Tiene a údolia

Štát Izrael 9. septembra vyznamenal cenou Yad Vashem „Spravodliví medzi národmi“ ďalších nominantov. Každoročne je táto cena udeľovaná ľuďom z rôznych národov, ktorí počas holokaustu pomáhali prenasledovaným Židom.
Počet zobrazení: 1071

Štát Izrael 9. septembra vyznamenal cenou Yad Vashem „Spravodliví medzi národmi“ ďalších nominantov. Každoročne je táto cena udeľovaná ľuďom z rôznych národov, ktorí počas holokaustu pomáhali prenasledovaným Židom. Pretože sa protižidovská genocída odohrávala aj na Slovensku, býva medzi oceňovanými aj mnoho Slovákov, ktorí voči antisemitskej politike vtedajšieho Slovenského štátu neboli lojálni. Tento rok sa na zoznam dostali aj dvaja kňazi: katolík Štefan Gallo a evanjelik Vojtech Schafarovský. Priom prvý menovaný nabádal aj vo svojich kázaniach ľudí, aby Židom pomáhali, ukrývali ich a vystavoval sa tak riziku represií. Je dobré, že nie každý veriaci tej doby prijal oficiálny kurz a politiku vojnového Slovenského štátu s jeho proárijskými zákonmi. Žiaľ, téma koincidencie politiky Slovenského štátu a nacizmu patrí dodnes k akémusi tabu našej spoločnosti. Hovorí sa o nej iba polohlasne a s obavami. Slovenský národ je historicky ukotvený v tradičnej katolíckej mentalite a na čele režimu, ktorý bol, povedzme to jemne, xenofóbny (neznášanlivý voči určitým rasám, etnikám), stál katolícky kňaz. Je to nepríjemná kombinácia, ktorá vyvoláva háklivé reakcie. Dáva vznikať obhajobám typu: prezident robil, čo mohol. Pozrime sa na to aj z druhej strany: za Slovenského štátu sa nám žilo, koruna mala hodnotu; Židia si to zaslúžili, boli to len samí úžerníci, obchodníci, krčmári, bankári; aj dnes ovládajú svetovú ekonomiku; Tiso sa nemohol postaviť na odpor Hitlerovi, lebo Slovensko by zvalcoval, trpeli by sme my. Iste, nech zomrie radšej jeden spravodlivý, akoby mal celý národ zahynúť, z histórie to poznáme. Apológie tohto typu majú jednu zásadnú slabinu: nič, žiadne sociálne, kultúrne ani politické konštrukcie nemôžu obhájiť to, čo sa odohralo. Holokaust je z akéhokoľvek hľadiska neobhájiteľný. Krv nevinných obetí, detí, starcov, žien sa nedá vyvážiť odvolávaním sa na šikovnosť Židov, ani na blahobyt slovenského občana. Dobro jedného človeka nemôže byť za žiadnych okolností stimulované utrpením iného človeka. Apológiou Slovenského štátu sa iba pridávame k obrane zvrhlej a šialenej ideológie, ktorá obdobne ako komunizmus znamenala z hľadiska ľudskej civilizácie katastrofu. Prelomiť toto tabu je aj úlohou dnešného kresťana, ktorý chce tiene a údolia našej minulosti preskúmať a poučiť sa pre budúcnosť. Zákony Slovenského štátu spôsobili diskrimináciu židovských a rómskych minorít, členovia týchto etník boli uznaní ako druhotriedni až treťotriedni občania, boli dehonestovaní a napádaní slovne aj fyzicky, deti boli v školách separované, dospelí boli nútení opustiť úrady, nemocnice, lekárne, všetky vedúce postavenia a ich majetok im bol postupne zhabaný. Slovenský štát sa nakoniec pridal aj k nemeckej „otázke konečného riešenia“ a k deportácii Židov aj Rómov do koncentračných táborov. Preto Vatikán dodnes neschválil politický kurz Slovenského štátu, Dr. Jozefa Tisa odmieta uznať ako politicky korektného služobníka cirkvi, o beatifikácii jeho osoby, o ktorú tak veľmi usilovali a usilujú ultrakonzervatívne a nacionalistické kruhy na Slovensku, ani nehovoriac. Kým v Nemecku, Francúzsku, Anglicku, Česku a iných kultúrnych krajinách vychádzajú zväzky kvalitnej literatúry rozoberajúce fenomén II. svetovej vojny a holokaustu zo všetkých strán, so silným akcentom pre sebareflexiu, Slovensko sa iba prebúdza zo svojho opojného sna postkomunistickej spoločnosti, v ktorej bolo všetko tak pekne nalinkované, že sa človek sám už nemusel ničím zaťažovať ani sa o nič zaujímať. Iní sa rozhodli za nás. Je v tom kus našej pasivity, pohodlnosti, ignorancie, ale aj strachu pred vlastným „tieňom“. V takejto klíme – bez rozvíjania kritického myslenia, bez snahy oddeľovať dobro od zla a schopnosti vybudiť vlastnú občiansku aktivitu, keď cítime, že veci idú nesprávnou cestou – ľahko sa zahniezdia totality všetkého druhu. Aj preto len pár rokov po páde červenej totality sa u nás bez problémov rozvinula totalita mečiarovská. Kto sa nepoučí z histórie, história sa mu zopakuje. A údolia našich duší naďalej spia v pohodlí slovenskej zakliato-temnej spokojnosti. Autor je kňaz Cirkvi československej husitskej

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984