Usáma zvolil Busha

Keď tieto riadky čítate, malo by byť už po všetkom. Dnes je ale pondelok a rozhodovať sa bude až zajtra. Tipovať deň pred voľbami jednoznačný výsledok, v súboji takom tesnom a s toľkými neznámymi, by bolo prinajmenšom lotériou.
Počet zobrazení: 972
2-m.jpg

Keď tieto riadky čítate, malo by byť už po všetkom. Dnes je ale pondelok a rozhodovať sa bude až zajtra. Tipovať deň pred voľbami jednoznačný výsledok, v súboji takom tesnom a s toľkými neznámymi, by bolo prinajmenšom lotériou. Jedno je však isté, ak prezident Bush zajtra obháji svoju funkciu, bude to do veľkej miery zásluhou jedného muža, Usámu bin Ládina. Hovorí sa tomu „October surprise“. Nečakaná udalosť, ktorá zatrasie rozbehnutý finiš kampane a môže rozhodnúť o výsledku. Tento rok bola „volebná bomba“ načasovaná úplne ideálne, tri dni pred voľbami, a prišla od najhľadanejšieho teroristu na svete osobne, Usámu bin Ládina. V piatok v noci Usáma vstúpil do záveru volebného súboja, a to veľmi efektným spôsobom, po dvoch rokoch sa objavil na obrazovke, v relatívne dobrej forme a vysvetľoval Američanom, kto ich ako ochráni, resp. neochráni a prečo by sa mali báť. Samozrejme, chcel ovplyvniť výsledok volieb. Odhady politického efektu Usámovho výstupu na voľby prišli, pravdaže, automaticky. Nesmelo, ale predsa väčšina amerických komentátorov dala slabšiu výhodu prezidentovi. Neoprávnene nesmelo, lebo fakty hovoria viac ako jasnou rečou. Kým v Kerryho volebnom tábore muselo nastať riadne hlavybolenie, tím Bush-Cheney, ale najmä Karl Rove, hlavný politický poradca prezidenta, prezývaný „Bushov mozog“, si musel mädliť ruky. Ak to celé sám nezmanažoval..., ale ostaňme v reáli. Z amerických komentátorov vec najjasnejšie zhodnotila Eleanore Clift z týždenníka Newsweek: „Moji republikánski priatelia spokojne vyhlasovali, že za nahrávkou bin Ládina pokojne mohol nasledovať text «som George W. Bush a potvrdzujem túto správu»“ (to je formulácia, ktorá zo zákona stojí na konci každého oficiálneho volebného spotu prezidentských kandidátov). A presne tak to je. Najsilnejší efekt víkendového pobytu Usámu bin Ládina na amerických televíznych obrazovkách bol ten, že tri dni pred voľbami Američanom s dostatočným dôrazom pripomenul, že sú stále v ohrození, že teroristický útok je stále reálny, a teda že sú stále vo vojne. Už aj na prvý pohľad to silne pripomína hlavné volebné posolstvá Busha, Cheneyho a ostatných podporovateľov súčasnej administratívy. Voľby rozhodujú témy, rozhoduje to, o čom ľudia v čase svojho volebného rozhodovania rozmýšľajú a o čom sa rozprávajú, teda čo dominuje verejnej diskusii. Čo si už mohol prezident Bush želať viac ako to, aby v kritickom čase úplne ovládol diskusiu boj proti terorizmu. Teda nie fiasko okupácie Iraku, nie slabé výkony v ekonomike, nie zdravotná starostlivosť, ale terorizmus a boj proti nemu. Jediná téma, v ktorej má výrazný náskok pred svojím vyzývateľom. Efekt Usámovho výstupu na volebné rozhodovanie a správanie Američanov je viac ako pravdepodobný. Pocit bezpečia patrí k najprimárnejším potrebám ľudí. Tak koho si ľudia v čase ohrozenia zvolia skôr, rezolútneho bojovníka proti terorizmu, ktorý urobí všetko preto, aby ochránil svoju vlasť, alebo intelektuálneho diskutéra, ktorý najprv bude dávať dokopy široké koalície...? „Američania budú voliť toho, kto ich urobí bezpečnejšími. Bodka.“ sformuloval vec v nedeľu Bill O’Reily, prominentný moderátor republikánskeho FOX NEWS. Netreba hádať, stačí sa pozrieť na čísla prieskumov, o kom sú Američania presvedčení, že bude odhodlanejšie bojovať proti terorizmu a urobí ich bezpečnejšími. Faktom je, že prieskumy posledných hodín Bushovu výhodu nepotvrdzujú. „Poll of polls“ CNN, čo je vlastne prierez všetkými relevantnými prieskumami od Zogbyho, MSNBC, Reuters, USA Today až po Gallup vykazuje v podstate vyrovnaný súboj s číslami v rozsahu štatistickej odchýlky. Odporúčanie, podľa ktorého treba volebné prieskumy brať s rezervou, však v týchto voľbách platí dvoj- alebo trojnásobne. Dve veci, ktoré sú dnes veľmi ťažko odhadnuteľné a prieskumy ich nemajú ako zachytiť, totiž s najväčšou pravdepodobnosťou rozhodnú o výsledku volieb. Registrácia voličov a mobilizácia. Spojené štáty sú v predvečer prezidentských volieb politicky mimoriadne polarizované, to znamená, že miera záujmu ľudí o voľby je veľmi vysoká. Registrácia nových voličov preto dosiahla neobvyklé rozmery. Najmä Demokratická strana a jej naklonené organizácie vynaložili obrovské úsilie a peniaze na registráciu nových voličov. Na vysvetlenie, aby ste mohli v USA voliť, musíte sa najprv zaregistrovať. Veľmi jednoduchý administratívny úkon, ale musíte ho urobiť. Na základe informácií o reálnej tzv. registračnej vlne sa odhady účasti na voľbách pohybujú okolo 120 mil. oprávnených voličov, čo je oproti niečo vyše 100 miliónom v minulých voľbách mimoriadny nárast. Títo noví potenciálni voliči nie sú zaradení do žiadneho prieskumu, a tak čísla, ktoré dnes médiá ponúkajú, sú bez reálnej výpovednej hodnoty, 20 miliónov nezahrnutých voličov ich robí úplne nepoužiteľnými. Odhady síce hovoria, že väčšina týchto nových voličov by mala hlasovať za kandidáta demokratov, ale za prvé, je to len odhad, a za druhé, nikto nevie, koľko z nich naozaj voliť pôjde. Druhý faktor, tiež vychádzajúci zo silnej polarizácie a zaangažovanosti ľudí na voľbách, je mobilizácia. Volebné mobilizačné operácie amerických demokratov a republikánov majú obrovské, na európske pomery vskutku nepredstaviteľné rozmery. Demokratická strana bude v deň volieb v bojiskových štátoch operovať s armádou 250-tisíc aktivistov. 250-tisíc ľudí, usilovne pracujúcich na jedinom cieli, dostať do volieb čo najviac sympatizantov svojho kandidáta. Majú k tomu voličské zoznamy, mapy s adresami a kontaktmi na svojich voličov, majú obrovské telefonické centrá a majú autá a autobusy, ktorými budú svojich ľudí zvážať do volebných lokálov, budú teda robiť všetko možné aj nemožné, aby k volebným urnám vo svojom štáte dostali aspoň o jedného voliča viac ako druhá strana. Lebo vedia, že teraz to stojí a padá už len na nich. Zhoda pozorovateľov a aktérov na oboch stranách panuje v tom, že o výsledku volieb do veľkej miery rozhodne to, koho mobilizačný systém sa ukáže ako efektívnejší. Magické číslo je 270. Toľko elektorov, alebo po slovensky žetónov, je potrebných na víťazstvo. Existuje nespočetné množstvo variantov a kombinácií, ako sa k tomuto číslu obaja kandidáti môžu dopracovať. Existuje však aj viac možných variantov pre výsledok s ešte zaujímavejším číslom. 269 : 269, tomu sa hovorí pat a je reálne možný. V takomto prípade o tom, kto obsadí Biely dom, rozhoduje kongres. Snemovňa reprezentantov o prezidentovi a senát o viceprezidentovi. Teoreticky sa teda môže stať, že na ďalšie štyri roky bude v oválnej pracovni úradovať republikán G. W. Bush a jeho viceprezidentom bude demokrat J. Edwards... Takýto variant, z ríše vedecko-fantastických, úplne reálne vnieslo do diskusie pondelkové spravodajstvo NBC. Na scenár tesného výsledku vo viacerých štátoch sa, samozrejme, pripravili obe strany. Z Washingtonu sa do týchto štátov už pred zopár dňami presunula armáda právnikov, ktorí budú kontrolovať priebeh volieb a v prípade potreby budú pripravení bez najmenšieho meškania zasiahnuť, právne zasiahnuť, ak to bude pre svoju stranu potrebné a, pravda..., opodstatnené. V prípade sporného výsledku sa teda môžeme tešiť na reprízu roku 2000, na právnikov a súdy, rozhodujúce o demokratickej voľbe ľudí, voličov. Predvoj takéhoto scenára už môžeme sledovať. Obe strany sa už niekoľko dní vzájomne obviňujú z manipulácie volieb registráciou neoprávnených voličov na jednej a znemožňovaním výkonu volebného práva na druhej strane... Viacerí analytici a dlhoroční pozorovatelia sa zhodujú v tom, že takýto scenár by bol pre krajinu mimoriadne náročný. Pri tej polarizácii, ktorá dnes v krajine existuje, pri tej miere až fanatického odmietania kandidáta súperiacej strany, by výsledok volieb, dosiahnutý akoukoľvek inou cestou ako hlasmi voličov, teda cez právnikov, súdy, Najvyšší súd alebo kongres, bol pre polovicu krajiny veľmi ťažko stráviteľný. A znovuzjednotenie krajiny, ktoré je vraj viac ako potrebné, by bolo len veľmi ťažko realizovateľné. Už naozaj nepredstaviteľné je, ako by ho zvládol ten, ktorý krajinu dokázal dokonale rozdeliť. V každom prípade by sme na zajtra mali Američanom priať šťastnú ruku a správnu voľbu. To, že výsledok volieb prezidenta USA neovplyvňuje len život Američanov, si určite už vysvetľovať nemusíme. Autor je stály spolupracovník týždenníka SLOVO

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984