Reklama
Reklama

Ústavnosť vo vzťahu k základom hospodárstva

V súvislosti s nelichotivou sociálnou situáciou občanov sa čoraz častejšie objavujú otázky, či sú súčasné reformné procesy zdôvodniteľné len politickou orientáciou vládnej koalície, alebo majú oporu aj v Ústave SR?
Počet zobrazení: 791

V súvislosti s nelichotivou sociálnou situáciou občanov sa čoraz častejšie objavujú otázky, či sú súčasné reformné procesy zdôvodniteľné len politickou orientáciou vládnej koalície, alebo majú oporu aj v Ústave SR? K takýmto otázkam sa pridružuje i ďalšia – je legitímne hľadať a nachádzať oporu v ústave na kritické posudzovanie krokov vlády a súčasné formovanie programovej alternatívy? Podľa článku 55 odseku 1 Ústavy SR sa hospodárstvo Slovenskej republiky zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. V reálnom výkone vládnej moci však konkrétnu podobu trhovej ekonomiky v Slovenskej republike štátne orgány interpretujú skôr na základe straníckych náhľadov vládnych strán než podľa konkrétneho znenia ústavy. Ich personálne stranícke obsadenie často ideologicky determinuje výklad, nezriedka popierajúci samotnú dikciu ústavy. Ak by štátne orgány rešpektovali ústavnoprávne zakotvenú podobu základov hospodárstva, využili nástroje právnej regulácie, ekonomickej a finančnej politiky štátu a v nevyhnutnej miere aj štátneho donútenia, nevyhnutné reformy sa mohli diať v inom ekonomickom a sociálnom prostredí. No aj keby občania zaťali zuby a pretrpeli dopady reforiem, nastavenie ekonomiky iným smerom, ako určuje ústava, sa o niekoľko rokov už nebude dať zvrátiť. Pod silou pôsobenia hospodárskych záujmov nastane taký stav, že sa na dobrý zámer ústavodarcu budeme pozerať ako na sen z minulosti. Vynára sa otázka, z akých dôvodov sa vyprofilovala reálna podoba trhovej ekonomiky, nekorešpondujúca s tou, ktorá je pod ochranou ústavy? Ako východisko možno použiť tézu vyslovenú v publikácii Slovenská republika a Európska únia: Potrebujú sa navzájom?: „... prevažná väčšina rozhodnutí sa v dnešnom svete uskutočňuje už na základe hospodárskych záujmov“. V ponovembrovom období sa politikom podarilo vytvoriť zdanie nesledovania rozličných záujmov v ekonomickej oblasti. Akoby vždy šlo len o spor o formu, vedúcu k tomu istému všeobecnému blahu. Za desať rokov sa výrazne prehĺbila skrytosť reprezentácie konkrétnych hospodárskych záujmov. Napriek tomu sa však nedajú prehliadnuť také náznaky politickej podpory hospodárskych záujmov, aké sú zahrnuté napr. v zmluvných podmienkach predaja podielu SPP: refundácia ziskov štátom, možnosť tunelovania cez poradenskú činnosť či pochybné očisťovanie bánk od tzv. zlých úverov, politické bránenie liberalizácii telekomunikačných služieb alebo obhajoba miliardových poplatkov, vyberaných obchodnými reťazcami od dodávateľov. Ide o náhodný zhluk skutočností so spoločným menovateľom z tej istej politickej, nezriedka i osobnej dielne? Alebo cieľavedomé sledovanie záujmov, ktoré umožňujú veľkej skupine občanov ubrať a na „správnom“ mieste pridať? „Analytici“ za hlavný parameter zaujímavosti Slovenska z pohľadu investícií považujú vysokú kvalitu pracovnej sily za nízke mzdy. Nie je tak trochu šokujúce porovnanie, v ktorom Česká republika s priemernou mesačnou mzdou 497 eur zaujala tretiu priečku medzi vstupujúcimi krajinami do EÚ a kde posledné nelichotivé miesto so mzdou 269 eur patrí Slovensku? A nie je šokujúci údaj EÚ o 21-percentnom podiele chudobných v SR? Ak výpočet zavŕšime reformami, ktoré nezohľadňujú sociálne dosahy, môžeme sa čudovať trhovej cene práce? Ak existuje odlišná interpretácia ustanovenia ústavy o základoch hospodárstva, nemôže existovať rovnaký náhľad na ekonomickú bázu materializácie ústavných práv a slobôd a občianskej, národnej i politickej zvrchovanosti. Rovnako znamená odlišný výklad i konkretizáciu v sfére ekonomickej politiky, čo sa potom môže týkať i nedobytných a nesprávne zaistených úverov súvisiacich s malou privatizáciou, pre štát nevýhodných privatizačných zmlúv, nedôsledného štátneho dozoru nad bankami a náväzného oddlžovania na vrub daňových poplatníkov, servilného prístupu predstaviteľov výkonnej moci voči zahraničným trhovým subjektom a orgánom Európskej únie, ale i opakovaného mrhania prostriedkami štátneho rozpočtu na iracionálne zmeny vo verejnej správe. Keďže ide o zásadný ústavnoprávny problém, s nedoziernymi následkami v oblasti hospodárskej politiky a najmä jej sociálnych dôsledkov, je na mieste otázka, ako možno hľadať iné postupy riešenia. Najjednoduchšou cestou je kritika bez súčasnej odbornej práce, ktorá by vytvorila aj isté teoretické zázemie pre túto kritiku. Nazdávam sa, že vytvorenie odborného priestoru v rámci seminárov a diskusných klubov na pôde tieňového kabinetu strany Smer, ktoré pokračujú už od januára t. r., je cesta neľahká, zložitá, časovo náročná, ale pre hodnovernosť výsledkov jediná správna. Stanovené sú dva hlavné ciele. Prvým je dospieť k výkladu čl. 55 ods.1 Ústavy SR, druhým je formovanie programovej alternatívy na základe ústavy. Za mimoriadne významné boli označené aktivity na pôde NR SR, prijatie uznesení, v ktorých parlament zaväzuje vládu k aktom viažucim sa na ústavný charakter hospodárstva. V uznesení z 18. 6. 2004 napr. NR SR zaviazala Vládu SR predložiť správu o vyvodení zodpovednosti za chyby a porušenia právnych predpisov a ohrozenie hospodárskych záujmov v procese privatizácie, o konkrétnych podmienkach privatizácie podnikov s charakterom prirodzeného monopolu, o prijatých opatreniach, zamedzujúcich opakovanie skutočností, uvedených v Správe o činnosti Slovenskej informačnej služby roku 2003, o zabezpečení hospodárskych záujmov SR pri a hlavne po privatizácii strategických podnikov a takisto o zabezpečení rešpektovania čl. 55 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky novými majiteľmi týchto podnikov. Obsah predloženej správy v plnej miere potvrdzuje prístup vlády k ústavnému princípu o charaktere hospodárstva a ochrane hospodárskych záujmov SR. Možno však konštatovať, že stanovené zámery a ciele, ale i založenie tendencie permanentných aktivít vedúcich k formovaniu alternatívy založenej na ústavných princípoch, sa postupne napĺňajú.

Autor je členom tieňového kabinetu strany Smer

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama