Licencie na potraviny?

V záplave pohotovo medializovaných krvavých výčinov teroristov a tropických hurikánov sa do pozornosti verejnosti nedostávajú niektoré vizuálne menej dramatické udalosti. Sledujeme napríklad tlaky, ktorým čelí Európska únia pri zavádzaní výsevu geneticky upravených plodín? Nie? Mali by sme. Napredovanie pestovania rastlín, ktorým vedci pozmenili genetické vybavenie, sa šíri. Má ďalekosiahlejší dosah ako politika, vojny a sezónne prírodné katastrofy. Každodenne a bezprostredne začína ovplyvňovať život každého človeka a na zemeguli je nás už vyše šesť miliárd. Všetci sme konzumentmi potravín. Spektrum rastlinného a živočíšneho sveta, ktorý nám slúži ako súhrnný zdroj obživy, sme si v priebehu tisícročí civilizácie rozširovali šľachtením a krížením. Ani poľnohospodárstvo však neunikalo trendom v iných oboroch ľudskej činnosti zameranej za zvyšovanie výkonnosti. Roľníci hospodáriaci extenzívne sa museli preorientovať na intenzívne metódy a poľnohospodárska produkcia sa podriadila zákonitostiam ostatných odvetví hospodárstva. Hnacím motorom bola túžba po čo najvyššom výkone či výnose za čo najkratší čas, námahu. A najmenších strát spôsobovaných živočíšnymi škodcami, plesňami, nevítanými rastlinami (burinami) a poveternostnými výkyvmi. O rast úrodnosti sa starajú aj hnojivá dodávajúce pôde a rastlinám v pôde chýbajúce alebo vyčerpané živiny. Najmä v západnej mechanicky a chemicky najvyspelejšej civilizácii sa presadilo poľnohospodárstvo, ktoré slúži ako príklad rozvojovému svetu. Je postavené na veľkofarmách zameraných na monokultúrnu a intenzívnu produkciu. Zabezpečuje sa aplikovaním insekticídov, pesticídov, herbicídov, fungicídov atď. A, samozrejme, umelým hnojivom. Poľnohospodárstvo sa nevyhlo postaveniu podnikateľskej činnosti podrobenej zákonitostiam voľného trhu. V globálnej ekonomike XXI. storočia prechádza starostlivosť o poľnohospodársku výrobu z rúk štátov do rúk akcionárov korporácií. Tento trend nie je priamočiary a štáty si uchovávajú páky na ovplyvňovaniu výroby potravín a zohľadňovanie ekologických priorít. Napriek tomu ich vplyv nezadržateľne klesá. Jeden po druhom sa vzdávajú tradičného konceptu potravinovej sebestačnosti a strategického poľnohospodárskeho plánovania. Aj o tieto úlohy sa má starať mechanizmus slobodného trhu. Je pochopiteľné, že jednotlivé krajiny sa zdráhajú úplne prenechať poľnohospodárstvo podnikateľom a špekulatívnym výkyvom s potenciálne drastickými následkami. Európska únia je tiež opatrná. Jej prístup k poľnohospodárstvu zostáva komplexnejší ako postoje americkej vlády a agrobiznisu. Zahŕňa okrem iného v oveľa väčšej miere prvok krajinotvorby. Je to však dlhodobá veličina, ktorú považujú mnohí krátkodobo kalkulujúci voľnotrhoví agropodnikatelia za drahý luxus. Napriek tomu EÚ ustupuje od zásad krajinotvorby metódou platenia roľníkom za to, že na svojej pôde nič nepestujú, ale ju „iba“ udržiavajú. Menej produktívni roľníci sa musia pripraviť na pokles i zastavenie dotácií. Európsku úniu k tomu vedie bič Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Na WTO sa môže obrátiť ktorákoľvek krajina a podnikateľský subjekt so žalobou proti tomu-ktorému členskému štátu a ten sa potom musí podriadiť záverečnému verdiktu. Do hry vstupuje aj genetické inžinierstvo. Najviditeľnejším aktérom sa stala americká spoločnosť Monsanto, ktorá je oslavovaná ako záchranca ľudstva pred hladom, ale aj hanená ako novodobý korporatívny zotročovateľ. Európska únia, načúvajúca hlasom verejnosti obávajúcej sa zaplavenia starého kontinentu potravinami vyrobenými z amerických geneticky upravených plodín, sa bráni otvoreniu svojich trhov. Ako člen WTO však smie postaviť bariéru iba v prípade, že dokáže škodlivosť týchto plodín na ľudské zdravie. Ešte hrubší výkričník dostáva Brusel od väčšinovej verejnej mienky vystrašenej predstavou osievania geneticky upravených rastlín. Napriek tomu povolil tento mesiac výsev 17 kmeňov kukurice 810 z laboratórií spoločnosti Monsanto. Vložený gén ich robí odolné proti hmyzu. Čo ak sa však hmyz prispôsobí novým kukuriciam? Budú sa do nich vkladať ďalšie gény, aby sa udržiaval náskok pred adaptujúcim sa hmyzom? Európska únia ustúpila v prípade týchto kukuríc aj z toho dôvodu, že výsev predtým povolilo Španielsko a Francúzsko. Predpisy EÚ totiž stanovujú, že čo je schválené v jednej členskej krajine, musí byť povolené aj v ostatných. Pestovanie geneticky odolnejších plodín dáva vyššie výnosy, čo znižuje celkové náklady produkcie. Z nej vyrobené potraviny sa môžu v konkurencii s potravinami z prirodzených plodín predávať lacnejšie. Existencia lacnejších potravín však nemusí mať dlhé trvanie. Ako to v podnikaní býva, ceny odrážajú pomer dopytu a ponuky. Po vytlačení drahších potravín z prirodzených plodín z trhov pre masovú spotrebu si tam zostanú konkurovať len nové potraviny z transgeneticky laboratórne upravených zložiek. Presné zloženie bude chránené patentom, čiže bez zaplatenia licencie nekopírovateľné. Začne sa podobať trh s potravinami trhu s liekmi? Autor je analytik medzinárodných vzťahov