Reklama
Reklama

Karol Baron – Správa o kabale

Na cykle pastelov, obrazov, kaziet a objektov načierajúcich do ezoterickej problematiky kabaly Karol Baron pracoval posledných päť rokov života. Prvú priestorovú inštaláciu Stôl kabaly zverejnil roku 1999 v Turčianskej galérii v Martine ako záver výstavy kresieb a koláží.
Počet zobrazení: 491
18_kabala1-m.jpg

Na cykle pastelov, obrazov, kaziet a objektov načierajúcich do ezoterickej problematiky kabaly Karol Baron pracoval posledných päť rokov života. Prvú priestorovú inštaláciu Stôl kabaly zverejnil roku 1999 v Turčianskej galérii v Martine ako záver výstavy kresieb a koláží. O rok neskôr v žiadosti o študijný pobyt v Paríži napísal: „Program výtvarnej časti je kabala, jej možná interpretácia vo výtvarnej polohe. Pretože v celej tvorbe programovo rozvíjam grotesknosť a princípy čierneho humoru, považujem Paríž za ideálne miesto pre tento projekt.“ Počas prvého študijného pobytu v Paríži vznikli, okrem iných diel, výtvarne neobyčajne pôsobivé veľkoplošné pastely na tému kabaly Brána je otvorená I. – V. Stručná definícia kabaly znie, že je mystickou interpretáciou Biblie v židovskej tradícii. Avšak mnohí rabíni pokladali kabalu za úchylku v ortodoxnom judaizme, a naopak, našla ohlas u niektorých kresťanských mysliteľov a hlboké korene ju spájajú s inými kultúrami, napríklad s hinduizmom. V príliš uzavretých múroch náboženských a gnostických myšlienkových systémov vytvára isté štrbiny, otvára mystické duchovné svety. To je otvorenosť v myslení, ktorá uchvacovala Barona od mladých čias, viedla ho k Zen budhizmu, k stredovekým kresťanským Beštiárom a súhrnne k surrealizmu odkrývajúcemu svety podvedomia a nevedomia. Túto svoju cestu za duchovným oslobodením, zbavením sa akejkoľvek dogmatiky, zavŕšil vlastnou výtvarnou interpretáciou kabaly. Pre orientáciu v tomto projekte je potrebné uviesť aspoň základné informácie. Tajné učenie kabaly vstúpilo na javisko dejín v 12. storočí v Provensálsku na základe starších koreňov mystického myslenia a rozvíjalo sa v Španielsku a inde. Spomedzi viacerých vetiev kabalizmu najrozšírenejšia sa zaoberá strednou štruktúrou medzi božskými a ľudskými svetmi vytvorenou z desiatich sefirot. Sefira je kľúčovým slovom kabaly. V hebrejčine znamená jednoducho počet. Kabalisti ho však rozšírili o teofyzické a mystické významy. Podľa nich existuje desať meditácií alebo medzisvetov nazvaných sefirot, ktoré tvoria most spájajúci dva oddelené brehy – na jednom sa nachádza neznáme, neprístupné a nevyjadriteľné Nekonečno bez mena, na druhom kozmos, v ktorom predstavuje náš svet len čiastočku. Desať sefirot sú nitky umožňujúce prechod ponad priepasť z jedného brehu na druhý. Na toto sa odvoláva koláž Všetko o dokonalosti čísla desať. Počas tvorby koláží, objektov a obrazov kabaly Baron postupne opúšťal figuratívne riešenia otvárajúc významový priestor symbolom, znakom a najmä hebrejskému písmu. Zvitok Starého zákona, Tóry, je napísaný bez samohlások, aby bolo možné ju rôzne interpretovať. Presný význam každého slova závisí od vokalizácie, bez samohlások ho človek môže pretvárať a vykladať po svojom. Keďže neexistuje konečný význam ani definitívne čítanie, každé priblíženie odhaľuje len čiastkový aspekt, ktorý na chvíľu vymedzuje nekonečný tok významov, ktoré sú naostatok výlevmi božského života, nekonečnej podstaty Boha. Text, ktorý si kabalista upravuje vďaka technikám osobitného čítania po svojom, môže byť radikálne pretvorený. Podľa kabalistu Tóra nie je historickou knihou o príbehoch a zákonoch ľudu Izraela, ale božou prítomnosťou v podobe knihy a všetky udalosti, ktoré sa v nej uvádzajú, sú iba symbolmi procesov, večnými modelmi toho, čo sa udialo na zemi. Dušou Tóry je jej ezoterický, len zasvätencom prístupný význam. Kabalista v riadkoch biblického textu dešifruje svoju vlastnú prítomnosť a sú mu cudzie akékoľvek historizujúce úvahy. Karol Baron v prekypujúcich formách vyrozprával svoj príbeh kabaly. Vnímame vonkajšiu výtvarnú stránku týchto diel, bohatstvo invencie, umelecké majstrovstvo. Pokúsiť sa vniknúť do obsahu však musí každý sám, niet na to vodidlo, autor necháva otvorenú bránu pre vcítenie sa, zachováva tajomstvo svojej interpretácie. Z vecného hľadiska možno poukázať aspoň na význam písma hojne používaného v jeho stvárnení kabaly. Kabalisti pripisujú väčšiu váhu hebrejskému písmu než reči. Keď uvažujú o božích slovách, ktoré stvorili kozmos i náš svet, nie je to alegorická hra. Podľa nich všetky skutky stvorenia sú skutkami slova. I slová rôznych jazykov prepisujú do hebrejského písma, aby im pomohli prejaviť sa ako výzva k bytiu. V hebrejských písmenách majú nesporne stvoriteľskú moc. Každé z 22 písmen hebrejskej abecedy nie je len nástrojom komunikácie, ale zároveň grafickým symbolom základných prvkov reality. Cyklus Správa o kabale – všimnime si, nehovorí sa o výklade kabaly – vznikal a dozrieval postupne. Dovolíme si dnes vysloviť, pri jeho prvom vystavení ako celku, žiaľ bez autora, názor, na ktorý už nedostaneme odpoveď. Vzniká dojem, že umelec prekročil zámer grotesky a čierneho humoru, ktorého stopy ostali v prvom Stole kabaly. Dielo sa ďalej v duchovnom zmysle prehlbovalo, podmanivý vplyv ezoterického učenia potlačil groteskné zámery autora dozaista oboznámeného s módnymi trendmi v súčasnom svete robiacimi z kabaly atraktívny tovar. Karol Baron vnikal čoraz prenikavejšie do podstaty učenia. Svoju interpretáciu zaodel do tajomných, hieraticky pôsobiacich výtvarných podôb. Nečakaný tragický význam nadobudla priestorová koláž v kazete s jeho bielou maskou popísanou hebrejským písmom. Autorka je umenovedkyňa

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama