Mikloš – arogantná bezcharakternosť na pokračovanie

Minister financií a ekonomický vicepremiér v jednej osobe opäť raz ukázal svoju pravú tvár. Ivan Mikloš, lebo o ňom je reč, vydal vyhlásenie, ktoré ho usvedčuje z absolútnej bezcharakternosti. Účelové tvrdenia na jednej strane a účelové zamlčovanie pravdy na strane druhej sa stali bežnými nástrojmi Miklošovej komunikácie s verejnosťou.
Počet zobrazení: 1502
15-m.JPG

Minister financií a ekonomický vicepremiér v jednej osobe opäť raz ukázal svoju pravú tvár. Ivan Mikloš, lebo o ňom je reč, vydal vyhlásenie, ktoré ho usvedčuje z absolútnej bezcharakternosti. Účelové tvrdenia na jednej strane a účelové zamlčovanie pravdy na strane druhej sa stali bežnými nástrojmi Miklošovej komunikácie s verejnosťou. Jeho demagógia pritom nezaostáva za tou, ktorú používal Vladimír Mečiar, a zďaleka nedosahuje „výkony“, ktoré podáva Robert Fico. Poplatky – nová daň. Ivan Mikloš nedokázal zniesť, že opozícia a Slobodné fórum nepodporili nehanebný zákon, ktorým sa na Slovensku zavádzajú poplatky za štúdium aj na verejných vysokých školách. Teda na tých školách, ktorých fungovanie sa už dnes financuje z našich daní. Tvrdenie, že celá spoločnosť nemá doplácať na vysokoškolské štúdium niektorých, pretože je to vlastne investícia do vlastnej budúcnosti, je bezbrehým populizmom. Je absolútne jasné, že vysokoškolské poplatky by z väčšej časti hradili nie samotní študenti, ale ich rodičia. Teda presne tí istí ľudia, ktorí platia dane a už dnes musia svojim deťom výdatne pomáhať financovať výdavky, spojené so štúdiom. Zavedenie vysokoškolských poplatkov je teda iba novou formou zdanenia. Navyše, podľa MF SR by na univerzity išlo viac ľudí než doteraz. Prijatie novely zákona o študentských pôžičkách by vraj totiž zmenilo „neutešený stav, ktorého súčasťou je aj nemožnosť získať vysokoškolské vzdelanie pre uchádzačov, ktorí by dnes chceli študovať, ale z kapacitných dôvodov im to nie je umožnené“. Poplatky by teda zasiahli ešte viac rodičov platiacich dane. Vláda má peňazí dosť. Bezcharakternosť Ivana Mikloša sa ukazuje najmä v tvrdení, že poslanci, ktorí odmietli platené vysoké školstvo, zabránili zlepšeniu jeho úrovne. Minister financií im arogantne vyčíta, že kvôli nim príde vysoké školstvo o 2, 5 mld. korún v tomto a o 5 mld. v budúcom roku, že vysokoškolskí učitelia prídu v priemere o 11, 5-percentný nárast platov, nastupujúci vysokoškolskí pedagógovia o „zvýšenie miezd z 15 580 na 22 590 korún“ , či študenti o „zvýšenie maximálnych sociálnych štipendií z 2 000 na 6 870 Sk“. Pravda je však taká, že toto všetko by mohol štát zabezpečiť aj bez prijatia zákona v podobe, v akej ho vláda predložila. Stačí lepšie hospodáriť, oživiť hospodárstvo výrazným nárastom dobre platených pracovných miest, alebo aspoň trochu zľaviť z prehnanej podpory niektorých investorov. Alebo by stačilo nepchať desiatky miliárd korún do hrdiel budúcich dôchodkových fondov, ale radšej ich investovať do perspektívneho vzdelania mladej generácie. To nám môže priniesť taký ekonomický efekt, ktorý udrží aj terajší dôchodkový systém. Samozrejme, súkromné spoločnosti by z toho nemali taký profit, aký budú mať z tzv. dôchodkovej reformy. Reforma je možná aj bez poplatkov. Nemá zmysel dookola opakovať najpádnejší argument, že platené vysoké školstvo presadzujú tí, ktorí „za komunistov“ získali univerzitné vzdelanie úplne bezplatne. Ale za najväčšiu arogantnú bezcharakternosť Ivana Mikloša možno považovať útok proti poslancom za Slobodné fórum: „Pred hlasovaním poslanci SF (...) prisľúbili, že majú záujem ďalej rokovať v parlamente o bodoch reformy. Ich slová o podpore jednotlivých zámerov programového vyhlásenia, za ktoré v parlamente hlasovali, sa týmto znova ukázali ako prázdne a nepravdivé.“ Vláda neponúkla parlamentu žiadnu, ani len symbolickú diskusiu „o bodoch reformy“ . Ona totiž nepredložila žiadnu ucelenú a prepracovanú koncepciu reformy vysokého školstva, ale jeden konkrétny zákon, ktorým sa zavádzajú poplatky za štúdium. Pre Mikloša je zavedenie poplatkov celá reforma, akoby sa bez nich nedalo nič urobiť. Poslanci neodmietli „vysokoškolskú reformu“ , ako to lživo tvrdí MF SR, ale iba jeden zákon. Ak sa tento demagogický minister odvoláva na programové vyhlásenie, mal by z neho poriadne citovať, lenže to by ho usvedčilo zo lži. Program SDKÚ – Miklošov trhací kalendár. Podobné zamlčovanie faktov použil I. Mikloš aj v ďalšej vete: „Pritom poslanci z radov Slobodných kandidovali za SDKÚ, v ktorej programe bola jasne deklarovaná podpora zavedeniu spoluúčasti na vysokoškolskom štúdiu.“ Pri tejto príležitosti sa ministrovi financií a spoluautorovi volebného programu patrí pripomenúť aj inú pasáž z volebného programu Dzurindovej strany: „SDKÚ bude podporovať zjednodušenie daňového systému úpravou nejednoznačných paragrafov a rozšírením možnosti využiť paušálnu daň až do hodnoty povinnej registrácie pre DPH.” Bol to práve Mikloš, kto bezohľadne pošliapal po vlastnom volebnom programe krátko po voľbách. Ivan Mikloš sa arogantne vysmial voličom a už niekoľko týždňov po voľbách začal presadzovať úplné zrušenie paušálnej dane. Teda žiadne „rozšírenie” , ba dokonca ani len zachovanie daného stavu, ale úplné zrušenie toho, čo pred voľbami, keď išlo o každý hlas, SDKÚ verejne prisľúbila. Vtedy však Ivanovi Miklošovi neprekážalo, že poslanci zo Slobodného fóra na svoj volebný program „zabudli“ . Pretože v skutočnosti mu o program a voliča vôbec nejde. Ale to nie je u tohto arogantného a bezcharakterného politika žiadna novinka. Článok bol uverejnený na www.lavica.sk

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984