Reklama
Reklama

Vojnoví štváči profitujú z obnovy Iraku

Poradcovia či predstavitelia „nezávislých“ organizácií, ktorí lobovali za inváziu do Iraku, dnes zarábajú desaťtisíce dolárov na províziách za to, že podnikateľom pomáhajú získavať zaujímavé kontrakty v Iraku.
Počet zobrazení: 883
7_2-m.jpg

Poradcovia či predstavitelia „nezávislých“ organizácií, ktorí lobovali za inváziu do Iraku, dnes zarábajú desaťtisíce dolárov na províziách za to, že podnikateľom pomáhajú získavať zaujímavé kontrakty v Iraku. Zatiaľ čo boje v Iraku pokračujú a desiatky Iračanov, ale aj vojakov či rukojemníkov rôznych národností denne umierajú, títo ľudia už sa o „demokratizáciu“ a „oslobodenie“ krajiny nestarajú. Teraz si napchávajú vrecká. Začínal v CIA Reportáž o tom priniesol losangeleský denník LATimes (LAT). Jej hlavnou postavou je bývalý riaditeľ CIA R. James Woolsey. „Je prominentným príkladom toho, ako sa miešajú osobné ciele s tým, o čom on tvrdil, že sú národné strategické záujmy.“ CIA opustil v roku 1995, ale zostal hlavným vládnym poradcom pre otázky spravodajstva a národnej bezpečnosti. Zároveň pracuje pre súkromné spoločnosti, ktoré majú obchodné záujmy v Iraku, a je spolumajiteľom ďalšej spoločnosti, ktorá investuje do firiem pôsobiacich v oblasti bezpečnostných a protiteroristických služieb. Skutočné ciele „nezávislých“ „Woolsey je súčasťou skupiny, ktorá s nezvyčajnou jasnosťou ukazuje, ako tento systém funguje. Uvedená skupinka ľudí sa pohybovala na rôznych vládnych diskusných podujatiach a konferenciách či spolupracovala s podobne zmýšľajúcimi think-tankmi a nátlakovými skupinami, “ upozorňuje LAT. Spoločne písali listy do Bieleho domu, v ktorých požadovali vojenskú akciu proti Iraku, vytvárali „nezávislé“ organizácie usilujúce o rýchlu inváziu a presadzovali legislatívu, ktoré umožnila z verejných zdrojov podporovať exilové skupiny. J. Woolsey písal o nevyhnutnosti zmeniť iracký režim a bol členom poradného zboru CIA a Rady obrannej politiky. Krátko po 11. septembri 2001 vo Wall Street Journal napísal, že Al-Kájde pomáhali aj niektoré štáty. Na prvom mieste menoval Irak. Už v októbri 2001 ho námestník ministra obrany Paul Wolfowitz poslal do Londýna, aby tam našiel dôkazy o spojení Hussajna s útokmi. Od politiky... Dôkazom o zneužívaní „nezávislých“ organizácií v osobný prospech sú Výbor za oslobodenie Iraku (VOI) a Iracký národný kongres (INK). VOI vznikol na želanie Bieleho domu, aby vytvoril verejný tlak na podporu invázie. INK bola najvplyvnejšia exilová skupina na čele s Ahmedom Chalabim. Pri založení VOI bol okrem Woolseyho aj Randy Scheunemann, bývalý poradca ministra obrany D. Rumsfelda, ktorý navrhol zákon, na základe ktorého dostali exilové skupiny štátnu pomoc vo výške 98 miliónov USD. „Málokto sa tak angažoval za zmenu irackého režimu, “ zdôrazňujú LATimes. „Už týždeň po 11. septembri poslal do Bieleho domu list s výzvou na zvrhnutie Hussajna.“ Margaret Bartelová a K. Riva Levinsonová zasa pracovali pre INK. Prvá mala na starosti štátnu pomoc vrátane peňazí na výzvednú činnosť o Hussajnových zbraniach. Druhá získala od americkej vlády peniaze na zvýšenie predvojnovej verejnej podpory pre ciele INK. Napokon sem patrí i bývalý poradca v Senáte, v Pentagone a na ministerstve zahraničia Neil Livingstone. V roku 1993 pre Newsday napísal, že Spojené štáty „by mali začať masívny program s cieľom vymeniť Saddáma Hussajna“. ... k podnikaniu J. Woolsey na minuloročnej májovej konferencii vo Washingtone o „biznise v obnovujúcom sa Iraku“ podporil rozhodnutie Bushovej administratívy, aby obnovu realizovali prostredníctvom amerických firiem. Nedávno ako viceprezident konzultačnej firmy Booz Allen Hamilton rečnil na konferencii, na ktorej 80 manažérov zaplatilo po 1 100 dolárov, aby počulo o možnostiach podnikať a investovať v Iraku. Jeho firma participuje na telekomunikačnom projekte v Iraku za 75 miliónov dolárov a aj na spravovaní americkej finančnej pomoci. Ešte zábavnejšie vyznieva skutočnosť, že redaktori LATimes sa s ním stretli v sídle Paladin Capital Group, investujúcej v oblasti vnútroštátnej bezpečnosti a ochrany infraštruktúry. Tučné zárobky vďaka vojne Woolsey je aj plateným poradcom v Livingstonovej firme GlobalOptions, ktorá poskytuje užitočné kontakty a ďalšie konzultačné služby pre firmy podnikajúce v Iraku. R. Scheunemann zasa vlastní lobingovú agentúru Orion Strategies, ktorá sídli na tej istej adrese ako americký zástupca INK a už zanikajúci VOI. Nedávno podpísal zmluvu za 175 tisíc dolárov, aby „presadzoval rumunské záujmy na obnove Iraku“. V Lotyšsku diskutoval o podobnej zmluve s tamojšími podnikateľskými skupinami. K. R. Levinsonová šéfuje lobistickej spoločnosti BKSH & Associates. Podľa Chalabiho poradcu Francisa Brooka dostala táto firma 25 tisíc dolárov mesačne na podporu INK a „podľa nás odviedla vynikajúcu prácu“. Dnes svoje vzťahy s najvyššími predstaviteľmi INK využíva na pomoc firmám, ktoré chcú preniknúť do Iraku. M. Bartelová mala od roku 2001 v INK na starosti monitoring vládnej pomoci, pretože štátne kontroly ukázali mnoho chýb a prehreškov. Hneď po vypuknutí vojny založila firmu Global Positioning, ktorá „uvádza klientov na iracký trh, pomáha im nájsť potenciálnych partnerov, organizuje stretnutia s vládnymi predstaviteľmi a poskytuje potrebnú podporu pre ich podnikateľské záujmy v Iraku“. Okrem toho sa vlani stala šéfkou firmy Boxwood, ktorá získala štátnu zákazku na výzvedný program pre INK. Ten, ktorý dnes všetci kritizujú za zavádzajúce informácie o Hussajnovom zbrojnom arzenáli. Zahmlené záujmy Aj Joe Allbaugh, ktorý viedol úspešnú Bushovu prezidentskú kampaň v roku 2000 a potom šéfoval jednej vládnej agentúre, a Edward Rogers mladší, poradca prezidenta Busha staršieho, podporovali vojnu proti Iraku. Dnes obaja na Iraku zarábajú, Rogersova právnická firma napríklad za 262 500 dolárov zastupuje irackú Demokratickú stranu Kurdistanu. „Ľahkosť, s akou sa títo ľudia presunuli od obhajoby vojny a poradenstva pre federálnych amerických predstaviteľov o zhŕňaní peňazí za aktivity, ktoré sú úzko spojené s ich predošlou politickou prácou, dokazuje, ako zahmlené sú prepojenia medzi verejnými a súkromnými záujmami vo Washingtone“, konštatuje LATimes. Podľa Larryho Noble, výkonného riaditeľa Centra pre zodpovednú politiku, „vzniká otázka, či rady, ktoré (títo ľudia) dávajú, sú vo verejnom alebo len ich osobnom záujme“. Článok bol uverejnený na www.lavica.sk

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama