Bratislavské hudobné slávnosti jubilujú

Prelom septembra a októbra je už tradične vyhradený nášmu najväčšiemu podujatiu klasickej hudby - Bratislavským hudobným slávnostiam. V roku 2004 sa uskutočnil už jeho 40. ročník. Prvé ročníky BHS sa konali na jar, nadväzujúc tak na Bratislavskú hudobnú jar, neskôr boli presunuté na jeseň, aby nekorešpondovali s Pražskou jarou v bývalom Československu.
Počet zobrazení: 1517
18-m.jpg

Prelom septembra a októbra je už tradične vyhradený nášmu najväčšiemu podujatiu klasickej hudby - Bratislavským hudobným slávnostiam. V roku 2004 sa uskutočnil už jeho 40. ročník. Prvé ročníky BHS sa konali na jar, nadväzujúc tak na Bratislavskú hudobnú jar, neskôr boli presunuté na jeseň, aby nekorešpondovali s Pražskou jarou v bývalom Československu. Prvým predsedom festivalového výboru BHS bol Alexander Moyzes, výrazná osobnosť slovenskej hudby (skladateľ, pedagóg, organizátor), ktorý vychoval viaceré generácie skladateľov a zanechal nezmazateľnú stopu vo vývoji slovenskej hudby. Postupne sa festival vypracoval na reprezentatívne podujatie v stredoeurópskom priestore a členstvom v EFA sa dostal do širšieho povedomia. Od začiatku vystupovali na festivale poprední umelci s prvotriednym repertoárom. Napriek uzavretosti vtedajšieho politického režimu festival ponúkal klasiku 20. storočia a v premiérach zaznievali skladby slovenských autorov s opernými predstaveniami. História Z účinkujúcich orchestrov dominoval stredoeurópsky priestor s anglickými, francúzskymi, prípadne ruskými orchestrami. Z domácich telies pravidelne účinkovali Slovenská filharmónia, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu - predtým Československého, Štátna filharmónia Košice, Slovenský komorný orchester, Štátny komorný orchester Žilina ako aj Česká filharmónia a Symfonický orchester FOK Praha. Politická situácia sa odrážala aj na dramaturgii festivalu. Už začiatkom 80. rokov vystúpil na festivale Filharmonický orchester BBC a Birminghamský symfonický orchester, ďalej Nový rozhlasový filharmonický orchester z Francúzska, neskôr Rotterdamský filharmonický orchester, Japonský filharmonický orchester, Istanbulský symfonický orchester, Štokholmský filharmonický orchester, Liverpoolský kráľovský filharmonický orchester a Londýnsky filharmonický orchester ako aj Nový filharmonický orchester z Veľkej Británie, Metropolitný symfonický orchester Tokyo a Viedenské orchestre. Z komorných súborov dominovali súbory starej hudby napr. z Talianska, Francúzska, Holandska, Nemecka, nevynímajúc ani tie slovenské - Slovenský komorný orchester, Musica aeterna a ďalšie. Z komorných súborov a orchestrov treba menovite spomenúť The London Sinfoniettu, Animae trio zo Švajčiarska, Aurynovo kvarteto z Nemecka – zároveň laureáta TIJI z roku 1987, Brodsky Quartet z Anglicka, Kvarteto Albana Berga z Rakúska, Kvarteto Melos z Nemecka, Kvarteto Pro Arte z USA, Súbor bicích nástrojov Kroumata zo Švédska, Safri Duo z Dánska ako laureáta z roku 1993, Kremeratu Musicu a Rascher Saxophone Quartet. Z domácich bola raritou Hudba dneška - komorné združenie pre novú hudbu v rokoch 1966 a 1968, ktorej aktéri boli neskôr perzekuovaní a vylúčení z hudobného diania. Hosťami festivalu boli aj početné vokálne zoskupenia z celého sveta. Po roku 1990 nastáva oživenie na medzinárodnom poli, prichádzajú k nám, okrem iných, Bamberskí symfonici, Helsinský filharmonický orchester a Litovský národný symfonický orchester. Z dirigentov na BHS hosťovali Serge Baudo z Francúzska, Peter Keuschnig z Rakúska, Aldo Ceccato z Talianska, Sergiu Celibidache z Nemecka a Lorin Maazel z USA, po roku 1990 aj Dalia Atlas z Izraela, Vladimír Ashkenazy, James Judd a Andrew Mogrelia z Veľkej Británie, Lord Yehudi Menuhin, Kent Nagano z USA, Peter Gribanov z Ruska. Zo skladateľov dirigentov sa už na prvom ročníku predstavila jedna z najvýraznejších postáv poľskej školy a zároveň hudby 20. storočia Witold Lutosławski. Z českých dirigentov to boli Karel Ančerl, Zdeněk Košler, Jiří Bělohlávek, Zdeněk Bílek (pôsobiaci na Slovensku), Otakar Trhlík, Libor Pešek, Leoš Svárovský, Vladimír Válek. Zo slovenských Ľudovít Rajter, Ladislav Slovák, Bystrík Režucha, Bohdan Warchal, Ondrej Lenárd, Oliver Dohnányi a z mladších Anton Popovič, Mario Košik a Karol Kevický. Na pôde opery to boli Tibor Frešo (zároveň skladateľ) a Viktor Málek. Z inštrumentálnych zahraničných sólistov uvádzam svetoznámeho klaviristu Maurizia Polliniho z Talianska, violistu Jurija Bašmeta, klaviristu Friedricha Guldu z Rakúska, flautistu Andrása Adorjána zo Švédska, huslistu Kolju Blachera z USA, violončelistu Roberta Cohena z Veľkej Británie a zároveň laureáta TIJI z roku 1981, flautistu Petra Lukasa Grafa zo Švajčiarska a huslistu Igora Oistracha, po roku 1989 klaviristku Hélčne Grimaud pôvodom z Francúzska, saxofonistu Johna Edwarda Kellyho z USA, klaviristu Garricka Ohlssona z USA a Vladimira Kraineva z Ruska, huslistu Borisa Kucharského z Nemecka, čembalistku Elisabeth Leonskaju, violončelistu Borisa Pergamenščikova, pôvodom Rusa žijúceho v Nemecku, violončelistu Mischu Maiskeho, klaviristu Tamása Vásáryho, huslistu Maxima Vengerova a violončelistu Juliana Lloyda Webbera. Mladé talenty zastupovala spomedzi iných napríklad huslistka Júlia Krasková z Ruska. Z českých umelcov sa predstavil huslista Josef Suk a Václav Hudeček, organista Aleš Bárta, violončelista Jiří Bárta, flautistka Klára Nováková, a najmladšiu generáciu zastupoval huslista Pavel Šporcl. Z našich umelcov sa predstavil flautista Vladislav Brunner ml. (pôsobiaci v Nemecku), klaviristka Helena Gáfforová, flautista Miloš Jurkovič, violista Milan Telecký, čembalistka Marica Dobiášová, organista Ján Vladimír Michalko, akordeonista Rajmund Kákoni, huslista Peter Michalica, klarinet huslista Juraj Čižmarovič, klaviristka Daniela Rusó-Varínska, klaviristi Peter Toperczer (pôsobiaci v Čechách) a Marián Lapšanský. Z mladšej generácie trubkár Juraj Bartoš (laureát z roku 1995), akordeonista Boris Lenko, violončelisti Eugen Prochác a Jozef Lupták, klaviristi Mikuláš Škuta a Eleonóra Slaničková-Škutová. Z najmladšej generácie to boli klaviristka Katarína Brejková, huslistka Martina Karnoková, harfista Ladislav Papp, zároveň laureát TIJI z roku 1999, organistka Bernadetta Šuňavská, klaviristka Jordanka Palovičová a huslista Dalibor Karvay. Zo zahraničných spevákov sme hostili Sigune von Osten a Petra Schreiera z Nemecka, Jevgenija Nesterenka a Jelenu Obrazcovovú z Ruska. Z českých umelcov to boli Dagmar Pecková a Eva Urbanová, zo slovenských spevákov žijúcich v zahraničí Lucia Popp a Edita Gruberova, a z domácej scény uvediem aspoň Petra Dvorského a Ľubicu Vargicovú. Na produkciách sa podieľali aj činoherní herci prostredníctvom sprievodného slova, napríklad Ladislav Chudík, Dušan Jamrich, Štefan Bučko, Ľubo Roman, Peter Rúfus, Jozef Šimonovič a ďalší. Hosťovali sme i viaceré operné a baletné súbory, okrem širšieho stredoeurópskeho priestoru to boli súbory z Dánska, Holandska, Španielska, USA a Talianska. Dramaturgia BHS bola od roku 1974 obohatená o jazzové koncerty. Zo zahraničných súborov sa predstavili Big Band Gustava Broma, Jazz Big Band Graz, Vienna Art Orchestra, Art Farmer Quintet z USA, medzinárodný Matúš Jakabčic Tentet, ako aj jednotlivci Greg Hopkins – trúbka (z USA), Ed Neumeister – trombón (z USA), Harry Sokal – saxofón (z Rakúska) a všestranná Iva Bittová z Čiech. Zo Slovenska sa predstavili Traditional Club Bratislava, Gabo Jonáš - klavír, Peter Lipa – spev, Jozef „Dodo“ Šošoka - bicie, Berco Balogh - spev, Juraj Bartoš - trúbka, Andrej Šeban - gitara, Juraj Burian – gitara, klaviristi Peter Breiner a Mikuláš Škuta. Od polovice 80. rokov pribudli aj koncerty populárnej, folkovej hudby a hudby iných hraničných žánrov. Práve v 80. rokoch dominujú aj vystúpenia ľudovej hudby. Pravidelne dostávala priestor Lúčnica a SĽUK. Etnickú hudbu alebo hudbu národov v 70. a 80. rokoch zastupovali súbory z Indie, Japonska a Vietnamu. Samostatnú kapitolu tvorila a tvorí Medzinárodná tribúna mladých interpretov v spolupráci s UNESCOm, ktorá sa koná od roku 1970 každý druhý rok. Od roku 2003 pod názvom New Talent každoročne. Víťazmi sú viacerí laureáti, z ktorých mnohí sa stali medzinárodne uznávanými umelcami. Nechýbali medzi nimi ani slovenskí interpreti ako Peter Toperczer, Marián Lapšanský, Peter Dvorský, Sergej Kopčák, Juraj Bartoš a Ladislav Papp. Paralelne s Tribúnou prebiehalo od roku 1970 aj Medzinárodné pódium mladých umelcov zo socialistických krajín, ako aktivita agentúr Pragokoncert a Slovkoncert po porade s ostatnými agentúrami východného bloku. Až do roku 1982 sa konala každoročne, posledný ročník sa uskutočnil v roku 1990. Dramaturgia Od prvého ročníka zaznievali na BHS v premiérach skladby slovenských autorov a klasika 20. storočia, nevynímajúc operné predstavenia. Napr. v roku 1965 sú prvýkrát uvedené skladby Dezidera Kardoša, Petra Kolmana a program Lúčnice. Pravidelne boli uvádzané skladby Bartóka, Straussa, Šostakoviča, Hindemitha, zazneli aj Stravinskij, Prokofiev, Parížska šestka (Milhaud, Honegger, Britten), skladatelia druhej viedenskej školy (Schönberg, Berg a Webern), ďalej Ligeti, Stockhausen, Lutoslawski, Carl Orff a Messiaen. Z českých autorov bol pomerne často uvádzaný Leoš Janáček a Bohuslav Martinů, zo slovenských autorov Eugen Suchoň, Alexander Moyzes, Ján Cikker, Ivan Hrušovský, Roman Berger, Ilja Zeljenka, Tadeáš Salva a Jozef Grešák. V opere sú uvádzané diela Jána Cikkera, Ladislava Holoubeka, Miroslava Bázlika, Tibora Freša, Juraja Hatríka, Ilju Zeljenku, Juraja Beneša. Od polovice 70. rokov dominuje klasicistický repertoár, najmä Mozart, Haydn a až do druhej polovice 80. rokov sú tiež uvádzané spevoherné a muzikálové produkcie. V roku 1977 je súčasťou dramaturgie Koncert slovenskej elektroakustickej hudby, ktorý sa zopakoval aj v rokoch 1987, 1988, 1993, 1995, v roku 1981 sa pridávajú k festivalu koncerty v ďalších mestách na Slovensku V druhej polovici 80. rokov dominuje v dramaturgii Johann Sebastian Bach. V r. 1993 je súčasťou festivalu samostatný koncert z tvorby mladých skladateľov a v roku 2001 Koncert najúspešnejších skladieb Novej slovenskej hudby. Novinkou od roku 2002 sú skladby na objednávku (Iľju Zeljenku, Vladimíra Godára, Iris Szeghyho, Juraja Beneša). Súčasťou BHS boli aj prehrávky rozhlasových nahrávok, interpretačné semináre, konferencie a zasadnutia (napr. Výkonného výboru Medzinárodnej hudobnej rady, Bachovej spoločnosti a podobne). Vokálno-operné predstavenia BHS Z tohtoročných BHS som sa okrem iného zúčastnila vokálno-operných predstavení – recitálu Evy Urbanovej a premiéry opery Juraja Beneša The Players, pri ktorých sa aspoň v krátkosti pristavím. Meno Evy Urbanovej sa spája s najvyššou umeleckou kvalitou a zážitkom. Nebolo tomu inak ani na komornom koncerte, kde vo vhodne zostavenej dramaturgii, výlučne z tvorby českých skladateľov – iste aj ako príspevok k Roku Českej hudby – zazneli skladby Antonína Dvořáka, Bohuslava Martinů a Leoša Janáčka. Prítomných najviac zaujali Nové slovenské písně od Bohuslava Martinů, medzi ktorými sa našla aj ľudová pieseň slúžiaca ako podklad pre našu národnú hymnu. Kultivovaný a skromný prejav Evy Urbanovej fascinoval dokonale zvládnutou speváckou technikou, dynamicky a široko koncipovaným výrazom. Jej vystúpenie možno označiť za sviatok hudby, kde sa človek môže odpútať od všedného sveta a vstúpiť do toho umeleckého. Pre „fajnšmekrov“ hudby 20. storočia bola pripravená slovenská premiéra opery Juraja Beneša, ktorá prvýkrát zaznela v Kolíne nad Rýnom v roku 2002. Hoci opera vznikla v roku 1984, cestu na slovenské operné pódium si našla až po 20 rokoch. Skladateľa s medzinárodným renomé možno považovať za pokračovateľa slovenskej opernej tradície, keď už ako 26-ročný píše svoju prvotinu Cisárove nové šaty. Nasledovali opery Skamenený, Hostina a The Players. Pozoruhodné sú aj jeho piesňové cykly, nespomínajúc početnú komornú a symfonickú hudbu. Opera The Players je založená na divadelnej hre Hamlet od W. Shakespeara. Pre jej mnohoznačnosť a istú neurčitosť nepatrí k často stvárňovaným dielam, Taký postoj zaujal aj autor, ktorý skoncipoval tzv. hudobnú skladačku, evokujúc tým obľúbené americké autá pre tínedžerov. Viaceré úseky možno prekladať a vytvárať nové stvárnenia. Predvedenie si vyžaduje značnú hereckú dispozíciu spevákov, no nie sú šetrení ani po hudobnej stránke. Vnímanie uľahčuje čitateľské zvládnutie Hamleta. Opera by zároveň mohla byť vhodným študijným materiálom pre poslucháčov vysokých škôl hudobnodramatických odborov, ako aj dirigentov. Autorka je hudobná publicistka

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984