Ako Zajac bič na poslancov uplietol
V parlamente sa údajne kupujú hlasy poslancov, aby mohli prechádzať zákony súčasnej vládnej koalície, ktorá formálne odchodom Zuzany Martinákovej a spol. z radov SDKÚ stratila jednoznačnú väčšinu potrebnú na vládnutie. Asi takto by sa dalo v skratke vystihnúť trestné oznámenie ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca, ktoré podal na margo medializovaných informácií na túto tému. Neznámy páchateľ mal údajne kupovať hlasy opozičných, alebo nezávislých poslancov, a tým spáchal trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody. Zajac sa asi jednoducho nahneval a chce získať oficiálne potvrdenie, že sa on pri schvaľovaní svojich reforiem v zdravotníctve nebude nikomu nikam pchať. Pravdepodobne neskúsenosť ministra Zajaca otvorila obrovský priestor na vniknutie do súkromia poslancov a teoretickú možnosť manipulovať s informáciami z ich súkromia, pretože sa v praxi začalo trestné stíhanie. Ako to už na Slovensku býva, nič sa nedá utajiť a všetko sa môže zísť počas predvolebnej kampane, kde brat nepozná brata. Trestné stíhanie vo veci spustilo okrem vypočúvania radu svedkov – i z prostredia novinárskej obce – teoretickú možnosť nasadiť na potenciálnych podozrivých informačno-technické prostriedky, čo v ľudskej reči znamená odpočúvanie telefónov, kontrola elektronickej pošty, bankových účtov a podobne. Proste podrobné zmapovanie súkromia niektorých vybraných poslancov. Hoci ide len o teoretickú úvahu – ak dochádza ku kupčeniu s hlasmi poslancov, trestného činu sa dopúšťajú dva subjekty. Ten, kto ponúka nenáležité výhody, a druhý, kto ich prijíma. Ak ide napríklad o financie, skontrolujú sa účty v bankách a podobne. Na základe Zajacovho oznámenia je potrebné všetko overiť. Začala sa schôdza Národnej rady SR, a tak sa dá z policajnej logiky usudzovať, že intenzita korupčníkov bude narastať. Nuž, páni poslanci, hoci opakujem, že je to len teoretická úvaha, možno okúsite prácu špeciálneho policajného odboru na vlastnej koži. Samozrejme, len tí, ktorí majú nesprávne stranícke knižky. Od istých poslancov možno predsa automaticky, hádam už od narodenia očakávať, že sa budú vždy správať podľa biblického desatora. Tých treba nechať na pokoji. Aby sa nenaplnila ani jedna z úvah v tomto článku, bolo by veľmi dobré, keby sa niekto kompetentný začal zaujímať o celú túto – na prvý pohľad banálnu – kauzu. Rovnako je potrebné zaoberať sa skutočnosťou, že polícia i tajná služba môžu začať kohokoľvek odpočúvať bez vopred daného súhlasu sudcu a až následne do 24 hodín musia požiadať o súd o zlegalizovanie úkonu. Pokojne však odposluch môžu prerušiť po 12 hodinách. Oficiálne ho musia zničiť. Technika je však potvorská vec a stále sa kazí a kazí... A čo ak sa tak pokazí, že dôjde k úniku chúlostivých informácií... To už naozaj stojí za uváženie zmeniť celý systém, aby bol transparentný a hlavne nezneužiteľný. Lebo potom sa môže hocikedy i z poslanca stať potenciálny zločinec. Ak sa to zdá prehnané, treba si len počkať. Možno by bolo dobré, keby o odpočúvaní poslancov a ústavných činiteľov musel vždy vopred rozhodnúť Špeciálny súd SR, pretože politika je o kompromisoch a lobistoch. Z pohľadu logiky niektorých vyšetrovateľov sa môže ústupok v podobe vybudovania cesty alebo presadenia výstavby nájomných bytov v istej lokalite zdať ako úplatok, a to by bola zase kauza pre verejnosť. Nuž a bez toho by sa život na Slovensku určite zaobišiel. Záverom dobrá rada pre poslancov – pokiaľ sa táto kauza neskončí, nič si nedohadujte cez telefón, ani len stretnutie so svokrou. Mohlo by sa potom stať, že láskyplné vyznania by mohol nikto uverejniť s titulkom, že poslanec má milenku... Autor je stály spolupracovník týždenníka SLOVO
