Slovenský prezident na Pražskom hrade

Očakávania pred prvou oficiálnou návštevou v poradí tretieho slovenského prezidenta Ivana Gašparoviča v Prahe by sa dali zhrnúť do jednej vety: ide o to, aby sa nič mimoriadne nestalo, aby všetko prebehlo normálne a v pokoji. Stalo sa.
Počet zobrazení: 1646
3_karikatura-m.jpg

Očakávania pred prvou oficiálnou návštevou v poradí tretieho slovenského prezidenta Ivana Gašparoviča v Prahe by sa dali zhrnúť do jednej vety: ide o to, aby sa nič mimoriadne nestalo, aby všetko prebehlo normálne a v pokoji. Stalo sa. Návšteva prebehla bez mimoriadnej udalosti, v pozitívnom alebo negatívnom zmysle slova. Pomerne náročný časový harmonogram sa dodržiaval presne. Nenarušila ho žiadna nadštandardná improvizácia, ako to bolo pri prezidentských eventoch ešte prednedávnom zvykom. Program návštevy s výnimkou zrušenia prechádzky po Karlovom moste vyšiel tiež takmer na chlp presne. Organizácia fungovala, čo nie je málo – s poznámkou, že napínavá a zaujímavá politika potrebuje príslovečné zlé počasie, aspoň zdanie krízy, ak nie jej realitu. Treba povedať: Dobre, že v prípade slovensko-českých a česko-slovenských vzťahov to už nie je tak. Pochváľme aktérov stretnutia, že aj po tejto návšteve platí: v dobrých časoch sú politické gestá a maniere veľkou nudou. Hoci, ako to už v dejinách býva, nie bez nádychu miernej irónie. Veď na Pražskom hrade sa stretli dvaja priami aktéri rozdelenia Československa. Toho delenia, ktoré ešte pre pár rokmi malo – za aktívneho prispenia jedného z oboch prezidentov – dostať charakter civilizačnej Shengenskej hranice. Dnes je všetko ináč. Celkovú dnešnú náladu bývalých rivalov v súboji o národnú identitu najlepšie vyjadril Ivan Gašparovič, keď konštatoval, že napriek formálnemu inštitucionálnemu osamostatneniu oboch štátov zostali vzájomné vzťahy na nadštandardne dobrej úrovni. Ojedinelú problémovú tému v našich vzťahoch, hraničnú zmluvu medzi obidvoma krajinami, prezidenti zvládli ľahko: s poukázaním na to, že túto otázku treba prerokovať na úrovni oboch národných parlamentov. Venujme sa teda aspoň niektorým detailom, ktoré oživili toto stretnutie. Na tlačovej konferencii po rokovaniach Ivana Gašparoviča s Václavom Klausom ich bolo niekoľko. Podľa českého prezidenta sme síce súčasníkmi dobrých susedských vzťahov, ale v zásade každý z oboch štátov uplatňuje svoju suverénnu politiku a nič iné než túto suverénnu a vzájomnou minulosťou neovplyvnenú politiku netreba ani v budúcnosti očakávať. V tomto zmysle odmietol český politik aj predstavu dlhodobej užšej spolupráce medzi oboma armádami krajín na spôsob tvorby česko-slovenskej jednotky v Iraku. Áno, podobná spolupráca je prospešná, ale rozhodnúť o nej treba ad hoc, na základe momentálnej situácie a potreby, len nie historickej spomienky na ultra-spriaznenosť oboch krajín. Hitom medzi novinármi bol Vyšehrad. Aj Ivan Gašparovič podporil význam rozvoja tejto spolupráce. Klausov príznačný skepticizmus v light-suverenistickom vydaní sa nezaprel však ani v tomto bode: áno, premiéri krajín V4 potrebujú „fórum“ na komunikáciu a výmenu názorov, ale: pokiaľ ide o takú kľúčovú vec, akou je Európska ústava, treba počítať s tým, že medzi nimi môže byť a bude zásadná nezhoda. V podobnom štýle „áno, ale“ zvládol český prezident aj zvyšné otázky: Po opakovanom ubezpečení sa oboch prezidentov, že výcvik budúcich policajtov v Iraku by sa mal jednoznačne konať v Európe, Václav Klaus konštatoval: Jedinou otvorenou otázkou zostáva len určiť, „kde“ sa bude konať výcvik: u nás doma, alebo v zahraničí? V podobnom duchu odpovedal aj Ivan Gašparovič, keď sa zasadil za posilnenie slovenskej účasti pri tvorbe vojenských mierových misií OSN v Afganistane, ale súčasne naznačil, že pôjde len o dohľad pri vykonávaní slobodných volieb. Predovšetkým pri našincami najviac diskutovanej téme o tom, kto podpíše ústavnú zmluvu Európskej únie, sa genius loci prejavil naplno: Áno, treba sa držať litery slovenskej ústavy, podľa ktorej tento akt má vykonať prezident, ale: ak by tento akt malo podpísať zvyšných 24 premiérov vlád členských krajín, netrvá na tejto požiadavke. Dobré – zlé? Neviem. Myslím však, že takto vyzerá rozum v politike, keď už a ešte o veľa nejde – rozum politiky v dobrom počasí. Nakoniec: kultúra. Program cesty prezidenta s jeho manželkou Silviou Gašparovičovou do Českej republiky zahŕňal aj túto zložku: Návšteva výstavy Andyho Warhola, superstar svetového popartu slovenského pôvodu, v galérii MIRÓ bola v poriadku. Áno, projekt tejto galérie na výstavbu múzea Salvadora Dalího v Prahe vzbudil mnohé diskusie a obavy, ale architektonický rozmer a celková ambícia projektu znesú z aspoň hľadiska zámeru túto kritiku. O niečom inom bola záverečná časť prezidentovej návštevy. Na mysli mám slávnostné odhalenie 5-metrovej drevenej sochy Jura Jánošíka v jednej slovenskej reštaurácii v Prahe. Dovoľte k tomu dve poznámky: Proti gustu žiaden dišputát, tvrdí jedno porekadlo. Na úrovni metafyzickej debaty treba diskutovať, či táto tradičná predstava insitného ľudového Slováka s ľúbozvučnou fujarkou nie je ako symbol pre dnešok príliš málo, alebo či táto insitnosť predstavy o sebe príliš veľa neskresľuje a nezavádza. Treba sa naozaj spýtať, či práve v pražskom veľkomestskom prostredí nehrozí, že sa táto národná útecha v slovenskej dedinskosti premení na gýč v porovnaní s tým, o čo dnes na Slovensku ide. Určite stojí tiež za reč, či by v prostredí pražských panelákov na Pankráci o päťmetrovom okrúhlom dreve nemohli zvesela debatovať feministky a psychoanalytici. To by mohla byť, dohodnime sa, záležitosť názoru, pohľadu na vec a nekonečnej diskusie. Dohodnime sa aj na tom, že všetko je možné, pokiaľ je vo veci nárok na úroveň. V prípade návštevy prezidenta to platí dvojnásobne: Preplnená materská škôlka, prestavaná na reštauráciu, bola o inom. A aj keby miestny insider silne preháňal, keď nám ukazoval cestu podľa vlastných slov do „ hógo fógo lokálu“, poviem to takto: kvalita ľudského kapitálu, ktorá sa tam vošla, značne presahovala úroveň kultúrnej investície do miesta konania a priestorov lokálu. Záverom: cesta sa na začiatok vcelku vydarila. Splnila očakávania aj svoj zmysel. Na rade sú už iné dni: rokovania s predstaviteľmi domácich politických strán.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984