Reklama
Reklama

Informatizácia: pred SR aj Bulharsko a Rumunsko

Na Slovensku máme mimoriadne drahé počítače v porovnaní s priemernými príjmami, v čom zaostávame aj za väčšinou nových členov Európskej únie. Ešte horšie to je v cene internetu: po Poľsku máme najdrahšie pripojenie k nemu zo všetkých členských krajín Únie.
Počet zobrazení: 822

Na Slovensku máme mimoriadne drahé počítače v porovnaní s priemernými príjmami, v čom zaostávame aj za väčšinou nových členov Európskej únie. Ešte horšie to je v cene internetu: po Poľsku máme najdrahšie pripojenie k nemu zo všetkých členských krajín Únie. Napriek tomu, že v niektorých ukazovateľoch patríme aspoň k lepšiemu priemeru (ale len medzi novými členskými krajinami), v iných, oveľa dôležitejších, výrazne zaostávame. Vyplýva to z vyhodnotenia programu eEurope+, ktoré vypracovala bruselská centrála EÚ. Nesplnené záväzky. Program eEurope+ podpísali všetky krajiny pristupujúce do EÚ vrátane Bulharska a Rumunska. Jeho cieľom je, aby sa nové členské štáty v oblasti informatizácie spoločnosti a hospodárstva aspoň priblížili k terajším členom Európskej únie. Program obsahoval mnoho konkrétnych cieľov, konkrétnych úloh a konkrétnych termínov. Slovensko v ich plnení výrazne zaostávalo, mnohé sme splnili s oneskorením, mnohé sme nesplnili dodnes. A to napriek tomu, že išlo o medzinárodný záväzok Slovenska voči EÚ, ktorý podpísal premiér Mikuláš Dzurinda. Onedlho nájdete na tejto stránke presnejší prehľad slovenských prešľapov, teraz sa pozrime na všeobecné hodnotenie Slovenska v porovnaní s inými pristupujúcimi štátmi. Ľudia odhlasujú telefóny. Treba otvorene priznať, že z neho nevychádzame dobre. Slovensko sa v ňom konkrétne spomína iba raz: patríme medzi krajiny, v ktorých sa najradikálnejšie znížila hustota (penetrácia) pevných telefónnych liniek. Tento trend nastal po privatizácii Slovenských telekomunikácií (ST), hoci strategický investor Deutsche Telecom sa v privatizačnej zmluve zaviazal, že penetrácia sa, naopak, zvýši. Ľudia i firmy odhlasujú „pevné telefóny“, lebo mobilní operátori ponúkajú lepšie a lacnejšie služby. Pevná linka by mohla byť zaujímavá pre dátové prenosy (internet), lenže tie sú na Slovensku mimoriadne drahé a chýba najmä plošné pokrytie technológiou xDSL, ktorá internet niekoľkonásobne zrýchľuje a razantne zlacňuje. Napríklad na Cypre má pevnú linku 96 % domácností a všetky sú schopné poskytnúť pripojenie xDSL. U nás túto modernú, rýchlu a lacnú technológiu ST dlho blokovali, lebo obyvateľom chceli nanútiť nepomerne pomalšie a drahšie pripojenie ISDN. Žiadna konkurencia. Slovensko má preto vážne problémy pokiaľ ide o rozšírenie prístupu k tzv. vysokorýchlostnému internetu (napr. xDSL). „Nepochybne to súvisí s reálnou konkurenciou na telekomunikačnom trhu,“ píše sa v správe. A s tou má SR „vďaka“ zlej privatizácii štátneho telekomu veľké problémy. „V krajinách, v ktorých nie je dostatočná alebo žiadna konkurencia, nevidia dominantní či monopolní operátori dôvody na rýchle zavádzanie moderných technológií.“ Vláda by tomuto diskriminujúcemu postupu ST mohla zabrániť napríklad uvedením skúseností EÚ do reálneho života. Lenže aj správa upozorňuje, že obyčajné prebratie spoločnej legislatívy, bez nekompromisného vyžadovania, aby bola dodržiavaná, neprináša ovocie. „Hoci prebratie spoločnej legislatívy je základným predpokladom, ukázalo sa, že to nie je dostatočne efektívne. Je potrebná politika založená na širokom základe.“ Aj nečlenovia EÚ pred Slovenskom. Lenže takú Dzurindova vláda nemá a potom sa nemôžeme čudovať, že na ZŠ máme katastrofálne málo počítačov : 3,7 na 100 detí! základných škôl. Menej majú iba Poliaci (3,1) a Lotyši (0,6). Česi ich majú 8,9, Maďari 6 a Malťania dokonca 22,9. Cieľom eEurope+ je 5 – 15 počítačov na 100 detí. V oblasti stredných škôl sme na tom rovnako ako Bulhari a vyše dvojnásobne nás predbehli Rumuni! Zatiaľ čo u nás sú priemerne 4 počítače na 100 žiakov, na rumunských SŠ ich je až 10,4, v ČR 9,5, v Maďarsku 14,4. Ešte horší ako štatistické čísla je vývoj. Napriek projektu Infovek rastie počet počítačov na školách slimačím tempom. Ale v Bulharsku ich bolo dva roky predtým iba 1,5 na 100 žiakov a v Rumunsku dokonca 2,7. Doslova raketový nárast je výsledkom systematickej vládnej politiky. Nemožno sa potom čudovať, že podľa štúdie sú slovenskí študenti jediní, ktorí musia na prístup k internetu využívať viac internetové kaviarne než školské učebne (23 % škola, 26 % kaviareň). Napríklad v ČR musia internetové kaviarne využívať v 10 % prípadov, zatiaľ čo v 18 % využívajú školu, v Maďarsku je tento pomer dokonca 3 % ku 26 %, v Slovinsku 3 % ku 15 %. Lenže internet je u nás vôbec drahý. Jeho cena predstavuje asi 15 % priemerných mesačných príjmov. Drahšie v EÚ je iba Poľsko (20,5 %), ale za inými okolitými štátmi zaostávame: ČR – 5,5 %, Maďarsko - 10,8 %, Litva – 13,8 %, Slovinsko – 2,4 % (!), ba dokonca Malta – 0,9 % a Cyprus – 0,8 %. Nehovoriac o takom Turecku, kde aj počítače sú lacnejšie a výdavky na internet pohltia len 2,7 % priemerného mesačného príjmu. Možno očakávať, že s príchodom zvýhodnených cien pre domácnosti za ADSL pripojenie (STOnline alebo Slovanet) by sa ten pomer mohol predsa len o čosi znížiť. Čo sa však tak ľahko nezmení, je fakt, že iba tri z nových členských krajín majú drahšie počítače v pomere k priemerným príjmom domácností než Slovensko. U nás stojí priemerný počítač 164 % priemerného príjmu, zatiaľ čo Čechom stačí 146 %, Maďarom 125 %, ale Slovincom už iba 86 %, Poliakom 83 % a Cyperčanom a Malťanom stačí mierne viac ako polovica ich priemerného príjmu na kúpu novučičkého počítača. Možnosť zlacniť úrady nevyužitá. O katastrofálnej situácii spôsobenej najmä vysokými cenami za spojenie svedčí fakt, že okrem nás iba v Litve a Lotyšsku ľudia pristupujú na internet viac z práce ako z domu. V tomto smere nás predbehlo už aj Bulharsko a Rumunsko, napr. v ČR je pomer 63 % z domu a 55 % z práce, v Poľsku 65 % a 38 %, v Slovinsku 71 % a 51 % a na Malte dokonca 88 % a 45 %.Na Slovensku sa však z domu na internet pripája len 36 % ľudí z tých, ktorí internet používajú. Až 41 % to radšej robí z práce. Spolu s Maďarskom a Lotyšskom sme na tom najhoršie aj pokiaľ ide o elektronickú komunikáciu s úradmi. Iba 12 % užívateľov internetu si sťahuje formuláre a iba 5 % ich posiela vyplnené „cez internet“ naspäť úradníkom. V Česku je tento pomer 12/6, v Estónsku 18/16, v Poľsku 26/16 a v Slovinsku 23/11. Pritom práve toto je cesta, ako ušetriť výdavky na úrady. Lenže, ako upozorňuje štúdia, na to je potrebná „akcia založená na silnej politickej vôli“. A táto vôľa slovenským vládam už tradične chýba. Súčasná, ktorá sa oháňa rôznymi reformami, nie je v tomto smere, bohužiaľ, výnimkou. Článok bol uverejnený na www.lavica.sk

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama