré umožnia takýmto spoločnostiam dostať sa jednoduchšie k federálnym (štátnym) pozemkom, na ktorých je možné ťažiť ropu. D. Cheney navrhol novú energetickú legislatívu, ktorú vypracoval jeho tajný tím za účasti bývalého topmanažéra firmy Enron Kena Laya a vedúcich predstaviteľov petrolejárskych firiem. Enron pritom v súčasnosti vyšetrujú v Kalifornii za podvody, pri ktorých zneužil svoje dominantné postavenie na trhu a doslova zdieral ľudí počas nedávnej umelo vyvolanej a stupňovanej energetickej krízy v tomto americkom štáte. Washingtonský think-tank Centre for American Progress navyše upozorňuje, že prezident Bush razantne zvyšuje federálne rezervy pohonných hmôt o 170 tisíc barelov denne, hoci už teraz dosahujú rekordných 660 miliónov barelov. Okrádanie daňových poplatníkov Posledným šokujúcim príkladom boli odhalenia o tom, ako sa na štátnych zákazkách „nabaľuje“ Cheneyho Halliburton. Týždenník Time odhalil, že 7-miliardový kontrakt s federálnou vládou bol v marci 2003 koordinovaný s úradom amerického viceprezidenta. Audit priamo z Pentagonu potvrdil niekoľkonásobné predraženie dodávok firmy Halliburton pre americkú armádu v Iraku. Ide o 27 miliónov dolárov na potravinách a 67 miliónov na pohonných hmotách. Niekoľko bývalých zamestnancov Halliburtonu pritom odhalilo, že táto firma doslova rozhadzuje peniaze, aby si znížila daňové povinnosti. Je pravdepodobné, že aj za vysokými platbami svojim dodávateľom sú „peňaženky“ vplyvných ľudí. Napríklad podľa Davida Wilsona a Jamesa Warrena „nakúpili nákladné autá za 85-tisíc dolárov, hoci na starých boli len malé technické poruchy”. Bývalá logistická špecialistka Halliburtonu Marie de Young zase tvrdí, že firma „platila za krabicu sódovej vody 45 dolárov a 100 dolárov za vypratie 7-kilového balíka bielizne“ . Pentagon vyhlásil, že „Halliburton nevyhovel požiadavke armády, aby jeho manažéri odišli z 5-hviezdičkového hotela v Kuvajte, kde jeden deň ich pobytu stál daňových poplatníkov približne 10-tisíc dolárov“. No a Michael West, ktorý pre Halliburton pracoval ako predák v Iraku, povedal, že spolu s ďalšími ľuďmi „strávil v Iraku niekoľko týždňov ničnerobenia, ale prikázali mu, aby si do záznamov značil 12 odpracovaných hodín za 7 dní v týždni“, píše vo svojej správe Centre for American Progress. Milióny politikom Nepripomína vám táto prax čosi? Na Slovensku to nie je inak, a to hodnotíme iba podľa známych prípadov. Krízu ekonomiky zneužívajú veľké podniky, ktoré nehorázne zarábajú na úkor radových občanov. Vládna pravica im na to vytvára prostredie, zneužíva verejné financie a zákony prispôsobuje ich potrebám. Nie je to zadarmo: petrolejárske firmy venovali G. Bushovi na kampaň milióny dolárov. A keďže prepočty ukazujú, že zvýšené ceny prevyšujú zisky obyčajných ľudí zo znížených daní, je jasné, kto tieto milióny platí. Článok bol uverejnený na internetovej stránke www.lavica.sk
