Tu žijú levy

V minulosti sa slovami „tu žijú levy“ označovalo na mapách neznáme územie. Takýmto nápisom je takmer na všetkých mapách Európy či sveta označené neveľké územie medzi Rumunskom a Ukrajinou. Moldavsko je už roky najzabudnutejšou krajinou Európy.
Počet zobrazení: 1362
8-m.jpg

V minulosti sa slovami „tu žijú levy“ označovalo na mapách neznáme územie. Takýmto nápisom je takmer na všetkých mapách Európy či sveta označené neveľké územie medzi Rumunskom a Ukrajinou. Moldavsko je už roky najzabudnutejšou krajinou Európy. Skúste si dať na ktoromkoľvek novinovom portáli vyhľadať výraz Moldavsko. Nájdete minimum odkazov a aj z toho väčšina bude športových. Moldavsko však nie je len o futbale. Krajina má takmer 4,5 milióna obyvateľov a je len zopár stoviek kilometrov od hraníc rozšírenej EU. Napriek tomu je nám veľkou neznámou. Po rozpade ZSSR tu však udalosti nabrali rýchly a nečakaný smer. V roku 1992, dva roky po vyhlásení moldavskej nezávislosti, prepukol vojenský konflikt. Územie na východnom brehu rieky Dnester totiž vyhlásilo nezávislosť. Moldavská armáda sa snažila rebéliu potlačiť, no nepodarilo sa. Pri pomerne krátkych nepokojoch zahynulo asi 700 ľudí. Podnesterská moldavská republika, ako sa územie nazvalo, obsadila mosty na východný breh Dnestru a bolo dobojované. Čo však zapríčinilo odtrhnutia sa tohto regiónu? Jazyk. Aby sme to pochopili, zalistujme trošku do histórie. Moldavská SSR vznikla spojením Dnesterského regiónu, ktorého obyvatelia hovorili prevažne rusky či ukrajinsky, a Besarábie, bývalej časti Rumunska. Po vyhlásení Moldavskej samostatnosti v roku 1990 sa prešlo z rubľa na lei a začalo sa hovoriť aj o pripojení k Rumunsku. Toto sa však vôbec nepáčilo slovansky hovoriacemu obyvateľstvu na východe krajiny, a tak vyhlásili, aj keď nikým neuznanú, nezávislosť. Nikým neuznaná je pojem tiež dosť polemický. Ruská 14. armáda, dislokovaná v Moldavsku ešte z čias ZSSR, totiž sídli na území Podnesterskej republiky. Ťažko ukázať na ruských vojakov a povedať, že to oni bojovali za samostatnosť regiónu, to isto nie. Rusko ako svetová mocnosť si nemôže dovoliť taký prešľap na poli medzinárodného práva. V širšej súvislosti tu však istú „pomoc“ Rusov môžeme vidieť. Na separatistickom území sa nachádzajú obrovské zásoby sovietskeho arzenálu zbraní. To je hlavný dôvod, prečo sa tu ešte stále nachádza asi 1 500 ruských vojakov, aby ho strážili. „Máme tu veľkú zodpovednosť, reprezentujeme Rusko a strážime veľké množstvo zbraní,“ hovorí Boris Sergejev, generál ruskej armády, veliteľ jednotiek v Moldavsku. A nehovorí žiadne klamstvo, na základni Kolbasná sa nachádza asi 40 000 ton zbraní, čo z nej robí najväčšie európske skladisko munície. No zbrane z týchto zásob sa objavili aj v Afganistane, a je teda naivné myslieť si, že sa nedostali aj do rúk miestnych separatistických vojakov a policajtov. Podnestrie je však navonok ako plnoprávny štát – okrem zastúpenia v medzinárodných organizáciách, samozrejme. Má svoju menu, zástavu, hymnu, ústavu, hlavné mesto, parlament, prezidenta, políciu či armádu. A práve posledné dve menované inštitúcie sa tu využívajú pomerne často. Pohoršenie vzbudilo najmä zatvorenie škôl s vyučujúcim jazykom moldavským. Okrem zamedzeniu prístupu vzdelania pre mnohých v materinskom jazyku vznikol aj závažnejší problém. Prišlo tak o strechu nad hlavou asi 60 sirôt. Školy boli totiž nielen zatvorené, ale boli im odobraté licencie a neskôr prerušená dodávka energií. William Hill, vedúci misie OBSE v Moldavsku, na to povedal: „Nechať deti na ulici je absolútne neprípustné,“ a OBSE žiadala znovu otvorenie škôl. To bolo však asi to jediné, čo mohla organizácia urobiť. Okrem tohto podnesterského problému je tu problémov viac. Medzi najakútnejšie patrí obchod s ľudskými orgánmi. Dobrá zdravotná starostlivosť z čias ZSSR a súčasná chudoba urobili z Moldavska známeho exportéra ľudských „súčiastok“. Aj blízkosť Istanbulu či Gruzínska, kde sa operácie vykonávajú, je pre tento obchod „plusom“. Oblička či oko, to sú často orgány, bez ktorých sa dá, hoci ťažšie, dožiť život. Predávajúci však dostane možno desatinu ceny, za ktorú je orgán predaný, a pooperačná starostlivosť sa ohraničuje na to nevyhnutné. No prečo je krajina v takej neutešenej situácii? Skúsil by som sa vrátiť ku konfliktu v Podnestrí. Tento región má veľký ekonomický potenciál, práve tu sa totiž nachádza väčšina priemyslu Moldavska. Po vyhlásení samostatnosti Podnestria uvalila vláda v Kišineve na oblasť hospodárske embargo. Fabriky stoja a chátrajú, a ak ešte aj sú schopné výroby, niet pre koho vyrábať. Už v roku 2000 to nahlas povedal vtedajší námestník ministra zahraničných vecí Eugen Karpov: „... konflikt v Podnestrí celkom blokuje náš normálny rozvoj.“ Isto sa nemýlil. Konflikt je však, ako aj celá krajina, zabudnutý. A tak asi ešte dlho budú v krajine dôchodky 6 či 7 dolárov na mesiac, ešte dlho bude táto krajina chudobným, hladným a zabudnutým miestom, na mape označeným slovami „tu žijú levy“. Autor je spolupracovník týždenníka SLOVO

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984