Budúcnosť práce v informatizovanej spoločnosti

Evolúcia nových technológií a informačno-komunikačných prostriedkov radikálne zmenila a stále mení pracovný proces a spôsob vykonávania pracovných aktivít. Spolu s týmto vývojom dochádza aj k zmenám vo formách zamestnania a pracovných zmlúv z právnického hľadiska, ako aj v organizácii ekonomických systémov a štruktúr všetkých druhov.
Počet zobrazení: 1027
10-m.jpg

Evolúcia nových technológií a informačno-komunikačných prostriedkov radikálne zmenila a stále mení pracovný proces a spôsob vykonávania pracovných aktivít. Spolu s týmto vývojom dochádza aj k zmenám vo formách zamestnania a pracovných zmlúv z právnického hľadiska, ako aj v organizácii ekonomických systémov a štruktúr všetkých druhov. Položili ste si už niekedy otázku, ako sa zmenili naše pracovné podmienky a spolu s nimi aj náš pracovný štýl ? Neuveriteľne rýchly vývoj nových informačných a komunikačných prostriedkov za posledných desať rokov nás postavil do novej úlohy a v každom prípade predefinoval pracovný proces ako taký, ani nehovoriac o zmenách spôsobených v spoločenských vzťahoch na pracoviskách. Chápanie pracovného času sa stalo diskutabilné, možnosť pracovať 24 hodín denne a nebyť fyzicky prítomný na pracovisku je v mnohých štruktúrach samozrejmosťou. Internet, e-mail, mobilný telefón, SMS, videokonferencia, telefónny odkazovač. Všetky tieto teleinformačné vymoženosti poznáte a určite aj používate. Konvergenciou všetkých uvedených komunikačných fenoménov vzniká nový efekt, ktorý je dôsledkom inovačného kontextu a favorizuje rozmach nových foriem pracovných procesov. Zmenilo sa naše pracovné tempo? Sme viac, alebo menej disponibilní? Stali sme sa naozaj pánmi nášho času? Ťažisko námahy práce sa čím ďalej, tým viac premiestňuje z fyzického pólu na mentálny, z čoho vyplýva aj naša dnešná „stresovaná spoločnosť“. Pocit zodpovednosti byť neustále, v každom okamihu dosiahnuteľným a hlavne výkonným je psychicky veľmi náročný. Nikto ešte nemôže na tieto otázky s presnosťou odpovedať, keďže evolúcia nových technologických a komunikačných prostriedkov je zatiaľ nemerateľná a časový odstup relatívne krátky a nedostačujúci. Dovoľte mi upriamiť vašu pozornosť na niektoré z faktorov, ktoré jednoznačne ovplyvňujú náš spôsob práce. Zoberte si príklad manažéra (alebo akéhokoľvek zamestnanca), ktorý je počas svojej pracovnej doby permanentne napojený na internet a „e-mail“ (elektronickú poštu). Neustály tok a príval informácií, odkazov v podobe elektronickej pošty spôsobuje preťaženie mozgovej činnosti a našej koncentrácie, nie všetky sú naozaj potrebné a priamo smerované na príjemcu: ako príklad uvediem odosielanie skupinových mailov, newsletters, chatové fórum atď. Veľakrát sa cítime povinní odpovedať, hoci len jednou vetou alebo krátkym potvrdením príjmu tejto správy. Tento neustály informačný tok nestačíme počas dňa spracovať, ale jednoznačne nám dodáva pocit multiplikácie aktivít, a tým vyvoláva nárast stresového pocitu. Ďalším faktorom je nepretržité striedanie a miešanie podstatných alebo dôležitých a nepodstatných alebo nedôležitých informácií, často zapríčinené absenciou filtrovania alebo výberu správ a informácií: odkazy odosielané všetkým zamestnancom podniku (alebo oddelenia), bez označenia priorít alebo urgentnosti daného odkazu. Pocit nevyhnutnosti byť neustále dosiahnuteľný a schopný prijímať nové informačné prvky vzhľadom na sústavne zapnutý mobil, fungujúci e-mail atď. sú v súčastnej dobe realitou. Tento fakt provokuje stratu časových a priestorových referencií, a tým aj pojem reálneho času. Ďalšie hľadisko sa týka zmien ekonomických štruktúr a organizačných systémov. Existujú tri hlavné smery, v ktorých tento technologický vývoj predstihol našu ľudskú a spolu s ňou aj sociálnu prispôsobivosť: dematerializácia, komunikačná alebo telekomunikačná mediatizácia a delokalizácia práce. Dôkazom dematerializácie je, okrem iného, aj počet osôb zamestnaných v odvetviach produkcie a distribúcie informácií, vedomostí, kultúry a zábavy, ktorý neustále stúpa, pričom zamestnania vo výrobe materiálov a výrobkov sú na ústupe. Komunikačná alebo telekomunikačná mediatizácia postupne nahrádza priamy styk s klientom, hlavne prostredníctvom tzv. call centier, a služby v terciárnom sektore sú čím ďalej, tým viac riešené telefonicky. Zaujímavým faktorom, hlavne zo sociologického hľadiska, je delokalizácia práce a možnosť pracovať na diaľku. Tento jav úplne narúša klasický sociálny model, podľa ktorého „pracovné miesto alebo miesto pracovného výkonu“ musí byť presne definované: napr. úrad, ateliér a pod. S vývojom nových technológií sa tento model mení a je ťažké určiť presné hranice. Ako zadefinovať a časovo ohodnotiť pracovný výkon učiteľa, ktorý pripravuje svoje hodiny doma a pošle ich študentom via internet; lekára, ktorý dostáva výsledky z laboratória priamo na svoj prenosný počítač, alebo priebeh videokonferencie, ktorá umožňuje organizovať a viesť schôdzu so zamestnancami v pobočkách vzdialených aj na tisíce kilometrov? Znamená toto zrušenie klasického pojmu pracovného miesta a času flexibilitu a väčšiu pružnosť v organizácii našich pracovných aktivít? Alebo je, naopak, tvorcom sociálnych bariér a izolovania sa jednotlivcov za ulitami počítačov? Rodí sa nová sociálna otázka: môže človek pracovať a tvoriť osamotene, bez fyzického kontaktu so spolupracovníkmi a kolegami? Riešenie je možno v nájdení tej správnej rovnováhy medzi dvoma spôsobmi a používaniami vymožeností nových telekomunikačných technológií ako efektívneho a racionálneho doplnku práce v kolektíve, s ľuďmi a pre ľudí. Nechceme predsa, aby počítače a internet vytlačili, respektíve oslabili medziľudské vzťahy, ale, naopak, aby pomáhali v ich utužovaní, možnosti spolupráce a komunikácie. Popri týchto štrukturálnych zmenách vznikajú aj nové formy zamestnaní: krátkodobé kontrakty, zmluvy na dobu určitú, dočasné práce, telezamestnania, polovičné alebo trojštvrtinové úväzky. Vo Francúzsku sa ich hromadí čím ďalej, tým viac a často ich sprevádza prívlastok „prekérne“, nestále, dočasné, neurčité, čiže spôsobujúce neistotu. Pojem „práca alebo miesto na celý život“ už takmer neexistuje a je veľmi ojedinelé nájsť človeka, ktorý pracuje pre jednu a tú istú firmu alebo inštitúciu po celú svoju aktívnu kariéru. Celkový kontext tejto pracovnej „prekérnosti“ vyvoláva opäť nové sociálne otázky, ktoré sme v takejto podobe ešte pred pár rokmi nepoznali. Vysoko informatizovaná spoločnosť môže umožniť prácu na diaľku, ktorá zvyšuje neistotu a ničí sociálny kontakt. Môže však tiež propagovať nové pracovné formy, ktoré prispievajú k zlepšovaniu a skvalitňovaniu pracovného procesu, ako aj k zvyšovaniu kvality života každého z nás. Hranice nie sú presne vymedzené, možno na Slovensku ešte nepociťujeme túto situáciu tak silne ako napríklad vo Francúzsku. Nezabúdajme však, že so vstupom do Európskej únie sa aj k nám blížia nové formy pracovného procesu a čoskoro tiež budú musieť byť uzákonené v našej legislatíve. Prečo by sme nemohli byť načas pripravení na nové tendencie a globalizačné zmeny? Veď aj náš slovenský trh práce tvorí pevnú časť toho európskeho a spolu s ním aj celosvetového. Autorka je mediálna analytička

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984