Reforma verejnej správy po slovensky

Po veľkých politických diskusiách a mnohých odvážnych vyjadreniach sa naplno realizuje reforma verejnej správy. Vízia definovaná v hlavnom dokumente – Koncepcii decentralizácie a modernizácie verejnej správy sa však v realite čoraz viac vzďaľuje skutočným cieľom, ktoré by mal proces vzniku silnej samosprávy sledovať.
Počet zobrazení: 1281

Po veľkých politických diskusiách a mnohých odvážnych vyjadreniach sa naplno realizuje reforma verejnej správy. Vízia definovaná v hlavnom dokumente – Koncepcii decentralizácie a modernizácie verejnej správy sa však v realite čoraz viac vzďaľuje skutočným cieľom, ktoré by mal proces vzniku silnej samosprávy sledovať. *** Ak hovoríme o silnej samospráve, musíme mať na mysli jej kompetenčne, ale aj finančne silnejšie postavenie v štruktúre verejnej správy v porovnaní s orgánmi štátnej správy. Aj preto vízia silnej samosprávy vychádza z dvoch základných princípov: subsidiarity a solidarity. Prvý princíp sa naplno realizuje. Vznikom samosprávnych krajov, presunom kompetencií na ne a rovnako na samosprávne nižšie jednotky dochádza k tomu, že záležitosti, ktoré sa bezprostredne týkajú obcí, miest či regiónov, sa riešia v ich prostredí. V drvivej väčšine však ide o ich základné existenčné problémy, ktoré štát v zmysle špecifického vnímania princípu subsidiarity hodil na komunálnych politikov. *** Evidentne pozabudol na to, že ruka v ruke s prechodom kompetencií musia prejsť na samosprávu aj finančné prostriedky. Nemám tým na mysli iba aplikovanie princípu solidarity medzi rozdielne ekonomicky rozvinutými regiónmi (čo je nepochybne veľmi dôležité), ale aj presun základných finančných balíkov, ktoré si vyžaduje kompetenčne silná samospráva na výkon základných prenesených úloh. *** Finančnými záležitosťami pri reforme verejnej správy sa zaoberá fiškálna decentralizácia, ktorá bude predmetom diskusií až túto jeseň! Splnomocnenec vlády pre reformu Viktor Nižňanský spolu s ministrom financií Ivanom Miklošom doteraz korigovali realizáciu takej reformy, ktorá zrejme sledovala jeden skrytý cieľ: urobiť z komunálnych politikov supermanov. Inak si nedokážem vysvetliť to, že Slovenská samospráva momentálne musí riešiť všetko to, čo doteraz nedokázal poriešiť sám štát. Teda urobiť na Slovensku stabilné a ekonomicky silné regióny a zároveň oddlžiť zdravotníctvo, sociálnu sféru, vytvoriť efektívny systém školstva, naštartovať regionálny rozvoj a štandardnú medziobecnú spoluprácu… *** V ostatom čase ma v médiách prekvapila správa o tom, že regionálne školstvo by sa mohlo zase presunúť pod krídla štátu. Jedným z argumentov, ktorý samozrejme vychádza z nedostatku peňazí, je nepopulárna, ale nevyhnutná racionalizácia. ZMOS sa k tejto konkrétnej záležitosti zatiaľ stavia veľmi zdržanlivo. Opačne sa však správa odborový zväz pracovníkov školstva i ministerstvo školstva. Je to úplne legitímne a myslím, že aj odborári sa veľmi správne stavajú za svojich, a preto prichádzajú s takýmto návrhom. Škoda však, že minister školstva začína uvažovať o opätovnom presune školstva pod štát. Takto nielen ako minister tejto vlády, ale aj ako člen KDH, ktoré sa podieľalo v minulej a aj tejto vláde podieľa na reforme, spochybňuje princíp subsidiarity! Znamená to, že ustupuje od začatých procesov, od ktorých by ustupovať nemal. Je to ďalší jasný signál nezvládnutej reformy. *** Zdá sa však, že k odklonu nedochádza len v oblasti financií. Rovnako veľký chaos začína aj v ďalších oblastiach. Viktor Nižňanský pred letnými prázdninami predstavil vláde materiál – Komunálna reforma. Jeho hlavná filozofia sleduje cieľ posilňovania samosprávy v oblastiach, ako je napríklad spolupráca medzi obcami. Teda vo sférach, ktoré úzko súvisia s vnútorným fungovaním a kvalitou manažmentu konkrétnych samospráv. Ak sa v tomto materiáli píše okrem iného o tom, že medziobecná spolupráca sa neuplatňuje tak, ako sa predpokladalo, znamená to, že autori reformy celkom neodhadli situáciu v Slovenských samosprávach. Je to však horšie v tom, že sú to práve tí istí, ktorí vychádzajú s ďalšou, tentokrát komunálnou reformou. *** Viac ako s komunálnou reformou by sa Nižňanský a spol. mali zaoberať konštruktívnou pomocou pre samosprávu. Pre mňa je osobným sklamaním to, že ako východiskové podnety na jej priebeh, ale aj samotné ciele mali poslúžiť poznatky z tohto procesu v nám blízkych krajinách. Potom sme mohli hovoriť o tom, že rovnako ako v Dánsku aj u nás existuje spravodlivý a prepracovaný systém finančného vyrovnávania medzi regiónmi. Škoda, že vo Švajčiarsku, a nie na Slovensku, je len takmer 20 % starostov profesionálnych. My sa stále bojíme naštartovať proces zlučovania malých samospráv. Ak sa v Poľsku zlúči jedna obec s ďalšími do tzv. gminy, potom v priebehu piatich rokov získavajú od štátu viac peňazí. Školské autobusy v prípade týchto a iných krajín dokázali dostatočne a finančne výhodne riešiť problémy regionálneho školstva. Peniaze samosprávy sú pod kontrolou nielen inštitútu kontrolóra, ale aj organizácií, ktoré ich v samospráve vynaložili. eGovernment sa udomácňuje v každej samospráve, ktorá si uvedomuje pozitíva a prínos informačných technológií. U nás tejto oblasti venuje nedostatočnú pozornosť nielen samospráva, ale aj samotná vláda. *** Ani netreba chodiť ďaleko na podnetné a časom odskúšané nápady, ktoré šetria štátne peniaze a robia samosprávu skutočne dynamickou. Toto má byť skutočná a nielen deklaratívna ambícia, ku ktorej je potrebné permanentne sa hlásiť konkrétnymi krokmi. Autor je politológ a venuje sa komunálnej politike

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984