Štátne lesy - Dzurinda kontra Bugár

O niekoľko dní si spoločnosť pripomenie udalosti, ktoré hlavne vďaka mladým ľuďom – študentom vrátili Slovensko späť do klubu demokratických krajín.
Počet zobrazení: 1556

O niekoľko dní si spoločnosť pripomenie udalosti, ktoré hlavne vďaka mladým ľuďom – študentom vrátili Slovensko späť do klubu demokratických krajín. Po pätnástich rokoch uskutočňovania zásadných celospoločenských reforiem môžeme skonštatovať, že nielen súčasná, ale aj tie minulé politické verchušky spájali svoje účinkovanie hlavne s jasne ligotajúcimi sa kšeftami, ktoré so sebou prinášala privatizácia. Skrytá privatizácia Ponovembroví politici „bravúrnym“ spôsobom dokázali sprivatizovať skoro všetko, čo bezmála jedno polstoročie tvorili naši otcovia a dedovia. Súčasná Dzurindova vládna koalícia stojí už pred poslednou otázkou. Predať či nepredať i tie posledné tri zlaté vajcia?! Ide o privatizáciu energetiky, železničnej dopravy a lesného hospodárstva. Hlavne privatizácia štátnych lesov by mohla i podľa viacerých neštátnych organizácii znamenať výraznú katastrofu. Les svojím charakterom totiž patrí do kategórie, ktorá si zaslúži zvláštnu ochranu hlavne z dôvodu jeho ekologického a civilizačného dedičstva. Tento význam je zohľadnený aj v Ústave SR, ktorá vymedzuje, že lesné a vodné hospodárstvo je vo výlučnom vlastníctve štátu a nie je možné privatizovať ho. Prax však naznačuje, že na Slovensku je možné všetko. Veď bez mihnutia oka sa za prispenia členov vlády a poslancov parlamentu poruší ústavne právo na štrajk či na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. V hre o skrytú privatizáciu štátnych lesov sú hlavnými aktérmi dvaja najvyšší ústavní činitelia. Ide o predsedu vlády Mikuláša Dzurindu a podpredsedu parlamentu Belu Bugára. Snahu nepriamo privatizovať štátne lesy potvrdil aj Juraj Lukáš zo zoskupenia VLK, ktorý pre médiá, povedal, že v posledných dňoch je verejnosť svedkom neprehľadnej bitky o poslednú neohlodanú kosť slovenskej privatizácie, a tou sú štátne lesy. Je to zvláštne, ale predseda vlády sa postavil do pozície tvrdého odporcu návrhu reorganizácie štátnych lesov, ktorý predložil minister pôdohospodárstva Zsolt Simon a vecne mu ho pripravil Karol Vinš, generálny riaditeľ Lesov SR. Nie je žiadnym verejným tajomstvom, že rezort a aj podnik spravujú Bugároví ľudia. Skrytý privatizačný trojuholník medzi ministrom Z. Simonom a generálnym riaditeľom K. Vinšom má podľa informácii z úzkeho vedenia maďarskej koalície uzatvárať človek, ktorý je nepísanou šedou eminenciou Strany maďarskej koalície a aktívne pôsobí vo viacerých dozorných radách podnikov, nad ktorými drží kontrolnú ruku štát. Dnes nie je celkom jasné, či tento nominant SMK obhajuje osobný, stranícky alebo verejný záujem. Kto z koho Podľa informácii z predsedníctva SDKÚ je otázka reorganizácie lesov horúcim gaštanom pre celú vládnu koalíciu a Mikuláš Dzurinda sa rozhodol neustúpiť maďarskej koalícii ani o krok. Na Dzurindovej strane je i Programové vyhlásenie vlády, ktorým sa koalícia, a teda aj SMK, zaviazala, že pripraví transformáciu štátneho podniku na akciovú spoločnosť so stopercentnou účasťou štátu. Takýto návrh mal uzrieť svetlo sveta už pred bezmála rokom, ale realita je úplne iná. Minister Z. Simon chce bez prerokovania v Národnej rade SR a len za slepého kolegiálneho rozhodnutia vo vláde papierovo transformovať štátny podnik, ktorého účtovná hodnota sa blíži k 35 miliardám slovenských korún. Vážne výhrady voči projektu reorganizácie lesov prezentoval aj podpredseda vlády Ivan Mikloš. I. Mikloš nielenže upozornil na neplnenie uznesení vlády, ale zároveň jednoznačne odmietol model, ktorý vychádza z transformácie českých štátnych lesov. Netreba asi pripomínať, že v susednej Českej republike sa podivnými praktikami bývalého vedenia pri transformácií lesov zaoberajú orgány činné v trestnom konaní. Na Slovensku je celý spor zatiaľ len v rovine názorových polemík politikov. Dokedy?! Na jednej strane Dzurinda horlivo bojuje proti zlej transformácii, no na druhej strane predsedovi vlády neprekáža fakt, že jeho minister sa len slepo prizerá tomu, ako vedenie štátneho podniku ignoruje rozhodnutie Protimonopolného úradu. Úrad totiž pred viac ako dvomi rokmi rozhodol, že generálne riaditeľstvo štátnych lesov môže obchodovať len so 40 % drevnej hmoty a zvyšných 60 % obchodu realizujú závody. Impotentnosť Protimonopolného úradu nie je len v prípade štátneho podniku Lesy SR, ale aj v prípade určovania podmienok na pôsobenie viacerých prirodzených monopolov v oblasti energetiky či petrolejárskeho priemyslu. Zdá sa, že slovenský Protimonopolný úrad je skôr na okrasu ako na vytváranie tvrdej protiváhy voči prirodzeným monopolom, ktoré nebezpečne deformujú trh. Podľa informácii z prostredia Najvyššieho kontrolného úradu SR boli štátnym tajomníkom ministerstva pôdohospodárstva Jánom Golianom podané viaceré podnety v súvislosti s porušovaním zákona zo strany predstaviteľov vrcholového manažmentu podniku Lesy SR. NKÚ v súvislosti s podaniami štátneho tajomníka do dnešného dňa nekoná a posledná kontrola bola v štátnom podniku uskutočnená pred dvomi rokmi. J. Golian sa stal hlavným bojovníkom proti navrhovanej reorganizácii štátnych lesov, ale niektoré občianske organizácie upozorňujú, že práve tento vysoký štátny úradník je hlavným predstaviteľom drevárskej loby na ministerstve. Aby sa dalo aspoň čiastočne uveriť úprimnosti Dzurindových slov, musel by predseda SDKÚ urobiť aj konkrétne kroky. Čas ukáže, či na prvý pohľad tento len malicherný spor otrasie základmi celej vládnej koalície. V hre totiž nie je len transformácia lesov, ale ide o riadny balík peňazí. A peniaze dokážu zmeniť nielen názor, ale aj charakter nejedného človeka. Autor pôsobil v oblasti lesného hospodárstva

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984