Fragmenty nášho sveta
Uvedením celovečerného švajčiarskeho filmu Vojnový fotograf režiséra, producenta a scenáristu Christiana Freia (1. 9.) otvorila Slovenská televízia na druhom okruhu cyklus desiatich dokumentov zo série Jeden svet, ktorú pripravilo občianske združenie Človek v ohrození. Pôsobivé grafické logo tohto združenia so symbolom bezmocného človiečika, vystierajúceho ruky o pomoc, budeme vídať na Dvojke po celý september až do 7. októbra, vždy vo štvrtok a v piatok. Hodinu pre istotu neuvádzam, lebo hneď prvý z filmov nasadili s 32-minútovým oneskorením oproti všetkým publikovaným programom, bez najmenšieho náznaku o vysvetlenie. Dvojka s proklamovanou ambíciou ponúkať iný obraz sveta, než ten namaľovaný banálnou zábavou, celebritami a módou, je zrejme, napriek opakovaným deklaráciám, stále len niečo trpené, lebo neviaže na seba reklamu. Kto sa nedal odradiť aroganciou programového personálu STV, a trpezlivo si na film počkal, neoľutoval. Portrét amerického vojnového fotografa Jamesa Nachtweya je režijnou, ideovou, obrazovou i technickou kuriozitou. Nachtwey je všade tam, kde ide o životy, alebo sa deje nespravodlivosť – v Rwande, v Kosove, v Palestíne. Pri otváraní masových hrobov, nebezpečných prestrelkách, pri vraždách znepriatelených kmeňov priamo pred kamerou, pri umierajúcich hladom. Pohybuje sa na hrane znesiteľného, medzi ušľachtilou snahou vydať svetu názorné svedectvo o tom, čo videl a zažil, a svojou vnútornou potrebou riskovať vlastný život alebo zdravie, aby precítil, že žije. Nepriamo túto adrenalínovú dispozíciu priznáva sám, alebo sa o nej dozvedáme z výrokov spolupracovníkov. Divák, užasnutý Nachtweyovými snímkami, má o čom rozmýšľať, ale výpovednú hodnotu autorových obrazov to neznižuje. Prostredníctvom dômyselnej techniky sme svedkami nevídaného: sledujeme súčasne skupinu ľudí, snímanú filmovou kamerou, potom fotografa pri práci na jej zobrazení, a napokon výsledok Nachtweyovej práce – statickú snímku rovnakého výjavu. Pre fotografov i filmových kameramanov má táto škola videnia cenu jedinečnej, názornej inštruktáže. Riskantný výkon podáva vo Vojnovom fotografovi aj druhý, neviditeľný autor v pozadí – režisér Christian Frei. Tretí svet klope na dvere Európy a domáha sa vstupu, aj keď s tým Európa nesúhlasí. Naopak, vyzbrojila sa proti nemu „inteligentnou hranicou“. O nej rozpráva ďalší film cyklu Jeden svet, švédsko-dánsky dokument Andreasa Rocksena Pevnosť Európa, ktorý má Dvojka na programe 16. septembra. Inteligencia tejto hranice, ktorá rozhoduje doslova o bytí a nebytí migrantov, spočíva napríklad v tom, že „vďaka“ infračervenému svetlu sú utekajúci migranti viditeľní a polapiteľní aj v noci. Podľa dokumentu sa na nich poľuje nemilosrdne, ako na lovnú zver. „Inteligentná“ technika ich vie vysliediť aj v útrobách nákladných áut bez náročného prehľadávania – jednoduchým meračom prítomnosti oxidu uhličitého v uzavretom priestore. Lebo hoci sú schopní celé hodiny mlčať, nehýbať sa, nejesť a nepiť, dýchať musia. Schengenská hranica, pre zjednocujúcu sa Európu symbol slobody, bez zľutovania vracia ilegálov do pôvodných krajín, kde ich čaká perzekúcia, väzenie alebo aj smrť.