Pátranie po nemom svedkovi

Nemý svedok – tak zvyknú v USA označovať v justičnom žargóne legálne odpočuté nahrávky
Počet zobrazení: 832
3_karikatura-m.jpg

Nemý svedok – tak zvyknú v USA označovať v justičnom žargóne legálne odpočuté nahrávky z telefonických hovorov, ktoré často spoločne s ďalšími nepriamymi dôkazmi dokážu poslať za mreže na doživotie či na elektrické kreslo nejedného zločinca. Práve telefonáty ako dôkaz jednoznačne vyvrátia tvrdenia obžalovaného a presvedčia súdy a porotu nielen v USA, ale i v našich končinách o vine. Určite sa všetci v justícii zhodnú, že ide o veľmi dôležitý, ba priam niekedy korunný nepriamy dôkaz proti zločincom. Práve preto je zarážajúce, s akou ľahkosťou prehrmel škandál okolo straty približne stovky legálne nahraných telefonátov, ktoré mali silu dôkazu. Pokazilo sa to samo Na Slovensku sme si už akosi zvykli, že podobne ako sa striedajú ročné obdobia, zmena prírody so sebou v posledných rokoch pravidelne prináša aj nejaký ten škandálik okolo odpočúvania. Nechcem obviniť prírodu, pretože po tom, čo boli na vine už zlí bývalí agenti Štátnej bezpečnosti, ktorých služby štát bez problémov využíval 14 rokov od „nežnej“ zmeny pomerov, ďalej policajti spriahnutí so súčasnou tajnou službou, ako i samotná SIS, sa veľmi ťažko hľadá vhodný vinník na uspokojenie ministra vnútra Vladimíra Palka a zakrytie otvoreného hrnca s vykypenou horúcou kašou. Palko určite nie je so škandálom spokojný. Po jeho medializovaných krokoch a ostrých vyhláseniach možno predpokladať, že polícia je už očistená od korupčných vysokých policajtov, tendre na nákup techniky a materiálu sú čistejšie ako tatranská studnička. Takže jedine občan na úrovni filmovej postavičky mierne „natvrdnutého“ Forresta Gumpa určite uverí tvrdeniam prvého policajného prezidenta Jaroslava Spišiaka o nemožnosti vopred zálohovať všetky údaje na pokazenom technickom zariadení. Udalosť sa stala v marci a až do augusta – čiže päť mesiacov – sa mlčalo. Následne je tu po medializácii opäť porucha. Táto porucha bola údajne aj v SIS v kauze nelegálneho odpočúvania denníka Sme a predsedu ANO Pavla Ruska. Nuž, keď mohla byť v tajnej službe, prečo by sa nemohla objaviť v polícii. Tu v minulosti niečo vo svojom odpočúvacom systéme našli a teraz sa im niečo stratilo. V prvej fáze prevalenia sa tejto výnimočnej situácie prišiel s kožou na trh Spišiak. Negatívna správa a vyťahovanie horúcich zemiakov by totiž mohlo uškodiť precízne pestovanému mediálnemu imidžu Palka. Tentoraz totiž nejde o ukončenie nejakej kauzy či chytenie úplatkára, ale o stratu dôkazov, okrem iného priamo sa týkajúcich obvineného vysokopostaveného hodnostára rovnakého hnutia, akého stranícku knižku má i minister vnútra – račianskeho starostu, bratislavského vicežupana Pavla B. Spišiak má nielen na verejnosti, ale i v prevažnej väčšine Policajného zboru povesť poctivého policajta, preto bolo z hľadiska verejnej prezentácie veľmi pozitívne, aby najskôr vysvetľoval on. O marcovej poruche na systéme ministerstva vnútra vedel už skôr, ale o komplikácii tohto rozsahu a strate dôkazov sa Spišiak podľa vlastných slov dozvedel deň pred tlačovkou. Zrejme si to celé nechal vysvetliť, a hoci je špičkovým odborníkom na organizovaný zločin, počítačovým expertom podľa jeho vyjadrení zrejme nie je. Viaceré médiá si totiž dali tú námahu a celé Spišiakovo vystúpenie prehrali špičkovým odborníkom na počítače a na obnovu stratených dát. Prezentované vysvetlenie je podľa nich technicky ťažko obhájiteľné. Operačný technik i opravár autorizovanej spoločnosti, ktorá chybu odstraňovala, zvolil postup na základe Spišiakovho vysvetlenia hodný úrovne absolventa leopoldovskej elektrotechnickej učňovky pre odsúdených. Tí sa učia na počítačoch starých desať rokov a slovíčko Pentium nepoznajú. Rezort vnútra získal body k dobru, pretože s týmto vysvetlením pred verejnosť prišiel Spišiak. Vynára sa však viacero verzií a vysvetlenie o „pokazenom a neopraviteľnom počítači“ možno prirovnať rozprávkam o zlých škriatkoch, ktorým neveria už ani malé deti. Spišiak nedal jasnú odpoveď, či operačný technik zo súkromnej firmy zvolil správny postup a či sa strate dôkazov vo viacerých akciách nedalo predísť. Pokiaľ sa disk a súčiastky fyzicky nepoškodia, informácie sa z nich dajú vytiahnuť. V policajných radoch je dostatok špičkových odborníkov, ktorí stratené, úmyselne vymazané či poškodené informácie z počítačov hravo získajú. Firmy dokonca rozoberú zničený hardisk a po jednotlivých platniach prečítajú informácie. V prípade bývalého veľkopodnikateľa Jozefa M. polícia zo zaistených počítačov dokázala získať viacero dôkazov, hoci pamäť i disk boli údajne niekoľkokrát vymazané a preformátované. Vybrať informácie z operačnej pamäte či v prípade zložitých opráv nie je pre odborníka problém. Zarážajúce je, že pri údajnej oprave v marci nebol policajný technik, iba opravár zo súkromnej spoločnosti. Polícia by mala vedieť, čo im ponúkajú súkromné spoločnosti a čo im inštalujú do ich systému. Veď sa môže stať, že im „primiešajú“ aj niečo neželané. To polícia len tak nechá niekoho cudzieho, aby pri oprave svojvoľne rozhodol, že zmiznú dôležité dôkazy? Čo je to za amatérsku firmu a pochybný systém zálohovania? Spišiak hovoril o chybe materiálu. Nakupovali vari novú techniku za 200 miliónov niekde na „blšom“ trhu v Poľsku? Bežné počítače sa kazia, sú však systémy, ktoré si nemôžu dovoliť poruchu a ani nedbanlivú opravu. Vopred sa pravidelne zálohujú informácie a vymieňajú jednotlivé komponenty. Čo ak sa takýmto spôsobom obhospodaruje bezpečnostný systém a kontrola chladenia v jadrovej elektrárni? Vstupovanie do súkromia občanov si určite zaslúži hľadať poriadnu techniku, pričom ide o dôkazy proti osobám páchajúcim najzávažnejšiu trestnú činnosť. Priveľa otáznikov a veľká náhoda Vinníka celého škandálu bude hľadať prokuratúra i policajná inšpekcia. Už dnes je však jasné, že Úrad boja proti korupcii obvinil občana i na základe legálnych odpočúvaní, ktoré však nemal procesne zadokumentované vo vyšetrovacom spise a vôbec nemal zvukovú nahrávku. Treba poukázať na to, že funkcionár KDH Pavol B. je obvinený z trestného činu pokusu prijímania úplatku. Z justičnej praxe je známe, že pokus trestného činu sa v niektorých prípadoch dokazuje náročnejšie ako dokonaný trestný čin. Tu nejde o pokus vraždy, keď obeti zostanú po útoku jazvy na celý život. Treba podozrivému preukázať úmysel a kroky, ktorými plánoval prijať päťmiliónový úplatok. V korupcii, pokiaľ nedôjde k predaju peňazí a nie sú telefonáty a ITP záznamy, to býva obyčajne tvrdenie proti tvrdeniu. Platí známa zásada z rímskeho práva „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“. Pred súdom sa musí trestná činnosť preukázať bez pochybností. Celá kauza, ktorá bola najskôr jasným tromfom Palkovho úprimného boja proti korupcii, v spoločnosti dostáva zvláštnu vôňu. Skôr začína poriadne smrdieť. Pavol B. totiž tvrdí, že je nevinný. Celé obvinenie proti nemu je vraj vykonštruované. Ako obvinený môže podľa zákona vyhlasovať čokoľvek – i klamať. Ak sa mu však pred súdom podarí obhájiť svoju nevinu, ospravedlní sa mu vyšetrovateľ boja proti korupcii? Kto potom z Pavla B. a KDH zmyje podozrenia z korupčnosti? Vyšetrovateľ sa bude môcť brániť, že za prípadné oslobodenie nesie zodpovednosť iný útvar polície. Vyšetrovanie prokuratúry môže ostať zmarené, ak už inkriminované súčiastky niekto rýchlo hodil do koša. Experti budú môcť z protokolu o oprave, ktorý možno teoreticky vyrobiť za vhodných podmienok hocikedy, a ústnych výpovedí technikov napríklad konštatovať, že postup technika bol nesprávny. Palko následne na tlačovke oznámi vypovedanie zmluvy spoločnosti a bude. Ale ako bude vyzerať boj s korupciou? Spišiak a ani nikto v polícii si podobný prípad nepamätá a ani nemôže. Prečo? Lebo sa to doposiaľ nestalo. Už sa objavujú špekulácie, či vôbec nahrávky v policajnom systéme boli. Existovali vôbec? Čo ak Pavla B. súd oslobodí, lebo súdu bude chýbať nepriamy, ale veľmi dôležitý dôkaz nahrávky telefonátov svedčiacich o korupcii? Dostane sa prípad vôbec na súd? Už dozorujúci prokurátor môže kauzu zniesť zo stola, pretože bez dôkazov by to bolo na súde iba smiešne divadlo. Každopádne, doterajšie vysvetlenia zodpovedných a postoj Palka, ktorý oproti minulosti v čase odpočúvania denníka Sme a predsedu ANO Pavla Ruska dnes nikoho neodvolal, dáva veľa priestoru na úvahy a teórie. Práve telefonické nahrávky v prípade poslanca za HZDS Gabriela K. na súde presvedčili takmer každého, že obvinení nemali čestné úmysly a kauza nie je vykonštruovaná. Rovnako prípad bratislavského sudcu Igora Š. Ten po prehratí záznamu na súde už nemal šancu a reči o jeho nevine mali prázdny zvuk. Z tieňa nakoniec vyšiel Palko, ktorý celú kauzu zobral osobne. Nakoľko ju otvorila TV Markíza vidí v tom sprisahanie voči sebe a istým policajným hodnostárom. Vôbec nezaoberá tvrdeniami, že technicky je jeho teória neudržateľná. Je jasné, že Palko nič osobne neničil. Horšie je, že uveril rečiam o nenávratnom zmazaní informácii. Zároveň ešte viac zosilnelo puto medzi Palkom a istými policajnými funkcionármi, ktorí vyjdu z tejto kauzy ako najväčší hrdinovia. Napriek tomu, že z korupcie je obvinených viacero funkcionárov z rôznych politických i koaličných strán, „božia ruka“ zasiahla iba v jednom prípade – obvineného z päťmiliónovej korupcie, nosiaceho tričko KDH. Priveľa náhod a málo vysvetlení vzbudzuje vždy priveľa otáznikov. A možno stačilo, keby sme mali jeden odpočúvací úrad tak, ako navrhovala SMK. Po tom, čo súd povolí odpočúvanie, treba technicky zabezpečiť, aby polícia, SIS a iné zložky mali k záznamu prístup online. To je pri dnešnej technike maličkosť. Ostatné argumenty, že sa to nedá, sú nezmyslom pre technických nevzdelancov. Hierarchia úradu by presne určovala, kto je za čo zodpovedný. Možno by sa na Slovensku nebáli telefonovať nielen podnikatelia, ale ani občania a poslanci. Ochrana súkromia zaručená ústavou by začala platiť v praxi. To by síce zobralo mocným tohto štátu silnú zbraň, ale v demokracii sa na rozdiel od diktátorských a totalitných režimov hrá podľa vopred určených pravidiel. Autor je stály spolupracovník týždenníka SLOVO

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984