Upevňovanie demokracie prostredníctvom modernej samosprávy

Po presune kompetencií sa v posledných dňoch dokončila ďalšia časť reformy verejnej správy. Fiškálna decentralizácia v praxi znamená nielen presun peňazí či daní. Jednoducho je o novom „gazdovaní“ komunálnych politikov. Z manažérskeho pohľadu na reformu verejnej správy môžeme smelo konštatovať, že bytostne dôležité veci boli dotiahnuté do konca. Teraz vzniká nová samospráva, ktorej životný priestor je rovnako nový. Iný rozmer však nedostáva len fungovanie samosprávy ako nedeliteľnej súčasti verejnej správy, ale rovnako aj rozmer politický i občiansky. V tejto chvíli si veľmi málo uvedomujeme veľkosť, nazvem to „politického rozmeru“ modernej samosprávy. Tým, že sa rozhodnutia o dôležitých otázkach života obcí či krajov začínajú riešiť na nižšej úrovni, znamená to obrovský tlak na regionálnych politikov a strany. Nie je žiadnym tajomstvom, že lep, ktorý spájal mnoho ľudí s politickými stranami, sa stáva slabým. Ak sa mnohí (netvrdím, že väčšina) ľudia angažovali v miestnej či regionálnej politike kvôli požitkom v podobe dobrého „fleku“ v štátnej správe. To sa postupne stáva veľmi neperspektívnym motívom na ich aktívne členstvo. Hoci sa na prvý pohľad môže tento fakt považovať za veľmi pesimistický pohľad do vnútra štruktúr politických strán. Je to tvrdá realita, ktorá sprevádza každú politickú stranu. Tie sú už nútené vnútorne sa reformovať a svoje postavenie v regiónoch zlepšovať novou filozofiou. Žiadna strana si v záujme čo najlepšej pozície nemôže vo svojich radoch či vrcholových štruktúrach nechať ľudí, ktorí majú nízku verejnomienkovú pozíciu. Úspech vo voľbách, politická aktivita i dôveryhodnosť sú faktory, ktoré musia rezonovať vnútri každej strany. Politické strany si hlavne v minulosti nechávali vo svojich radoch a na významných postoch v štátnej správe ľudí s nízkou dôveryhodnosťou, zanedbateľným politickým rozmerom. Ako príklad môžeme ilustrovať prednostu KÚ v Prešove, ktorý je nominantom SDKÚ. Hoci mu NKÚ zhabala limuzínu, ktorú si kúpil z „vnútorných zdrojov“ úradu a nestotožnilo sa to s priazňou verejnej mienky, tento funkcionár dostal stranícke pokarhanie a stále pôsobí na najvyššom štátnom poste v Prešovskom kraji. Takýmto praktikám postupne odzváňa a strany v záujme svojej ďalšej politickej aktivity v konkrétnych regiónoch musia tieto praktiky považovať za cudzie. Hoci voliči podobné prešľapy prehliadajú vo veľkých voľbách, v komunálnych či regionálnych takéto kroky stranám určite zrátajú. Reforma partají musí byť sprevádzaná rozvojom občianskej spoločnosti. Rast záujmu občanov o správu vecí verejných, kontrola politikov a ich politiky sa stavajú viac citeľné a v regionálnom živote aj dôležité témy. Miera občianskeho aktivizmu rovnako závisí aj od práce lokálnych médií. Slová K. Poppera „médiá by sa mali spamätať“ sú šité na mieru terajšiemu stavu. Nemám tým na mysli len celoslovenské printy či elektronické médiá. Táto výzva sa rovnako musí stať novým dychom lokálnych novín, rádií či televízií. Nové témy, bytostne dôležité otázky fungovania samospráv, prijímanie nových výziev, vznik novej politickej agendy, transformácia politických strán, zvyšovanie záujmu občanov o správu vecí verejných. Tém je veľmi veľa. Dúfajme, že sa začarovaný bludný kruh podarí pretrhnúť a v súvislosti s modernou samosprávou budeme môcť hovoriť aj o moderných politických stranách, otvorenejšej občianskej spoločnosti, živšom regionálnom spravodajstve aj žurnalistike a demokratizácii spoločnosti. Autor prednáša politológiu na FF PU v Prešove a venuje sa samospráve