AD: Ako chodiť po kanáloch SLOVO 30/2004

„Autorka článku „Ako chodiť po kanáloch“ Miroslava Kodoňová sa v minulom čísle týždenníka Slovo zamýšľa nad zaradením 5 nových programov, ktoré od 1. júna zaviedla v káblových sieťach do svojej ponuky spoločnosť UPC Slovensko bez zmeny ceny. Len na pripomenutie, ide o Discovery Channel, Reality TV, Romantica, Arirang TV a Private Blue. O Discovery Channel, ktorý patrí medzi najsledovanejšie a najobľúbenejšie rodinné televízne stanice, sa autorka článku konkrétne nezmieňuje. Kritizuje však akčný kanál Reality TV, ktorý ponúka reálne situácie z policajných zásahov nakrútené z policajných či televíznych vrtuľníkov, príspevky o prírodných katastrofách, o záchranných akciách atď. Aj tento program patrí v celej Európe a USA medzi veľmi sledované programy u všetkých vekových kategórií. Nepochopiteľne pritom znie výhrada pani Kodoňovej, podľa ktorej „už po prvých záberoch tejto reality šou musí aj dieťaťu prísť na um otázka, kde sa odrazu, tak pohotovo, vzali tie vrtuľníky s kamerami nad katastrofou“. Tak pre informáciu – v mnohých krajinách Európy a Ameriky pôsobia desiatky spoločností, ktorých helikoptéry monitorujú dianie vo veľkých mestách, odpočúvajú policajné vysielačky a po získaní tipu letia okamžite na miesto udalosti. Nakrútené zábery predávajú jednotlivým televíznych spoločnostiam, ktoré z toho vyrábajú relácie. Tak vznikajú aj relácie Reality TV, o čom hovorí aj samotný názov tejto stanice. Pani Kodoňová má výhrady aj k programovému obsahu TV Romantica, ktorý vysiela prevažne romantické seriály a filmy latinsko-americkej produkcie. Ich obsah považuje za urážku a feministkám odporúča, aby preto išli protestovať pred prezidentský palác. Pravda je však taká, že v krajinách, kde je program Romantica v ponuke, má veľmi vysokú sledovanosť u cieľovej diváckej skupiny. Podobne je to aj s ostatnými programami. A práve o tom to je – o slobode výberu. Ak sa niekomu niektorý program nepáči, má dostatočne bohatú ponuku, aby si našiel to, čo sa ho zaujme. Občianska spoločnosť je však aj o tom, že neodsudzujeme tých, ktorí majú iné chute a iné názory. Za komunizmu sme túto možnosť nemali. Je možné, že časti obyvateľstva sa za týmito časmi cnie a zatrpknuto kritizuje možnosti, ktoré sa nám ponúkajú dnes. Vysvetlenie si žiada ešte jeden postreh autorky spomínaného článku. V závere príspevku sa pýta, prečo musí platiť za balík 40 programov, keď sleduje len osem. Ide o pomerne častú otázku, na ktorú je jednoduchá odpoveď – preto, lebo to technicky zatiaľ nie je možné. Ani u nás, ani v ostatných krajinách Európskej únie. Súčasná úroveň telekomunikačných technológií, žiaľ, takéto niečo zatiaľ neumožňuje. Istý posun prinesie digitalizácia televízneho vysielania a digitalizácia káblovej distribúcie televízneho signálu, no netreba mať nereálne očakávania. Zákazník si síce bude môcť vybrať základný balík programov, ku ktorému si bude môcť objednať balíky tematických programov (športové, zábavné, detské, spravodajské atď.). Cena balíkov, napr. vo Francúzsku, sa však začína od 10 eur. To znamená, že ak si chcem objednať ďalšie programy k základnému balíku (napr. spravodajský, detský, prírodovedecký a hudobný), zaplatím minimálne okolo 2 000 korún. A to je suma, ktorú by asi málokto z nás bol ochotný zaplatiť. Namiesto toho má zákazník UPC možnosť výberu spomedzi 40 programov za cenu, ktorá je najnižšia v celej strednej Európe.“ Poverený hovorca UPC Slovensko