Novomeského Nitra

V novembri 2003 Klub Spoločnosti L. Novomeského v Nitre vyhlásil prvý ročník literárnej súťaže mladých autorov „Novomeského Nitra“. Konala sa k 100. výročiu narodenia Ladislava Novomeského, talentovaného slovenského básnika, ktorý svojím významom, činmi i dielom prekročil národné hranice a dosiahol európsky rozmer. Záštitu nad podujatím prevzali Mgr. Ferdinand Vitek, primátor Mesta Nitra, Prof. RNDr. Ing. Daniel Kluvanec, CSc., rektor UKF Nitra a Mgr. Ladislav Ballek, toho času predseda Spoločnosti L. Novomeského. Organizačne projekt podporili UKF Nitra, Odbor školstva Úradu NSK, Krajské osvetové stredisko v Nitre a Literárny klub J. Jesenského v Nitre. Mediálnymi partnermi boli spoločensko-politický týždenník Slovo, rádio Hviezda FM a tlač propagačných plagátov zabezpečovala spoločnosť Prima Print, s. r. o. Topoľčany. Hoci súťaž bola zameraná predovšetkým na Nitriansky kraj, oslovila mladých autorov z celého Slovenska. 179 študentov a mladých ľudí do 30 rokov prispeli 440 prácami, ktoré hodnotila odborná porota v zložení Prof. Andrej Červenák, DrSc. (UKF Nitra), Mgr. Iveta Verešová (VÚC Nitra, odbor školstva), a PhDr. Igor Hochel (UKF Nitra). Porota konštatovala, že myšlienková a umelecká úroveň ako lyrických, tak aj prozaických textov najmä stredoškolskej mládeže bola prekvapujúco vysoká. Ocenení autori literárnej súťaže mladých autorov „Novomeského Nitra“: Kategória - študenti stredných škôl 1. Zuzana Grochálová (OA Čadca) za súbor básní 2. Ján Mihálik (SOU Š. A. Jedlíka, Nitra) za prózu Cesta 3. Katarína Zalánová (Gymnázium A. Vrábla, Levice) za prózu Opadané lístie Kategória študenti - vysokých škôl a autori do 30 rokov 1. Radoslav Tomáš (FiF UK Bratislava) za cyklus básni Obrázky 2. Jitka Rožňová (FF UKF Nitra) za cyklus básní 3. Martin Štreba (PdF Trnavskej univerzity) za súbor básní V oboch kategóriách porota odporučila udeliť piatim účastníkom čestné uznanie a jedného autora vybrala na cenu primátora Mesta Nitra. Cena primátora Mesta Nitra · Matej Porubec (Gymnázium J. Kráľa, Zlaté Moravce) za poviedku O Jankovi a Marienke Vyhodnotenie literárnej súťaže mladých autorov Novomeského Nitra sa uskutočnilo 3. júla 2004 v kaviarni Divadla A. Bagara v Nitre v rámci Pribinových slávností. Myšlienku pomoci umeleckému slovu mládeže podporili na pôde historickej Nitry osobnosti z kultúrno-spoločenského spektra. Medzi inými recitátor Juraj Sarvaš a podpredseda SSS Drahoslav Machala. Súčasťou vyhodnotenia bol seminár s členmi odbornej poroty, ktorí sú známymi osobnosťami z oblasti písaného umeleckého slova. Výsledky sú uverejnené na internetovej stránke . Klub Spoločnosti L. Novomeského v Nitre pripravuje zborník najúspešnejších súťažných prác s finančnou podporou Nitrianskeho komunitného fondu, Mestského úradu v Nitre a Prima Print, s. r. o. Topoľčany. Celý tento projekt by nebolo možné realizovať bez výraznej morálnej, organizačnej a materiálnej pomoci Strany demokratickej ľavice. Pochopili potrebu brániť sa znovuzrodeniu neblahého fenoménu „zásuvkovej literatúry“, hoci teraz vzniká z iných príčin ako predtým. Juraj Hladký Autor je predseda KSLN v Nitre *** Radoslav Tomáš (21 r.), študent FiF UK Bratislava Allendeho 70, 059 51 Poprad Obrázky leto básnikov (paľovi garanovi) vo vysokej tráve končí zem a začína obloha z ktorej prší to nebo na mňa donekonečna padá a srdce tiká do minúty dvakrát tak rýchlo keď vstanem z dlaní sa porozsýpajú posledné vykríknuté verše a ja si ich nikdy nezapíšem smejú sa že chodím bosonohý a rýmujem na každom rázcestí si hádžem haliere a v dedinských krčmách hrávam karty s ozvenou pod srdcom ticho vrastá do dlážky v izbe je tma a jesenná slávnosť ďaleko od nás znejú hrany dedinského kostola v šálke práve zaspal jej posledný horúci výdych teraz len tak vyzlečená leží jemne ako svetlo a niekde pod srdcom jej rozkvitajú ľalie alebo iné búchajúce zvony plachosť zo stola vzala jablko a prudko doň zahryzla má presne také prsia spievajú ako kohút je nahá a taká voňavá ako sviatočná košeľa do rúk ti padnú jej vlasy celkom plaché od dažďa kolená na dlážku matejovského kostola rovnako padajú plavé vlasy i jabĺčka kolien vždy keď jej bozkávam čisté hrdlo starý farár presýpa makové zrniečka zo šálky do hrnčeka vonku padá belostný sneh belšie sú už len jej kolená čistý stôl niektoré rozprávky akoby na chvíľu zmodreli iné si prepísal starý zvonár z kostola detstvo pretriedené na šípky a trnky *** Zuzana Grochalová, študentka Obchodnej akadémie - Čadca Hviezdoslavova 1644 022 01 Čadca Sk(l)ony psa Z brlôžteka Vrčím štekám Mám na rováši I za ušami Čakám kým kožu mi vyprášiš Nastali škoricovo – jablkové dni Kombinácia ktorú zbožňujem Pochod medzi zababušenými do pajzlíka Prichádzame trošku pozavadzať Stretávam Chronického Posmeškára Zdochýňa mu úsmev Obieham von Za mnou sa tacká Dym omlátený o steny Len pekne zhlboka

Kľúč nechaj pod rohožkou Prichýľ ma do tmy Brady sa dotkni Znenazdajky Rozvi(d)niem sa v skrížených ústach Obžerstvo Bruško ma pobolieva som truľo čo nalačno pohltal pohladenia z ufúľaných rúk Rozhor(ú)čená Posedkávam hompáľajúc nohami Obočím sa načahujem do otázky Smeješ sa mi Ani sa nečudujem Cícerkom odkvapkávam na kolomaž *** O Jankovi a Marienke Raz dávno, v temnom novoveku, okolo roku 2000, v krajine, kde sa peniaze sypali, charaktery kazili, žil malý slušný chlapček, ktorého Jankom B. nazývali. Mal sestričku Marienku B., ktorá bola ešte úplne maličká a sotva vedela chodiť a obstojne hovoriť v dvoch jazykoch. Keď tak raz šli domov, Janko zo školy a Marienka zo škôlky, zrazu, ako blesk z jasného neba, zastala pred nimi čierna dodávka, Chrysler Voyager, rok výroby 99, s dymovými sklami a športovou úpravou. Zadné posuvné dvere sa v momente nehlučne otvorili a vyskočili z nich dvaja svalovci, rovnako celí v čiernom a s dymovými sklami na očiach. Jano sa od strachu skoro… a Marienka sa aj áno. Zlí ujovia vystrašený párik naložili, zavreli ich do klietky a ufujazdili preč. Na rušnej ulici si, samozrejme, nikto únos nevšimol. Zaniesli ich do temného zámku… a Janko hneď vedel, koľká bije! Ocitli sa v dome pani Báthoryčky, v podsvetí známej ako Ježibaba s veľkým „J“, o ktorej sa traduje, že malé deti konzumuje, alebo rozpredáva na orgány. Vysoká, záhadná a temná postava… so škuľavými očami pristúpila k deťom, chytila Janka za ruku a hovorí mu milým hláskom: „Ešte ťa trochu nakŕmime, pršteky zväčšíme a potom ich predáme… a zvyšok… bude dnes na večeru!!“ Dodala hromovým hlasom, z ktorého deťom nabehla husia koža. Janko s Marienkou sa preľakli ešte viac a Marienka sa rozplakala „Čo len s nami bude?“ Janko ju tíši: Neboj sa, už mám prísne tajný plán…“ Keď ich Ježibaba navštívila v klietke prvýkrát, urobila zásadnú chybu: vypadol jej z vrecka mobil, ktorý Janko šikovne vzal. Keď prišla „potravu“ skontrolovať druhýkrát, spravila ďalšiu chybu. Nechala na stolíku zapnutý laptop so zoznamom svojich obetí. No a keď prišla tretíkrát, vypadla jej z vlasov sponka a vtedy Janko konečne zrealizoval svoj geniálny plán, samozrejme, hneď po odchode poloslepej, polohluchej Ježibaby. Z drôtikov v klietke, zo zubov predošlých detí, z Ježibabinej sponky a obalu od žuvačky sa mu podarilo spojiť laptop s mobilom, všetko podľa svojho vzoru MacGyvera a knižky Hackovanie do vrecka, ktorú mal pre istotu vždy so sebou. Spojil sa s centrálou FBI, ale tí Jankov príbeh považovali len za fámu, a preto mu neodpovedali. Janko však nestratil nádej, veď tá umiera posledná, a spomenul si na zoznam zjedených a na súčiastky rozpredaných detí v Ježibabinom počítači. Odoslal ho do FBI, maniaci odtiaľ zistili, že sa ten zoznam zhoduje s ich zoznamom hľadaných detí. Do troch minút, ako sľubujú vo svojich letákoch, bol dom obkolesený vojakmi a po zuby ozbrojenými „kukláčmi“. Dvere odpálili, aby to vyzeralo efektnejšie, vtrhli dnu, tá akcia sa dá len ťažko slovami opísať: všetkých zatkli, Ježibabu spálili v peci a Janka s Marienkou dobrí ujovia v kuklách, prilbách, s „kalašnikovmi“ v rukách a granátmi v zuboch zachránili a ocenili ich šekom na 100 000 USD za dolapenie dávno hľadanej pedofilnej vrahyne. Janko s Marienkou sa šťastne dostali domov a žili nešťastne až do smrti, kvôli tomu, že ich stále znova a znova nasadzovali do akcií podobného typu a zamerania. Pokoj našli až ich sčasti rozložené pozostatky, ktoré slávnostne vystrelili do vesmíru spolu s rádioaktívnym odpadom. Matej Porubec (15 r.), Gymnázium Janka Kráľa SNP 3, Zlaté Moravce 953 01