Jednotka pred sto nulami

Americký matematik Milton Sirotta svojho času vytvoril pozoruhodné číslo. Skladá sa z číslovky 1, po ktorej nasleduje 100 núl, a nazval ho Googol. Toto číslo definuje takú obrovskú hodnotu, že toľko nie je dokonca ani častíc prachu vo vesmíre. Práve tento fakt inšpiroval dvoch mladých Američanov, ktorí si predsavzali, že práve oni usporiadajú nespočítateľné, zdanlivo nekonečné more informácií dostupných na internete. Poprehadzovali pár písmeniek a názov pre ich vyhľadávač bol na svete – Google.
Počet zobrazení: 1117
11_google_sm-m.jpg

Americký matematik Milton Sirotta svojho času vytvoril pozoruhodné číslo. Skladá sa z číslovky 1, po ktorej nasleduje 100 núl, a nazval ho Googol. Toto číslo definuje takú obrovskú hodnotu, že toľko nie je dokonca ani častíc prachu vo vesmíre. Práve tento fakt inšpiroval dvoch mladých Američanov, ktorí si predsavzali, že práve oni usporiadajú nespočítateľné, zdanlivo nekonečné more informácií dostupných na internete. Poprehadzovali pár písmeniek a názov pre ich vyhľadávač bol na svete – Google. Všetko sa začalo na jar 1995 pri stretnutí PhD kandidátov počítačovej vedy na Stanford Univerzity. 24-ročný Larry Page, čerstvý absolvent z Michiganu, bol na víkendovej návšteve svojho budúceho pôsobiska a 23 ročný Sergej Brinn patril medzi tých, ktorí mali budúcim študentom predstaviť univerzitu. Títo dvaja nevynechali ani jednu príležitosť na konfrontáciu svojich názorov a hádali sa pre každú maličkosť, o ktorej sa začalo diskutovať. Paradoxne práve ich diametrálne rozdielne názory mohli byť eventuálne základným kameňom neskoršej spolupráce. V januári 1996 začali Larry a Sergej spolupracovať na vývoji vyhľadávacej technológie, ktorú nazvali Back Rub. Larry, ktorý sa od detstva rád vŕtal vo všetkých strojoch, sa zameral na nový druh serverového prostredia, ktoré využívalo lacné PC namiesto drahých mašín. Po roku im ich úsilie a unikátny postoj k danej problematike priniesli uznanie miestnej počítačovej komunity. Klebety o novej vyhľadávacej technológii založenej na hesle sa rýchlosťou svetla šírili po celej univerzite. Povzbudení pozitívnou odozvou sa pustili do ďalšej práce. Nasledoval významný krok, ktorým bolo zakúpenie diskov s kapacitou niekoľko terabytov. Následne sa Larryho internátna izba stala prvým datacentrom Google a zo Sergejovej zase kancelária. V takýchto podmienkach začali obvolávať potencionálnych klientov, ktorí by mohli mať záujem o licenciu na ich technológiu. Okrem iných zavolali aj starému priateľovi a spoluzakladateľovi Yahoo! Davidovi Filovi, ktorý ich presviedčal, aby nehľadali žiadnych kupcov, ale spustili vlastný vyhľadávač. Jeho rada znásobená absolútnym nezáujmom relevantných portálov ich presvedčila, že najlepším využitím ich technológie bude skutočne založenie vlastnej firmy. Postihnutí trvalým nedostatkom hotovosti, takým typickým pre študentov na celom svete, museli vyriešiť základnú dilemu – odkiaľ zobrať peniaze, aby sa mohli odsťahovať z internátu a splatiť kreditky, úplne vybielené nákupom pamäte. Štátnice odložili do šuflíkov, vypracovali podnikateľský plán a rozbehli sa hľadať strategických investorov. Ako prvého navštívili kamaráta a kolegu z fakulty. Bol ním Andy Bechtolsheim, jeden zo zakladateľov spoločnosti Sun Microsystem. Stačil mu jediný pohľad na ich demo a vedel, že Google má potenciál – obrovský potenciál. Skôr ako sa rozlúčili, vypísal im šek. Bol vystavený na Google Inc. A suma? 100 000 dolárov. Prvé zarobené peniaze priniesli okrem radosti aj malý problém. Google bol v tej dobe iba študentský projekt, nie však právny subjekt, a tak šek nebolo možné preplatiť. Po čase sa Larrymu a Sergejovi s pomocou rodín, priateľov a strategických investorov podarilo dať dokopy základné imanie na založene firmy vo výške 1mil. dolárov. 7. septembra 1998 spoločnosť Google Inc. otvorila svoje dvere na novom sídle v Menlo Park v Kalifornii. To, že tieto dvere boli na diaľkové ovládanie, pretože ich sídlo sa nachádzalo v garáži jedného priateľa, im vôbec nebránilo v tom, aby po pár týždňoch zvládali 10 000 SPD (Searching Per Day). Správy o Google sa objavili v Le Mond, Times a PC Magazine ich dokonca zaradil do zoznamu 100 najlepších webových stránok a vyhľadávačov roku 1998. Už o niekoľko mesiacov sa im podarilo získať prvého komerčného zákazníka, portál Red Hat. Larry a Sergej posilnení o investíciu vo výške 25 mil. dolárov, ktorú im poskytli dve najsilnejšie investičné spoločnosti zo Silicon Valley, začali plánovať mohutnú expanziu do sveta. V roku 1999 zvýšili výkon na 500 000 SPD a AOL/Netscape začlenil vyhľadávaciu technológiu Google na svoj portál Netcenter. Ku koncu roku sa celá spoločnosť presťahovala do nového sídla s názvom Googleplex, ktoré sa nachádza v Mountain View v Kalifornii. Prestížny magazín TIME zaradil Google do Top Ten Cybertechnologies roku 1999. Na začiatku roka vyhľadávač dosiahol magickú hranicu 100 mil. SPD a spustil novú wireless – bezdrôtovú technológiu určenú špeciálne pre používateľov WAP telefónov v Japonsku. Spoločnosť Google naďalej rozširovala portfólio svojich portálov v neanglických jazykových mutáciách a vo februári 2002 bol Google spustený aj v chorvátskej, slovinskej, indonézskej a bulharskej jazykovej mutácii (v druhej polovici roku 2003 potom pribudla aj slovenská verzia pod Google.sk). Spoluprácou s Universo Online (UOL) získali milióny UOL užívateľov v celej Latinskej Amerike priamy prístup k servisu Google. Celosvetovú expanziu podporilo zriadenie obchodných kancelárií v Tokiu a Hamburgu. V nasledujúcom období prinášal vyhľadávač stále nové služby, vďaka ktorým počet užívateľov rástol obrovským tempom. Populárnymi sa stali také služby, ako napr. Google Image Search, ktorej index pri spustení obsahoval 250 mil. obrázkov. Google Catalog Search pre zmenu sprostredkoval užívateľom prístup k množstvu katalógov, dovtedy dostupných len v printovej forme. Prirodzene, úspechy spoločnosti pritiahli záujem veľkých firiem. O partnerstvo alebo dokonca prevzatie Google sa snažil aj Microsoft. Larry a Sergej by však svoje akcie radšej speňažili prostredníctvom priameho predaja na burze. Vedenie už intenzívne rokuje o emisii cenných papierov v hodnote 15 – 25 miliárd dolárov. Ak Google vstúpi na newyorskú burzu, bude to najväčšia udalosť posledných rokov. Vzhľadom na rastúcu konkurenciu Yahoo! a MSN chce Google v budúcnosti rozšíriť svoje služby aj o elektronickú poštu. Od roku 2001 má spoločnosť zaregistrovanú doménu Googlemail.com a v súčasnosti vyvíja systém, ktorý by umožnil zobrazenie reklamy v momente, keď si príjemca otvára e-mailovú správu. Týmto krokom by sa pre Google otvoril ďalší obrovský segment trhu. Bývalý študentský projekt je po piatich rokoch komerčnej prevádzky fenoménom internetu s obrovskými príjmami z reklamy. Tajomstvo úspechu Google je predovšetkým vo výnimočne prepracovanom systéme vyhľadávania. Netreba však zabúdať ani na kreatívny potenciál, ktorý vyprodukoval množstvo nových služieb a inovácií. Na druhej strane je pravda, že Google medzi internetovými vyhľadávačmi čoraz viac dominuje, čo miestami hraničí až s monopolom. Každý monopol, nech je akokoľvek kvalitný, so sebou prináša veľké riziká – najlepšie to dokumentujú firmy, ktoré po strate svojej top pozície vo vyhľadávači prišli o množstvo kontraktov či dokonca skrachovali. Každopádne však Google na rozdiel od konkurencie nezačal na svojich stránkach predávať cédečka, knihy ani krmivo pre psov s vidinou jednoduchého zisku. Skrátka, stále zostáva čistokrvným vyhľadávačom. Článok informačne vychádza aj z dokumentov, ktoré na svojich stránkach zverejnila spoločnosť Google. Autor je prispievateľom DISK.SK

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984