O Zuzinej veci

Keď Zuzana Cingeľová začala s protestnou hladovkou, zavolali z STV, či im potvrdím, že hladovka je citové vydieranie spoločnosti. Hovorila som niečo o citovo vychladnutej dobe, veď o Zuzane Cingeľovej som vedela málo; iba to, že napriek tomu, že jednotlivec má len málo možností presadiť riešenie toho, čo považuje za dôležité, neváhala adresovať vláde päť požiadaviek a veľmi jasne vyjadriť ich naliehavosť. Nedá sa jasnejšie. Uplynulý týždeň sme sa videli často. Už poznám jej požiadavky. Nekompromisnosť ich žiadania ma zarmucuje, nadchýna a zahanbuje. Zarmucuje, lebo individuálna obeť sotva prebudí otupenú a zahriaknutú spoločnosť a ťažko pohne politikmi, presvedčenými o správnosti svojich doktrínu a o tom, že hlas jednotlivca patrí výhradne raz za štyri roky do urny. Požiadavky Zuzany Cingeľovej sú dosť všeobecné. Sú strieškou pre rad ťažkostí, o ktorých jej rozprávali ľudia z miest, v ktorých sa zastavovala počas pešieho pochodu z Moldavy do Bratislavy. Zdola vyrastené požiadavky možno preto ľahko konkretizovať a preložiť do vášho jazyka. Viaceré požiadavky považujem za veľmi správne. Požiadavku dôstojného života, požiadavku zmeniť Zákon o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý tvrdo a kruto znížil sociálne dávky a postihol mnohé rodiny, či požiadavku prehodnotiť súčasné podoby aktivačných prác. Už dávnejšie považujem tieto otázky za dôležité. Pri debatách so Zuzanou Cingeľovou mi je zrejmá polovičatosť môjho záujmu a vlažnosť mojej starosti. Pre riešenie problémov chudobných ľudí som urobila málo a svoj život za zlepšenie ich života by som nestavila. Priznávam sa, že táto možnosť mi nikdy neprišla na um, podobne ako neprišla na um mnohým ďalším profesionálom, ktorým pani Cingeľová svojimi požiadavkami preberá časť náplne práce. Privádza to do rozpakov a zahanbuje. Vidíme tie isté problémy ako ona, nezdajú sa nám o nič menšie ako jej a podobne ako ona nevidíme u politikov väčšie odhodlanie riešiť ich. Píšeme však ďalej. Pri stretnutiach mi pani Cingeľová hovorí, že písanie je anestetikum, pomáha vytvárať ilúziu riešenia či pomoci veci. Zastiera nedostatok starosti. Nepomôže. Pani Cingeľová ma má, myslím, celkom rada, ale nepovažuje ma za tú, s ktorou si môže rozdeliť starosti o ochranu záujmov chudobných. Nepovažuje za takú mňa ani vás. Okrem syna a jeho priateľov, ktorí sa rozhodli pre hladovku, tu nevidela nikoho, kto by sa o uskutočnenie práva na dôstojný život pre všetkých výraznejšie usiloval. Pani Cingeľová sa nemala ku komu pripojiť. Preto skúša dať do hry všetko. Dnes je to už pätnásty deň. Autorka je sociologička