Štátne lesy v stave ohrozenia

Strata zamestnania je pre mnohých ľudí tou najtrpkejšou životnou skúškou. Človek, ktorý bez pozitívneho výsledku vystriedal už desiatky kľučiek na dverách nových zamestnávateľov, v kútiku duše očakáva, že mu v jeho ťažkej situácií pomôže aspoň štát.
Počet zobrazení: 858
2-m.jpg

Strata zamestnania je pre mnohých ľudí tou najtrpkejšou životnou skúškou. Človek, ktorý bez pozitívneho výsledku vystriedal už desiatky kľučiek na dverách nových zamestnávateľov, v kútiku duše očakáva, že mu v jeho ťažkej situácií pomôže aspoň štát. Ďalšia blamáž pre Slovensko Cez aktívne nástroje podpory politiky trhu práce môže vláda SR finančne motivovať zamestnávateľov, aby vytvárali nové pracovné miesta. Zahraničný investor sa môže dnes vďaka štedrosti Dzurindovej vlády radovať z niekoľkomiliónovej štátnej dotácie. Veď len napríklad majitelia automobilky Peugeot pri Trnave dostanú od všetkých daňových poplatníkov okolo dvoch miliónov korún na vytvorenie jedného nového pracovného miesta a v prípade kórejskej firmy KIA/Hunday je táto suma skoro dvojnásobne vyššia. Z hľadiska snahy prilákať na Slovensko významných zahraničných investorov to nie je aktivita hodná kritiky, ale na celej tejto záležitosti je zarážajúce to, že slovenskému zamestnávateľovi na východnom či strednom Slovensku, kde je miera nezamestnanosti najvyššia, pomôže vláda pri vytváraní jedného nového pracovného miesta ani nie päťdesiatimi tisícami korún. Tak ako vo väčšine prípadov aj v tomto platí akési čudné a nevysvetliteľné pravidlo dvojakého metra. Mnohí ekonómovia upozorňujú na skutočnosť, že zamerať ekonomiku štátu len na jedno odvetvie je z dlhodobého hľadiska veľmi nebezpečné. Pri pohľade na automobilový priemysel je zaujímavá i celosvetová prognóza, ktorá v najbližšom desaťročí predpokladá výraznejšiu stagnáciu v tomto odvetví, ktorá neobíde ani Slovensko. Očakávať preto razantnejšie zníženie nezamestnanosti cez budovanie veľkých automobiliek by bolo trochu naivné. Vláda SR vo svojom programovom vyhlásení okrem iného konštatuje, že prioritnú pozornosť z hľadiska riešenia zamestnanosti chce sústrediť na oživenie drevospracujúceho priemyslu, ktorý mal hlavne na Orave, Liptove, Spiši či Horehroní dlhoročnú tradíciu. Drevo je jedinou obnoviteľnou surovinou, ktorou Slovenská republika disponuje, ale na druhej strane s ňou nehorázne hazarduje. Ak sa na Slovensku ročne vyťaží v priemere šesť miliónov kubíkov dreva, tak v tomto odvetví by si malo nájsť prácu bezmála dvadsaťpäťtisíc ľudí. Realita je však niekde na úrovni pätnásťtisíc. Svetielko nádeje pre oživenie drevospracujúceho priemyslu priniesol prednedávnom minister hospodárstva Pavol Rusko, ktorý v médiách oznámil, že na strednom Slovensku sa pripravuje realizácia významnej zahraničnej investície. Táto investícia by mala cez spracovanie dreva vytvoriť okolo tisíc nových pracovných miest. S odstupom času sa však nad celou investíciou začína vznášať hustý tieň podozrenia. Za akciou stojí rakúska firma BINDER, ktorá chce na strednom Slovensku postaviť pílu, čo by ročne spracovala takmer jeden milión kubíkov dreva. Podľa informácií od ľudí blízkych firme BINDER by si mala celá aktivita vyžiadať asi štyri miliardy korún. Išlo by o združenie finančných prostriedkov v predpokladanom pomere: jednu štvrtinu dá štát vo forme investičného impulzu, polovica sa získa cez projekty Európskej únie a zvyšnú štvrtinu by pokrývala banka. Záujem na jej realizácii má mať údajne aj firma KRÁĽ zo Žiliny, ktorá intenzívne lobuje za projekt nielen doma, ale i v susednom Rakúsku. Majitelia firmy KRÁĽ majú využívať na svoje aktivity aj nadštandardné vzťahy so súčasným vedením štátnych lesov, pretože ich podnikateľské aktivity sú zamerané hlavne na oblasť dodávok technológií pre ťažbu a spracovanie dreva. Naopak, na nereálnosť celého projektu upozornili kompetentných úradníkov viacerí domáci, ale aj zahraniční odborníci. Spochybnili nielen počet novovytvorených pracovných miest, ale zároveň upozornili na podivné podnikateľské praktiky hlavných predstaviteľov spomínanej rakúskej firmy. Na jednoduché porovnanie – za riekou Moravou (Morava – Paskov) sa podobná fabrika postavila za necelú jednu miliardu korún. Podľa nemenovaného zdroja na celú túto zahmlenú a nejasnú aktivitu bola upozornená aj Európska komisia prostredníctvom nemeckej firmy (ide o firmu, ktorá spracuje vyše 4 milióny kubíkov dreva ročne a patrí medzi európske drevárske top firmy). Dnes ostáva len dúfať, že kompetentní úradníci si otvoria oči a Slovensko nezažije na európskej scéne podobnú blamáž ako pri investícii KIA/Hunday. Štát kontra štát Väčšina lesov na území Slovenskej republiky je vo vlastníctve štátu. O stav, v akom sa lesy nachádzajú, a teda aj o hospodárenie s nimi sa stará štátny podnik Lesy Slovenskej republiky, ktorého šéfom je Karol Vinš. Súčasný generálny riaditeľ lesov pracoval v nedávnej minulosti aj v trnavskej pobočke Poľnobanky. Zdá sa, že Poľnobanka bola akousi školiacou inštitúciou pre Stranu maďarskej koalície, pretože v tejto banke pracovali v minulosti viacerí významní predstavitelia, ktorí dnes zastávajú významné pozície v štátnych inštitúciách a podporovali ich bugárovci (okrem K. Vinša je to napríklad aj štátny tajomník ministerstva financií Vladimil Podstranský). Odhliadnuc od všetkých doterajších podozrení, ktoré boli v rôznych podobách vznesené voči súčastnému top manažmentu štátnych lesov, minister pôdohospodárstva Zsolt Simon nekoná. Je zaujímavé sledovať, ako Vinšovmu šéfovi Simonovi, ktorého politicky tiež kryje SMK, nevadí skutočnosť, že Lesy SR veľmi podivným spôsobom hospodária s niekoľkomiliardovým majetkom, ktorý majú na základe zákona čo najefektívnejšie spravovať v mene všetkých občanov. Podľa vyjadrení niektorých zástupcov Zväzu spracovateľov dreva hrozí dnes Lesom SR aj niekoľkomiliónová pokuta za to, že vďaka svojvôli generálneho riaditeľa štátneho podniku nerešpektuje rozhodnutie Protimonopolného úradu o tom, že z celkového množstva vyťaženej drevnej hmoty môže generálne riaditeľstvo štátnych lesov predávať maximálne 40 % dreva a lesné závody zvyšných 60 %. Toto rozhodnutie úradu spred niekoľkých rokov malo zabrániť tomu, čo dnes bez povšimnutia svojich nadriadených realizuje K. Vinš. Jedna osoba si monopolizuje do svojich rúk všetok obchod z drevnou hmotou. Bežnému smrteľníkovi sa pri týchto praktikách potom môže vynoriť aj otázka, koľkože to grošov z takéhoto lukratívneho obchodu putuje do vrecka samotného riaditeľa či do vrecká tých, ktorí uvedené praktiky slepo tolerujú? Pre menej zainteresovaného človeka je zaujímavou i otázka obchodu s drevom. Dzurindova vláda ide vedeniu štátnych lesov príkladom v tom, ako so záľubou používať dvojaký meter pri uplatňovaní svojej obchodnej politiky. Pri predaji drevnej hmoty platí jedno pravidlo pre domácich a druhé pre zahraničných obchodníkov. Už bývalé vedenie podniku, ktorému šéfoval Blažej Možucha, verejne deklarovalo záujem, že zavedie elektronické meranie dreva. Tým by sa zaviedli prísne a hlavne veľmi jasne kontrolovateľné pravidlá na obchodovanie s drevom. Ukazuje sa, že kontrola bola neželateľným javom nielen pre minulé, ale i súčasné vedenie. Pretrvávanie tohto stavu zapríčiňuje to, že do zahraničia sa vyváža guľatina podľa noriem Európskej únie a je ohodnotená cez elektronické meranie a na druhej strane domáci spracovatelia musia nakupovať podľa zastaraných a hlavne diskriminujúcich noriem. Pri uplatňovaní týchto obchodných podmienok prepláca domáci podnikateľ na kubíku dreva niekedy až päťsto korún. Kto je v tomto prípade okrádaný? Štát tým, že prichádza o peniaze z lacnejšieho predaja dreva zahraničným podnikateľským subjektom, alebo domáci podnikateľ, ktorého štátna inštitúcia zdiera na úkor zahraničnej konkurencie?! Česko-Slovenské repete V susednej Českej republike prepukla koncom minulého roka kauza okolo hospodárenia v štátnom podniku Lesy ČR, ktorý viedol Jaroslav Oliva. Podľa dnes verejne dostupných informácii sa vie, že na základe správ českého Najvyššieho kontrolného úradu začali orgány činné v trestnom konaní s preverovaním niekoľkých podozrení zo spáchania trestného činu, z ktorého sú podozriví bývali top manažéri českého štátneho podniku. V záverečnej správe NKÚ sa konštatuje, že finančná škoda, ktorú mali zapríčiniť štátnym lesom jej bývalí manažéri, by sa mala vyšplhať výrazne nad sto miliónov českých korún. Na celej veci je zaujímavé okrem iného i to, že Česká polícia prešetruje aj aktivity súkromnej firmy LESS, a. s., zaoberajúcej sa obchodom s drevom. V ostatnom čase presmerovala česká firma LESS časť svojich podnikateľských aktivít i na Slovensko (LESS, s. r. o., so sídlom v Žiline). Pri tejto príležitosti sa nedá prehliadnuť skutočnosť, že za touto firmou stojí bývalý riaditeľ odboru na českom ministerstve poľnohospodárstva Ján Mičánek, ktorý bol označovaný za motor českej verzie reštrukturalizácie štátnych lesov. Podľa slov vysokopostaveného pracovníka slovenského ministerstva pôdohospodárstva je navrhovaná reorganizácia podniku Lesy SR, ktorú predložil generálny riaditeľ K. Vinš, vernou kópiou projektu, podľa ktorého sa vykonávala transformácia u našich západných susedov. Myšlienky oddelenia štátnej správy lesov od ťažby, obchodu, ako aj prenosuobslužných činností na nové profit-centrá, sú ako cez „kopirák“ prebraté české modely, ktoré dnes vyúsťujú do vážnych podozrení z páchania trestnej činnosti. Na otázku českých novinárov, čo by urobil pri transformácii lesov ich bývalý riaditeľ J. Oliva iné, odpovedal viac-menej jednoznačne „podnik by mal okrem predstavenstva aj silnú dozornú radu“. Teda orgán, ktorý by kontroloval vedenie strategického podniku. Tejto myšlienky sa však šéf slovenských štátnych lesov bojí ako čert kríža a naďalej ju úspešne odmieta. Slovenský Najvyšší kontrolný úrad mal v poslednom čase dostať niekoľko podnetov na prešetrenie porušovania zákona súčasným vedením štátnych lesov. Pre Slovensko by mali byť výstrahou zistenia českých kontrolórov, ktorí pri svojej kontrole zistili, že obchodovanie cez súkromnú spoločnosť Hradecká lesní a dřevařská společnost (Lesy ČR sú v nej menšinovým akcionárom) viedlo k dlhodobým stratám pre štátny podnik a za dva roky sa táto strata vyšplhala na bezmála sto miliónov korún. Zaujímavosťou je aj zistenie českého NKÚ, že Lesy ČR predali viac ako deväťdesiat percent dreva na pni, teda priamo v lese, a pre Lesy ČR bol tento predaj najmenej výhodný. Pri takomto predaji prichádzal podnik o bezmála päťdesiat percent zisku. Všetko sa však dialo nielen za súhlasu vedenia štátneho podniku, ale i za tichého prizerania sa šéfa rezortu. Po prepuknutí kauzy v českých médiách sa udiali zatiaľ len personálne zmeny vo vedení podniku, ale i v tomto prípade mnohí pozorovatelia tvrdia, že ryba smrdí od hlavy a zodpovednosť by mala byť vyvodená aj voči ministrovi Palasovi. Skúsenosti českých kontrolórov by mohli byť cennou pomocou nielen pre naše kontrolné inštitúcie, ale možno aj pre orgány činné v trestnom konaní. Ako sa skončí kauza Lesy SR, ukáže čas. Už dnes je isté, že tak ako v susedných Čechách aj na Slovensku musia stojatú vodu rozvíriť médiá. Ináč môže dôjsť len k nenápadnej šachovej partii, kde jedného pešiaka vystrieda iný. Ťahať nitkami však budú naďalej tí istí. Autor pôsobil v oblasti lesného hospodárstva

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984