Komiks ako hra
Pred nejakým tým mesiacom sa na pultoch kníhkupectiev objavila grafická novela Jimmy Corrigan: nejchytřejší kluk na světe, autorský viacmenej komiks tridsaťpäťročného amerického komiksového „spisovateľa / ilustrátora“ Chrisa Warea. Viacmenej preto, že slovami autora je Jimmy Corrigan „troufalý experiment, co ještě čtenář vydrží, zakamuflovaný jako vesele barevný kreslený román v němž mrňavé obrázky zdánlivě ožívají, tančí, zpívají a pláčou.“ V poriadku, slovo autora je sväté, kto by mal o diele vedieť viac ako on? Tak teda experiment, prečo nie, ak nič iné, aspoň nám to uľahčí púť za významom. Začnime prosto, prvý kontakt: Jimmy Corrigan je zaujímavý experiment, vyzerá ako kniha, krásna kniha, fyzicky krásna. V pevnej väzbe a farebnom prebale, ktorý okrem toho, že je farebným prebalom, stíha byť aj zloženým plagátom plným užitočných informácií a obrázkov. Veľa zaujímavých informácií nájdeme aj na predsádke knihy, môžeme sa dokonca otestovať, prípadne si zlepiť z papiera Jimmyho figúrku. Ware nás skrátka na bližší kontakt s Jimmim pripraví asi najlepšie, ako sa dá. Druhý kontakt: V tomto štádiu recepcie Jimmyho Corrigana, po dôslednom preštudovaní obálky, všetkých obrázkov a návodov, vrátane bibliografického údaju, je už každému čitateľovi / divákovi jasné, že všetko, čo sa na nasledujúcich stranách udeje, môže a nemusí dávať zmysel, ale hlavné je, aby sme to nebrali príliš vážne. Ide o experiment, hráme sa. Z hľadiska obsahu je Jimmy Corrigan viacvrstvovým príbehom existenciálneho odcudzenia hlavného hrdinu s dôrazom na jeho neschopnosť sociálnej interakcie. Autor sa pokúša o naráciu paralelne v troch časových líniách, ale nerobí mu problém ani vôbec medzi nimi nerozlišovať, prípadne ešte viac zmiasť čitateľa sekvenciami zachycujúcimi sny a predstavy hlavného hrdinu. Ten nielenže žije sám psychicky uviaznuvší v tom štádiu detstva, keď už svet nie je tajomné miesto, avšak stále vzbudzuje rešpekt, ale trpí aj oidipovským komplexom, o ktorý by sa dal pokojne oprieť bicykel. Jimmyho nešťastné detstvo je preňho živou prítomnosťou i v jeho tridsiatich šiestich rokoch. Šikanovaný neustálymi telefonátmi senilnej matky, zdrvený samovraždou svojho detského hrdinu Supermana, ktorej sa stal svedkom, zneistený tajomným stretnutím s otcom, ktorého si nepamätá. Aké surrealistické! Nedokážem si predstaviť, akoby vnímal Jimmyho Corrigana ktosi, kto s komiksami nemá žiadnu recepčnú skúsenosť, no ako komiksovo gramotnému sa mi Jimmy Corrigan javí zo všetkého najviac (a hádam aj presne v súlade s autorským zámerom), ako Wareovo skúmanie, kedy už konečne prestane komiksový jazyk dávať zmysel. Vyžmýkať flexibilitu komiksového jazyka do poslednej zmysluplnej kvapky, o to ide. Dekonštruovať komiksový jazyk, obmedziť ho na piktogramy a prázdne obrázky, zbaviť významu štruktúru, v ktorej býva komiskový príbeh ukotvený prostredníctvom logického sledu jednotlivých obrázkov. Rozpustiť obsah v pohrávaní si s formou, odhaliť, v akom štádiu rozkladu komiksového jazyka prestane byť tento jazyk nositeľom významu. Nazeraný takouto optikou sa mi zdá samotný príbeh komiksu až žalostne banálny. Taký banálny, že zbaviť ho tohto biľagu dokáže len navýsosť experimentálna forma. A tou Jimmy Corrigan nesporne disponuje. Ak je táto knižka niečím dôležitá, a verím, že je, tak práve tým, že sa nepodobá na nič iné. Ware si jednoducho za jazyk svojho príbehu zvolil jeho programový rozklad. Ak na záver napíšem, že moje zaľúbenie sa do Jimmyho Corrigana bolo motivované pôžitkom z racionálneho premýšľania toho, na čo sa práve dívam, čo si práve čítam, je to najväčšia poklona, akú som Chrisovi Wareovi a jeho Jimmymu Corriganovi mohol zložiť. Tu kdesi by sa v žánri recenzie hádam mohla objaviť i zmienka, že táto publikácia bola v roku 2001 ocenená prestížnou cenou anglického denníka The Guardian ako najlepšia prvotina roku. Pochopiteľne, žiada sa dodať po bližšom kontakte s ňou. Čo sa aj dá urobiť s knihou, ktorej možno nikto nerozumie, ale na prvý pohľad sa javí príliš sofistikovaná na to, aby sme ju jednoducho charakterizovali ako samoúčelnú blbosť? Dáme tomu cenu. Autor je vedecký pracovník na ULUK FF UKF v Nitre (Ware, Chris: Jimmy Corrigan: nejchtřejší kluk na světe. Praha, BB/art 2004. Preklad Viktor Janiš. 380 strán)
