Stratil dôveru Ruska... a to stačí
Bývalý veliteľ prezidentskej gardy, blízky spolupracovník prezidenta Emomaliho Rachmonova a exriaditeľ Agentúry pre kontrolu nad narkotikami pri prezidentovi Tadžikistanu Gafor Mirzojev bol zadržaný. Toľko strohá agentúrna správa. Generáli sa v Strednej Ázii obyčajne do väzenia nedostávajú, preto je namieste otázka: Čo sa deje v Tadžikistane? Navyše keď ide o človeka, ktorý mal (alebo ešte má?) veľmi blízko k prezidentovi. Pomáhal mu v rámci Národného frontu v boji proti islamskej opozícii a počas občianskej vojny 1992 – 1997 stál pevne po jeho boku. Okrem toho bol (a ešte de facto aj je) prezidentom Národného olympijského výboru Tadžikistanu. *** Po zadržaní G. Mirzojeva obvinili z niekoľkých trestných činov vrátane vraždy. Podľa obvinenia mal 8. apríla 1998 vo svojej kancelárii v Dušanbe zastreliť náčelníka okresného oddelenia polície Šachrinavského okresu (asi 40 km od Dušanbe). Ďalej ho prokuratúra obviňuje, že 315 hektárov poľnohospodárskej pôdy, ktorú štát vydelil Agentúre, využíval na súkromné účely. Čo asi na tejto pôde pestoval, netreba dlho hádať. Operatívci pri jeho zadržaní v aute našli dva revolvery, dva samopaly Kalašnikov a pušku Winchester. Všetko nabité a pripravené na streľbu. A to nie je všetko. Aj obhliadka domu priniesla zaujímavé výsledky. Našli 22 debničiek nábojov, 300 ks 82- a 120-milimetrových mínometných mín a raketovú strelu Stinger. Solídny repertoár. Ešte niečo. Generál si v Novosibirsku kúpil vrtuľník MI 8. Prepašoval ho do Tadžikistanu a prenajímal. Iný vrtuľník, ktorý patril prezidentskej garde, zasa prenajal (načierno) do Afganistanu. Len za túto transakciu dostával 60 000 dolárov mesačne. Čo sa týka streľby, v rámci vládnych štruktúr v Tadžikistane to nie je žiadna novinka. Len tak letmo... V septembri 1998 bol zastrelený jeden z vodcov Zjednotenej tadžickej opozície O. Latifi. Odpoveď – atentát na primátora hlavného mesta Dušanbe M. Ubajdulloeva. Následne (apríl 2001) bola zastrelený predstaviteľ opozície Ch. Sanginov. Odpoveď bola jasná. 8. septembra 2002 bol na prahu vlastného domu zastrelený minister kultúry A. Rachimov. A tak by sme mohli pokračovať. *** Á propos, Moskva má tiež svoje záujmy. V ruských médiách sa už dlhší čas špekuluje o tom, že najbližšie okolie prezidenta Tadžikistanu je priamo napojené na narkobiznis. Na muške Moskvy sú minister pre mimoriadne situácie Tadžikistanu M. Zijev, primátor Dušanbe a predseda Milli Medžilisu (parlamentu) M. Ubajdulloev (má prezývku „kardinál“), ktorého všetci považujú za dirigenta diabolského orchestra hrajúceho hudbu v tempe drogy – Afganistan – Tadžikistan – svet... Ako hlavný predstaviteľ Parcharskej skupiny Kuljabského klanu kontroluje letisko v horskej dedine Parchar, kde pristávajú rôzne oficiálne aj neoficiálne lietajúce stroje. Ruský pohraničníci predpokladajú, že cez toto letisko sa realizuje 70 percent celkového objemu heroínu z Afganistanu. *** Bolo by, samozrejme, dosť naivné hodnotiť zadržanie G. Mirzojeva ako začiatok serióznej kampane alebo ako začiatok konca jednej drogovej mafie. Jednoducho prezident Tadžikistanu a súčasne predstaviteľ Dangarinskej skupiny Kuljabského klanu E. Rachmonov si myslí, že už nastal čas a možnosť zlikvidovať konkurentov. Nie preto, aby sa likvidoval biznis, ale preto, aby sa inak prerozdeľoval zisk. Týka sa to aj jediného zaujímavého ekonomického objektu Tadžikistanu – hlinikárne. Asi nie je náhoda, že akcie tohto podniku, ktorý ekonomicky a ekologicky znervózňuje Kirgizsko a Uzbekistan, sa dostali do rúk ruského oligarchu A. Deripaskiho. S generálom to je asi zlé, čo potvrdzuje zase iná správa z Tadžikistanu. Prezident využil svoje právo a v súlade s Ústavou Tadžikistanu (čl. 69) menoval nového riaditeľa Agentúry. Stal sa ním opäť generál, tentoraz Rustam Nazarov. Charakteristickou črtou všetkých autoritatívnych režimov je skutočnosť, že tam neexistuje úcta alebo vďaka. Buď si (vplyvný), alebo nie si. Takže konanie prezidenta E. Rachmonova nie je ničím, čo by vybočovalo zo schémy. Všetci, ktorí ohrozujú štatút, musia byť zlikvidovaní. *** Len pre poriadok. V októbri 2003 ruskí pohraničníci zadržali 14 narušiteľov hranice (Tadžikov), ktorí sa snažili previesť 900 kg heroínu z Afganistanu. Ako neskôr vyšetrovatelia dokázali, zásielka patrila akémusi Nuritindovi Rachmonovovi. Bratovi prezidenta Tadžikistanu... Bolo by naivné uvažovať, že sa zmenší prítok drog z Afganistanu cez Tadžikistan do Európy, keď si takto privyrába brat prezidenta. Figúrky sa menia, a drogová šachovnica ostáva. Mirzojev stratil dôveru Moskvy, Nazarov ju zatiaľ má. Pokiaľ ide o samotného prezidenta Rachmonova, uvidíme. Po incidente s bratom začal hovoriť o nutnosti odchodu ruských pohraničníkov. V Európe mu tlieskali, pretože všetko, čo je proti Moskve, sa ešte stále zo zotrvačnosti nosí. Len netreba zabúdať, že v Strednej Ázii platí „Rodina nadovšetko“. Blízka rodina je väčšia hodnota než zodpovednosť za budúcnosť štátu. „Dojemná“ starostlivosť prezidenta Kazachstanu alebo Uzbekistanu o politickú budúcnosť dcér a vnukov na úkor svojich krajín je viac ako memento. Rachmonov z taktických dôvodov prestal o odchode ruských pohraničníkov hovoriť. Psychologicky sa nikto nezmenil. Ani Stredná Ázia, ani Európa... Autor je stálym spolupracovníkom týždenníka Slovo
