Reklama
Reklama

Fragmenty nášho sveta

Uvedením celovečerného švajčiarskeho filmu Vojnový fotograf režiséra, producenta a scenáristu Christiana Freia (1. 9.) otvorila Slovenská televízia na druhom okruhu cyklus desiatich dokumentov zo série Jeden svet, ktorú pripravilo občianske združenie Človek v ohrození.
Počet zobrazení: 441
20_nachtwey2-m.jpg

Uvedením celovečerného švajčiarskeho filmu Vojnový fotograf režiséra, producenta a scenáristu Christiana Freia (1. 9.) otvorila Slovenská televízia na druhom okruhu cyklus desiatich dokumentov zo série Jeden svet, ktorú pripravilo občianske združenie Človek v ohrození. Pôsobivé grafické logo tohto združenia so symbolom bezmocného človiečika, vystierajúceho ruky o pomoc, budeme vídať na Dvojke po celý september až do 7. októbra, vždy vo štvrtok a v piatok. Hodinu pre istotu neuvádzam, lebo hneď prvý z filmov nasadili s 32-minútovým oneskorením oproti všetkým publikovaným programom, bez najmenšieho náznaku o vysvetlenie. Dvojka s proklamovanou ambíciou ponúkať iný obraz sveta, než ten namaľovaný banálnou zábavou, celebritami a módou, je zrejme, napriek opakovaným deklaráciám, stále len niečo trpené, lebo neviaže na seba reklamu. Kto sa nedal odradiť aroganciou programového personálu STV, a trpezlivo si na film počkal, neoľutoval. Portrét amerického vojnového fotografa Jamesa Nachtweya je režijnou, ideovou, obrazovou i technickou kuriozitou. Nachtwey je všade tam, kde ide o životy, alebo sa deje nespravodlivosť – v Rwande, v Kosove, v Palestíne. Pri otváraní masových hrobov, nebezpečných prestrelkách, pri vraždách znepriatelených kmeňov priamo pred kamerou, pri umierajúcich hladom. Pohybuje sa na hrane znesiteľného, medzi ušľachtilou snahou vydať svetu názorné svedectvo o tom, čo videl a zažil, a svojou vnútornou potrebou riskovať vlastný život alebo zdravie, aby precítil, že žije. Nepriamo túto adrenalínovú dispozíciu priznáva sám, alebo sa o nej dozvedáme z výrokov spolupracovníkov. Divák, užasnutý Nachtweyovými snímkami, má o čom rozmýšľať, ale výpovednú hodnotu autorových obrazov to neznižuje. Prostredníctvom dômyselnej techniky sme svedkami nevídaného: sledujeme súčasne skupinu ľudí, snímanú filmovou kamerou, potom fotografa pri práci na jej zobrazení, a napokon výsledok Nachtweyovej práce – statickú snímku rovnakého výjavu. Pre fotografov i filmových kameramanov má táto škola videnia cenu jedinečnej, názornej inštruktáže. Riskantný výkon podáva vo Vojnovom fotografovi aj druhý, neviditeľný autor v pozadí – režisér Christian Frei. Tretí svet klope na dvere Európy a domáha sa vstupu, aj keď s tým Európa nesúhlasí. Naopak, vyzbrojila sa proti nemu „inteligentnou hranicou“. O nej rozpráva ďalší film cyklu Jeden svet, švédsko-dánsky dokument Andreasa Rocksena Pevnosť Európa, ktorý má Dvojka na programe 16. septembra. Inteligencia tejto hranice, ktorá rozhoduje doslova o bytí a nebytí migrantov, spočíva napríklad v tom, že „vďaka“ infračervenému svetlu sú utekajúci migranti viditeľní a polapiteľní aj v noci. Podľa dokumentu sa na nich poľuje nemilosrdne, ako na lovnú zver. „Inteligentná“ technika ich vie vysliediť aj v útrobách nákladných áut bez náročného prehľadávania – jednoduchým meračom prítomnosti oxidu uhličitého v uzavretom priestore. Lebo hoci sú schopní celé hodiny mlčať, nehýbať sa, nejesť a nepiť, dýchať musia. Schengenská hranica, pre zjednocujúcu sa Európu symbol slobody, bez zľutovania vracia ilegálov do pôvodných krajín, kde ich čaká perzekúcia, väzenie alebo aj smrť.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama