Súčasný jazz – návod na použitie
Igor Wasserberger: Fenomény súčasného jazzu. Hudobné centrum / Slovart, Bratislava 2003, 280 strán Neoceniteľnou aktivitou domáceho Hudobného centra je edičná a vydavateľská činnosť. Tá ponúka nielen pôodné publikácie encyklopedického a slovníkového charakteru, odborné texty či esejistické reflexie (Človek a umenie Jána Albrechta, Dráma hudby Romana Bergera). Vyhľadávanou sa stáva edícia Preklady, ktorá sa snaží slovenskému čitateľovi (v prípade literatúry o hudbe aj poslucháčovi) priblížiť významné hudobnoteoretické a estetické tituly 20. storočia. K takým bezpochyby patrí dvojtitul Hudobná poetika, Kronika môjho života legendárneho ruského velikána Igora Stravinského, Štrukturálne funkcie harmónie vedúceho predstaviteľa Druhej viedenskej školy Arnolda Schoenberga, Hudobný dialóg propagátora tzv. poučenej interpretácie starej hudby Nikolausa Harnoncourta a Úvahy o improvizovanej hudbe Hear and Now nemeckého avantgardistu Petra Niklasa Wilsona. Sondou do sveta hudby „nevážnej“ bol Slovník slovenského jazzu Yvetty Kajanovej a po piatich rokoch v spolupráci s vydavateľstvom Slovart dozrel čas na ďalší podnetný jazzový titul. Pôvodcom je v danom obore jeden z najpovolanejších – v Prahe žijúci nestor slovenskej a českej jazzovej publicistiky a muzikológie Igor Wasserberger. Jeho profily, štúdie a recenzie už od šesťdesiatych rokov formovali povedomie nielen muzikantov, ale predovšetkým nadšencov, ktorých záujmom prostoduchý hudobný konzumizmus nepostačoval. Nehovoriac o skutočnosti, že dlhé roky predstavoval jedinú slovenskú teoretickú autoritu na poli nonartificiálnej hudobnej spisby. K jeho základným lexikografickým počinom patria Jazzový slovník (1966), Jazzové profily (1969), vyvrcholením sumarizačných snáh bola na svoju dobu ojedinelá a dodnes oceňovaná štvorzväzková Encyklopédiu jazzu a modernej populárnej hudby (kolektív autorov pod vedením I. Wasserbergera, A. Matznera, I. Poledňáka, 1983 - 1990). Fenomény súčasného jazzu, ktoré dnes autor predkladá, sú aktualizovanou a upravenou podobou statí vychádzajúcich v rokoch 1999 - 2003 v periodiku Hudobný život. Štvorčasťová štruktúra zahŕňa všeobecnejšie zamerané esejistické úvahy, jeden osobitý fenomén a profily jednotlivých umelcov. Úvodné Posolstvo jazzu supluje storočnú inventúru v závere milénia a premierového centenária jazzu. Autor upozorňuje na vzácne a krehké dedičstvo, ktoré je nutné nepretržite odovzdávať ďalej: „Jazz sa stal skôr symbolom tradície a katalyzátorom hodnôt než nositeľom nových impulzov. Ak bol v strede minulého storočia symbolom slobody a novej éry, v súčasnosti reprezentuje dôraz na pretrvávajúcu aktuálnosť tradície a životaschopnosť už ustálených postupov. Pritom aktuálnosť viacerých prejavov z období raných fáz jazzovej histórie je silnejšia, než to mnohí pripúšťajú. “ Generačný posun vníma prostredníctvom mladých jazzmanov, ktorí na rozdiel od muzikantov z polovice storočia prichádzajú dnes na scénu ešte takmer ako teenageri – sú však dokonale pripravení, patria k intelektuálnej societe, ich životný štýl je serióznejší, usporiadanejší, stimuluje ich cieľavedomosť a nie slepé spoliehanie sa na talent. Podkapitola Marsalis a jazzový fundamentalizmus predkladá práve vzorový model hudobníka súčasnosti. Wynton Marsalis, zástanca a propagátor hlavného „straightahead“ prúdu je „ikonou, ktorú by si vraj bola pri jej absencii jazzová publicistika nútená vymyslieť“. Mimohudobné vzťahy prinášajú prehľad literatúry a filmografie korešpondujúcej s jazzom. Výnimočným Fenoménom 20. storočia je v autorovom ponímaní Frank Sinatra. Jedným z dôvodov je „ojedinelé spojenie masového ohlasu u širokého obecenstva s obdivom u predstaviteľov intelektuálnej a hudobnej elity“. Druhá kapitola poukazuje na kontrasty hviezdneho štýlu života a hlbokej introvertnosti Sinatrovho prejavu, ale aj na tienisté stránky slávy, akými boli strata súkromia či požiadavky producentov nahrávať „spotrebný“ repertoár. Môže byť súčasný jazz jednoznačným fenoménom? Igor Wasserberger ho pozorne vníma dvojitou optikou a poukazuje naň v zdanlivo protichodných líniách – aktuálnej „up to date“ (Fenomény 90. rokov) a nestarnúco inšpirujúcej (Legendy medzi nami). Každý z tridsiatich obsažných profilov predstavuje, štýlovo diferencuje, upozorňuje na výnimočné aspekty tvorby a snaží sa zatriediť v rámci dobovo-lokálneho kontextu. Dôležité albumy sprevádza podrobné vovedenie do deja, ktorého dôsledkom je vizuálna predstava popisovanej hudobnej atmosféry. Autorovmu staršiemu konštatovaniu o tom, že „zoznámenie s tvorbou jednotlivých štýlotvorných osobností má často väčší význam ako všeobecné poznatky o jednotlivých slohoch“, musíme dať za pravdu. Atribút individualít približujú umne zvolené a mnoho prezrádzajúce názvy profilov - Hudobný chameleón (Dave Douglas), Instantný romantik (Brad Mehldau), Klarinetový eklektik (Don Byron), Evansovská reinkarnácia (Maria Schneider). Dualizmus a úspechy spevákov vychádzajúcich z jazzu a zároveň pop music ponúka náhľad Štandardy a pop jazz. Pred čitateľom sa odkrýva možné prepojenie komerčného a umeleckého u retroswingujúceho Johna Pizzarelliho, slávnej dcéry Natalie Cole, baladického romantika Kevina Mahoganyho či pohľadnej kanadskej divy Diany Krall. Autor poukazuje aj na pomyselnú baštu pravoverného jazzu v Amerike – newyorský Jazz at Lincoln Center, ktorého iniciátorom nebol nikto iný ako Wynton Marsalis (práve jemu sa z jednorázového bigbandového projektu postupne podarilo vybudovať unikátnu inštitúciu). Desať osobností titulovaných Legendy medzi nami (Lee Konitz, Benny Golson, Jim Hall, Hank Jones, George Mraz, Helen Merrill, Quincy Jones, Charlie Haden, John McLaughlin, Herbie Hancock) reprezentuje v poslednej kapitole takmer päťdesiatročnú kontinuitnú líniu. Pútavosť Wasserbergerovho rozprávačského majstrovstva núti čitateľa knihu doslova preletieť. Jeho širokospektrálny nadhľad nad jazzovým horizontom a množstvo predkladaných informácií však vyžadujú opätovné návraty k jednotlivým kapitolám, podnecujú k vyhľadávaniu hlbších súvislostí a v neposlednom rade k aktualizácii vlastnej fonotéky. Je zaujímavé, že jazz 21. storočia je napriek menšinovosti žánru stále podnetným a z hľadiska záujmu neutíchajúcim fenoménom. Kreativita jeho individualít nedovoľuje chvíľkové vyradenie z hry. V zálohe sú predsa nové esá a Wasserberger na ne ako skúsený krupiér upozorňuje pozoruhodným spôsobom. Autor je hudobný publicista
