Škrabanie na halaluju

Ako tak do toho čučím, tento nadpis mi pripomína názov niektorej z kapitol pitoreskného románu. Každá hlúposť niečo stojí, takže z predchádzajúcich textov som si urobil v Hodruši maličkú vatričku, vypil ťapku rumu a vymenil si názory s Nikasom. Nikas je čistokrvný vlčiak a výmena názorov bola na požadovanej úrovni, mimoriadne plodná so spokojnosťou na oboch stranách.
Počet zobrazení: 860

Ako tak do toho čučím, tento nadpis mi pripomína názov niektorej z kapitol pitoreskného románu. Každá hlúposť niečo stojí, takže z predchádzajúcich textov som si urobil v Hodruši maličkú vatričku, vypil ťapku rumu a vymenil si názory s Nikasom. Nikas je čistokrvný vlčiak a výmena názorov bola na požadovanej úrovni, mimoriadne plodná so spokojnosťou na oboch stranách. Dospeli sme, ako sa vraví, ku konštruktívnym riešeniam. Škoda, že tento svet nie je nejakou plochou doskou držanou ôsmimi slonmi. To by bolo mľask. Svet by bol placatý, ráno by patričných osem slonov trúbilo budíček a už by sme tralalákali tam, kde nám bolo určené a kto by nepočúval, šiel by k slonom na sprdung. Bol by ochobotený a zchobotený, potom by dal pokoj. Našiel by si svoje miesto. V tomto utľapkanom svete by sa stala raz taká vec, že maestro Demeter, meter a svätý Petuch by sa vybrali merať ľudskú dušu. Merali by, merali a časom, ako to už býva, stali by sa z nich inžinieri ľudských duší. I zrodili sa na tento svet carmen figuratum s captatiou benevolentiac. Bez mučenia sa priznávam, že mám rád burlesku v tom najlepšom slova zmysle, crazy comediu, grotesku, vôbec nie som proti tomu, aby sa fraška zmiešala s feériou. Alebo, keď sme už pri tom, existuje slovo fabliaux, znamená, až ma pamäť neklame, žartovnú až rozpustilú poviedku zosmiešňujúcu ľudskú hlúposť. Vynechal som commediu dell´arte. Som za heuristiku, pretože je oborom skúmajúcim postupy a podmienky úspešného tvorčieho riešenia intelektuálnych úloh. Jej poslaním je navrhovanie a popisovanie jednotlivých fáz myšlienkových postupov, ktoré uľahčujú teoretickú, empirickú a praktickú tvorčiu činnosť. Som za mém, je veľmi sympatický, ako si čľapoce v novom bujóne, polievke ľudskej kultúry. Šantiaci replikátor. Som za metalóg G. Batesona, ktorý mi učaril, pripájam definíciu: „Metalóg je konverzácia o nejakom probléme, pri ktorej účastníci o probléme nielen diskutujú, ale aj štruktúra ich diskusie ako celku je pre problém relevantná.“ História evolučnej teórie je metalógom medzi prírodou a človekom, v ktorom proces tvorby a interakcie ideí je evolučným procesom. Milosť neudeľuje takým, ktorí zabudli na oslobodzujúcu krásu a odvahu detských hier. Čím dlhšie u človeka pretrváva túžba po hre a odvahe k hre, tým posiľňuje v sebe tú zázračnosť, ktorá rozbaľuje tvorčie myslenie, ponecháva mu otvorené brány tam, kde inak ostatní nemajú prístup. Lenže môj romantickopoetický vzťah ku nerozbila na cucky teória hier. Je z toho vlastne celá veda – metodika hier, modelovanie hier, stratégia hier, varianty a kritériá. Princíp simulácie, alebo jednotlivé stratégie sa popisujú pomocou maticových modelov, alebo sa programujú pomocou počítača. Slúžia na prognózovanie. Môžeme uvidieť, že predmetom prognózovania pomocou simulačných hier sa predovšetkým stáva celospoločenská problematika. Metóda delfská vyzerá ako batoliatko oproti, napríklad, metóde krížových interakcií. Hra simuluje a hra naučí, ako sa stať šéfom a ako jej pomocou vybrakovať mozog určitej skupine ľudí. Takže po tom všetkom som sa rozhodol, že si ponechám tie hry, ktoré poznám, ktoré nezrádzajú a nezavádzajú, hry, ktoré oslobodzujú a prinášajú nám radosť z jemného vzrušenia tvorčieho činu. Slovo simulácia vždy u mňa vyvolávalo i vyvoláva určitú nechuť, je grandióznym predpokladom didakticko-bukolických pastišov, ktorými sme obklopení. Táto námaha s písacím strojom mi pripomína názov jedného môjho obrázku – „Tak baletím až si letím ako perie marabu“ alebo „Náš tancmajster na pár dní“. Práve teraz, kdesi tu, akoby spoza rohu sa mi vynára Nathanael West a jeho Deň kobyliek. Priznám sa, že ma to zaráža a človek si kladie otázku, prečo, teraz, v tejto chvíli a na tomto mieste. Ľudský mozog rád vystrája čertovské kúsky, nečakané, akoby nevedomé automatické spojenia. Fantázia a skutočnosť sa ocitajú v hlboko ironickom vzťahu. Dá sa bezo zbytku hovoriť o obraze fantasmagorickej skutočnosti, ale toto všetko je myslené vo vzťahu k N. Westovi a jeho Dňu kobyliek. Allan Seagers napísal, že Deň kobyliek nie je vymyslenou fantáziou, ale fantáziou videnou. Takže k tomu, ako som namaľoval „Škrabanie na halaluju“ som sa nedostal. Je to hra i skutočnosť a vlastne je to dobre, každý má svoju halaluju. Môžem to už celé ukončiť oslovením – „Vážený pán Borges, to by bola sranda, keby sme všetci boli panici“. Najhoršie na tom je to, že i toto je názov jedného obrázku. (Žilina 1980)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984