Stredná trieda na daňovú reformu dopláca

Americký prezident George Bush od roku 2001 presadzuje znižovanie daní, ktoré sa nápadne podobá na Miklošovu tzv. daňovú reformu.
Počet zobrazení: 1588

Americký prezident George Bush od roku 2001 presadzuje znižovanie daní, ktoré sa nápadne podobá na Miklošovu tzv. daňovú reformu. Dokonca aj argumentácia je veľmi podobná, ibaže americký Kongres zatiaľ zníženie daní z príjmov nekompenzoval krátením verejných výdavkov alebo zvýšením nepriamych daní, ako to urobila Dzurindova vláda. Keďže v USA naštartovali „daňovú reformu“ skôr ako na Slovensku, prvé skúsenosti jasne dokazujúce, že najviac z nej profitujú najbohatší ľudia, sú veľmi inšpiratívne aj pre nás. Miliardy pre najbohatších Mimoriadne zaujímavé údaje sme našli v štúdii, ktorú na základe údajov Urban Institute-Brookings Institution Tax Policy Center spracovali analytici Robert Greenstein a Isaac Shapiro. Obaja veria, že „väčšina rodín, ktoré patria k strednej triede, napokon na týchto daňových zmenách stratí“. Podľa prepočtov Inštitútu z prvej polovice 2004 „ušetrí“ 20 % rodín v strede príjmového rebríčka v roku 2005 169 USD dolárov mesačne, zatiaľ čo 20 % najbohatších až 1 196 USD. A tie rodiny, ktoré zarábajú do 200 do 500 tisíc dolárov, získajú na nižších daniach až 2 172 dolárov! Šokujúco vyzerá aj porovnanie, ktorá príjmová skupina získa aký podiel z celkového zníženia daní. V roku 2005 dosiahne podiel 20 % najbohatších domácností výšku 68 % na „ušetrených“ peniazoch z daňových úľav. Najbohatších 10 % domácností získa dokonca takmer polovicu, 44 % zo všetkých ušetrených peňazí! Naopak, 20 % „stredných“ domácností získa iba 10 % ušetrených peňazí. Opatrenia proti strednej triede Oveľa dôležitejšie je, že skôr alebo neskôr bude musieť federálna vláda rozhodnúť, ako „zapláta“ daňové výpadky: zvýšením daní (nepriamych) alebo znížením výdavkov. Tieto opatrenia väčšine rodín zvrátia „zisky“ z terajšieho zníženia priamych daní. „Zatiaľ čo zníženie priamych daní pociťuje väčšina rodín len symbolicky, je veľmi pravdepodobné, že veľa, ak dokonca nie väčšina rodín patriacich k strednej triede na takýchto opatreniach napokon výrazne stratí,“ píšu americkí analytici. Podľa nich „väčšina ‚ušetrených‘ peňazí zo zníženia daní pôjde do vreciek rodín s vysokými, a nie so strednými príjmami, preto iba prenesenie záťaže na vysokopríjmové skupiny zabezpečí, aby stredná vrstva na týchto daňových zmenách nestratila“. Zrušiť výnimky pre firmy Existuje prístup, ktorý zabezpečí, aby stredná trieda okamžite a aj v dlhodobom horizonte reálne profitovala zo zníženia daní. Ide o to, aby do legislatívy Kongres zakomponoval aj nástroje na zvýšenie výberu daní. „Tieto opatrenia by mali byť zamerané na zrušenie chrapúnskych daňových výnimiek a ‚bielych miest‘ v zákonoch o daniach z príjmu právnických osôb. Zisky z takýchto opatrení umožnia financovať výpadok zo znížených daní pre strednú triedu.“ Údaje Urban Institute-Brookings Institution Tax Policy Center dokazujú, že ak by daňové výpadky boli nahradené úsporami zo zmien v zdaňovaní firiem, stredná vrstva z toho získa viac, než stratí z opatrení na zvýšenie daňových príjmov štátu. Lenže práve toto Kongres nerobí „Namiesto toho sa ukazuje, že poslanci využívajú zisky z reformy firemných daní radšej na financovanie celého radu ďalších daňových úľav pre firmy a rôzne záujmové skupiny,“ varujú R. Greenstein a I. Shapiro. Znižovanie daní pre strednú triedu potom zostáva bez protiopatrení, ktoré by zabránili nárastu verejného deficitu, ktorý napokon aj tak zaplatia občania. Okrem toho hrozí, že takýto prístup pokriví správanie sa podnikateľov, pokiaľ ide o investície do podnikania, čo napokon opäť ohrozí ekonomický vývoj. V prospech úzkych záujmových skupín Nanešťastie, daňové zákony, ktoré v posledných rokoch i teraz schvaľujú obe komory Kongresu, využívajú peniaze zo zvýšeného výberu firemných daní na ďalšie daňové úľavy pre firmy a úzke záujmové skupiny. „Väčšina týchto úľav je motivovaná viac záujmom získať podporu pred najbližšou volebnou kampaňou než ich pozitívnymi efektmi na ekonomiku a daňovú politiku,“ konštatujú autori štúdie. „Navyše, nové nesystémové daňové úľavy ešte viac skomplikujú už aj tak ťažkopádnu daňovú legislatívu.“ Napríklad legislatíva prijatá v Snemovni reprezentantov obsahuje opatrenia od daňových dotácií pre prenajímateľov lietadiel alebo dovozcov stropných ventilátorov po úľavy pre firmy, ktorých zisky prúdia zo zahraničia. Senát zase prijal celý rad opatrení z pôvodného návrhu energetickej legislatívy, ktorý predtým sám odmietol po širokej kritike kvôli daňovým úľavám pre úzke záujmové skupiny. Rekordne nízke dane firiem Pritom výnosy z firemných daní sú práve teraz na historicky najnižšej úrovni ako podiel na HDP. Pred pár dňami Rozpočtový úrad Kongresu zverejnil, že v roku 2004 dosiahne zisk z dane z príjmov právnických osôb iba 1,6 % HDP, čo je menej než priemer za ktorúkoľvek dekádu od roku 1940. Rozpočtový úrad Kongresu zároveň tvrdí, že výber firemnej dane z príjmu zostane nízky aj v najbližších rokoch, takže sa bude priemerne pohybovať na úrovni 1,5 % HDP v roku 2014. Článok bol uverejnený na internetovom portáli www.lavica.sk

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984