Chudoba na Slovensku naďalej narastá

Na Slovensku je čoraz viac chudobných ľudí, chudobných rodín, ba aj celých chudobných dedín. Na seminári Friedrich Ebert Stiftung (FES, Nadácia Friedricha Eberta) to potvrdili viacerí odborníci. Podľa Antona Michálka z Geografického ústavu (GÚ) SAV už u nás máme dokonca regióny, v ktorých sa chudoba prehlbuje a rozširuje.
Počet zobrazení: 1478
3_karikatura-m.jpg

Na Slovensku je čoraz viac chudobných ľudí, chudobných rodín, ba aj celých chudobných dedín. Na seminári Friedrich Ebert Stiftung (FES, Nadácia Friedricha Eberta) to potvrdili viacerí odborníci. Podľa Antona Michálka z Geografického ústavu (GÚ) SAV už u nás máme dokonca regióny, v ktorých sa chudoba prehlbuje a rozširuje. Paradoxne ide o oblasti, do ktorých neprúdia nielen súkromné investície, ale ani žiadna štátna rozvojová pomoc. Vláda totiž vôbec nevie, ako im pomôcť, a podľa nemenovaného predstaviteľa centrálnej európskej administratívy ani nechce. Slovensko najhoršie v EÚ Iba prednedávnom Eurostat priznal „chybu vo zverejnených údajoch o rizikách chudoby v členských krajinách Európskej únie.“ Najskôr totiž vydal štatistiku, podľa ktorej bolo Slovensko najmenej rizikovou krajinou. O pár dní sa ukázalo, že je to naopak: „Z hľadiska rizika chudoby je na tom Slovensko najhoršie zo všetkých členských krajín EÚ,“ uviedol Eurostat. „Zatiaľ čo priemer Únie je 15 percent, na Slovensku je chudobou ohrozených vyše 20 % ľudí.“ O niekoľko percent sú na tom lepšie aj pobaltské krajiny, Poľsko dosahuje európsky priemer, Maďarsko je na úrovni desiatich a Česko dokonca ôsmich percent! Šokujúcejšie je, že lepšie sú na tom aj Bulharsko a Rumunsko. „V závislosti od definície je na Slovensku chudobných dokonca ešte viac,“ tvrdí sociologička Zuzana Kusá. Chudobných je u nás čoraz viac a sú na tom čoraz horšie „Na Slovensku už možno celkom presne identifikovať konkrétne oblasti, ktoré sú celé vyslovene chudobné podľa akýchkoľvek kritérií,“ hovorí A. Michálek. Podľa najnovšieho výskumu je 14,3 % (419) obcí pod hranicou chudoby. Hoci sa nachádzajú v 49 okresoch, „viac ako polovica z nich je sústredená do iba deviatich okresov,“ upozorňuje pracovník GÚ SAV. Evidentný je na vzťah vzdelania, nezamestnanosti a chudoby: ľudia s nízkym vzdelaním si nedokážu nájsť prácu a potom upadnú do chudoby. „Miera nezamestnanosti predstavuje v chudobných obciach až 47,6 %, zatiaľ čo slovenský priemer je tesne pod 20 %,“ uvádza A. Michálek. Ide zväčša o dlhodobo nezamestnaných, ktorí strácajú aj zvyšky akej-takej kvalifikácie a pracovné návyky. „Takí ľudia majú veľké problémy vôbec dostať sa naspäť do pracovného procesu a sú obeťami rozsiahleho spoločenského vylúčenia,“ vysvetľuje Z. Kusá. Pohľad do oficiálnych vládnych štatistík aj tak ukazuje, že v najchudobnejších regiónoch nie sú voľné pracovné miesta, ani príležitosti na zmenu či zvýšenie kvalifikácie. Títo ľudia by sa z chudoby mohli dostať odchodom, lenže na to nemajú peniaze a keďže sú chudobní, ani ich mať nebudú. Osem regiónov chudoby V takomto začarovanom kruhu sa ocitajú tisíce ľudí na juhu, juhovýchode a východe Slovenska. Najhoršie sú na tom okresy Rimavská Sobota a Revúca. Až 60 z postihnutých obcí je práve v prvom z týchto dvoch okresov. „V okresoch Rimavská Sobota a Revúca tvoria chudobné obce dokonca viac ako polovicu z celkového počtu obcí v týchto okresoch,“ spresňuje A. Michálek. „V revúckom okrese dosahuje podiel chudobných obcí 57,1 % a v rimavskosobotskom 56,1 %.“ Odborníci tak na Slovensku určili už 8 vyslovene chudobných regiónov: rimavskosobotský (96 obcí), košický (23), veľkokrtíšský (19), sninský, novozámocký, kežmarský (zhodne po 13 obcí), michalovský (11) a svidnícky (10). Obeťou chudoby sú najmä deti Podľa Antona Michálka údaje svedčia o tom, že naša chudoba je vidiecka: „Priemerná veľkosť chudobnej obce je 691 obyvateľov, zatiaľ čo priemerné sídlo na Slovensku ich má 1 841. Navyše až 55,2 % (231) zo všetkých chudobných obcí nemá ani 500 obyvateľov.“ Alarmujúci je fakt, že viac ako dospelí sú obeťou chudoby deti! Zatiaľ čo celkovo je na Slovensku 19 % detí, medzi chudobnými je detí až 23 %, v 95 obciach je chudobných dokonca až 30 % detí. „Toto je vážny problém, lebo z takýchto detí vyrastajú automaticky chudobní dospelí,“ varuje Miriam Šebová z FES. „Vyrastajú v prostredí, ktoré im nevytvorí podmienky, aby sa z chudoby dostali vlastnými silami. Nemajú adekvátne vzdelanie, nemôžu cestovať, takže nezískajú ďalšie vedomosti a skúsenosti, nemajú prístup k počítačom a internetu, ba ani ku knihám nie, lebo aj tie sú už dnes pre chudobných nedosiahnuteľným luxusom.“ Navyše reforma verejnej správy likviduje základné školy alebo aspoň vážne znižuje ich kvalitu. Žiaci z týchto škôl sa jednoducho nedostanú ďalej a ich osud je spečatený. Chudobní však na Slovensku nie sú iba nezamestnaní Výsledky výskumu GÚ SAV potvrdzujú, že ani mnohí z pracujúcich nedostávajú mzdu, ktorá by ich rodiny uživila. „Zamestnaných z chudobných obcí je v slabo platenom primárnom sektore výrazne viac, než je celoslovenský priemer.“ A už asi neprekvapí, že vyše 8 % z chudobných tvoria Rómovia, hoci na celom Slovensku ich sú necelé dve percentá, i keď práve táto štatistika môže pokrivkávať, keďže vychádza zo sčítania ľudu. Ale odborníci na seminári upozornili, že ani všetky tieto údaje neodrážajú skutočné počty chudobných. „Oni ich zbierajú tak, že do domácnosti zanesú mnohostranový dotazník a poprosia o jeho vyplnenie,“ približuje metódu výskumníkov politológ Braňo Ondruš. „Takže už po prvom kroku vypadávajú bezdomovci. Väčšina chudobných má plno iných starostí a nechápu dôležitosť tohto výskumu, preto dotazníky ani nevyplnia alebo ich vyplnia neúplne a nedbajú na pravdivosť odpovedí.“ Navyše priznať si chudobu je u nás stále hanba, dodáva, takže niet pochýb, že chudobných je na Slovensku oveľa viac, než to priznávajú aj tie najobjektívnejšie štatistiky a výskumy. Článok bol uverejnený na internetovom portáli lavica.sk

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984