Minirozhovory

Počet zobrazení: 1588

Doc. JUDr. Vojtech Tkáč, CSc. člen Výboru NR SR pre sociálne veci a bývanie Akým spôsobom je ukotvený sociálny rozmer hospodárskej politiky v ústavných zákonoch rozvinutých štátov? - Sociálne a ekonomické práva sú predmetom ústavných úprav v rovine sociálnej charakteristiky podstaty štátu (demokratický a sociálny spolkový štát v Ústave Spolkovej republiky Nemecko, sociálna republika v Ústave Francúzskej republiky, sociálny štát v Ústave Španielska, demokratická republika založená na práci v talianskej ústave), ústavná úprava a postavenie tripartitných inštitúcií vo Francúzsku, Taliansku či v Bavorskej ústave. Ako hodnotíte napĺňanie medzinárodných dokumentov v oblasti sociálnej politiky súčasnou reálnou vládnou politikou na Slovensku? - SR bola druhou postkomunistickou krajinou, ktorá ratifikovala Európsku sociálnu chartu, dnes sme na čele krajín, ktoré neratifikovali jej revidovanú podobu ani Európsky kódex sociálneho zabezpečenia. Obmedzuje sa práca našich zástupcov v Medzinárodnej organizácii práce, nedôveryhodná je manipulácia so štatistikou v sociálnej sfére. Dlhé roky nie je prijatá Generálna dohoda, obmedzuje sa tripartizmus, poštátnili sa úrady práce, likviduje sa sociálne partnerstvo v oblasti zamestnanosti, sociálneho poistenia a v zdravotníctve, ruší sa Rada hospodárskej a sociálnej dohody a vytvára sa provládny poradný orgán. Zo sociálnej pomoci ostalo torzo, likviduje sa poistný princíp v oblasti zamestnanosti. Súčasná vládna garnitúra porušuje Ústavu SR a pôsobí na posilňovanie nesociálneho trhového hospodárstva SR. JUDr. Ján Drgonec, DrSc. predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Čo mal zákonodarca na mysli, keď do Ústavy SR zapracoval aj článok 55 o sociálnom a ekologickom charaktere hospodárstva Slovenskej republiky? - Zrejme zamýšľal obmedziť úsilie po dosiahnutí zisku, ktoré je základom trhovej ekonomiky, tak, aby sa nastolila spravodlivá rovnováha so sociálnymi a ekologickými potrebami. Je prípustné, že niektoré štátne orgány si článok 55 Ústavy SR pri praktickom výkone svojej politiky vykladajú veľmi široko, vágne alebo dokonca ako výlučne deklaratívny nezáväzný článok ústavy? - Nie, to rozhodne neprichádza do úvahy, hoci v praxi sa to často deje. Ing. Peter Stanek, CSc. Ústav slovenskej a svetovej ekonomiky Slovenskej akadémie vied Prečo je z pohľadu rozvoja spoločnosti dôležité, aby ekonomika či ekonomická a hospodárska politika štátu mali aj sociálny a ekologický rozmer? - Ekologická politika musí mať svoje predpoklady z jednoduchého dôvodu, pretože všetci chceme prežiť a neriešenie ekologických problémov znamená devastáciu životného prostredia so všetkými následkami, ktoré dnes vidíme. A keď už nič iné pri sociálnej sfére, tak je to otázka domáceho kúpyschopného dopytu, pretože pokiaľ nebude aspoň minimálny príjem väčšiny obyvateľstva, tak žiaden dopyt doma nemáte, tým pádom odstránite možnosti pre domácich živnostníkov a malopodnikateľov a môžete byť nanajvýš subdodávateľom pre zahraničné podniky v závislosti od ich konjunktúry alebo recesie. Aký dosah na vývoj slovenskej spoločnosti bude mať nerešpektovanie článku 55 Ústavy SR ekonomickou a hospodárskou politikou súčasnej slovenskej vlády? - Ak sa budeme tváriť, že nás tento ústavný článok nezaujíma, a môžeme si dovoliť trhovú ekonomiku odvodenú od „trhni, čo môžeš“, tak budeme mať veľké problémy sociálne, ale budeme mať aj veľké problémy ekonomické, pretože rozhodujúcim činiteľom slovenskej ekonomiky bude len pár zahraničných investorov s našou plnou závislosťou od nich. A domáci podnikateľský sektor, živnostníci a malopodnikatelia nebudú mať šancu, pretože príjmová úroveň drvivej väčšiny obyvateľov bude taká nízka, že domáci dopyt dostatočný nebude. Toto sa prejaví v horizonte niekoľkých rokov a naprávať to bude veľmi nákladné a ťažké.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984