Bin Ládin čaká na nového amerického prezidenta

Pozornosť amerických voličov sa v otázke boja proti terorizmu dlho sústreďovala na vyostrenú situáciu v Iraku. Štyri dni pred americkými prezidentskými voľbami sa o slovo prihlásil duchovný vodca siete al-Káida bin Ládin. Spravil tak v prejave, ktorého videonahrávku dostala pakistanská kancelária panarabskej satelitnej spravodajskej televíznej stanice al-Džazíra. Pôvodne vraj 18 minút dlhé bin Ládinovo posolstvo však odvysielala skrátené. Spojené štáty naliehali na emíra Kataru, kde má al-Džazíra sídlo, aby bola videokazeta embargovaná. Tento nátlak bol pochopiteľný vzhľadom na závažnosť obsahu a významu reči najhľadanejšieho teroristu na svete len niekoľko dní pred voľbami amerického prezidenta. Al-Džazíra, hrdá na svoju nezávislosť a plnenie funkcie spravodajskej alternatívy v arabskom svete voči CNN, naliehaniu amerického ministerstva zahraničných vecí nepodľahla. Zaradila však iba skrátený prejav. Pasáže, ktoré videli aj diváci CNN, sú len časťou celku a môžu vytvárať skreslené dojmy. Napriek tomu stoja za pozornosť a zamyslenie. Predstavujú akúsi bilanciu obdobia, ktoré uplynulo od 11. septembra 2001, ktorý šokoval Američanov. Slúžia aj ako výstraha: „Vaša bezpečnosť neleží v rukách Kerryho, Busha alebo al-Káidy. Spočíva vo vašich rukách. Štátom, ktoré nebudú zasahovať do našej bezpečnosti, bude automaticky zaručená ich vlastná bezpečnosť,“ podčiarkuje dosiaľ nepolapiteľný bin Ládin. Tieto a ďalšie varovania majú istú podobnosť s tými, ktoré tento rok adresovala al-Káida európskym štátom v podobe ultimáta, keď od nich požadovala, aby odsunuli svoje kontingenty z Iraku. Výzvy zostali neuposlúchnuté a európskymi mestami neotriasli odvetné bombové explózie. To nemusí znamenať, že zostanú uchránené pred výbuchmi aj v budúcnosti, ale dojem, ktorý zostal, signalizuje možnosť, že al-Káida nepotvrdzuje vždy svoju rétoriku skutkami. Takáto prax je však súčasťou teroristického pôsobenia. Taktika teroru totiž stojí aj na nepredvídanosti. Z hľadiska efektivity teroru je výhodné vyslovenú hrozbu raz splniť a inokedy nie, ako aj podnikať útoky bez predošlého varovania. Kumulatívny účinok je potom obrovský a trvá aj vo fázach pasivity. Vo videonahrávke z 26. októbra vyznieva bin Ládin umiernenejšie ako v predošlých výstupoch. Nezaplavuje divákov ohnivou islamistickou náboženskou rétorikou a namiesto mentorovania volí kombináciu vysvetľovaní, apelovaní – a neodmysliteľných hrozieb. Dá sa v tom vidieť jeho vlastná stratégia cukru a biča voči Amerike i celému Západu. Ponúka dokonca nahliadnutie do vlastnej mysle a srdca, keď objasňuje genézu svojej osobnej motivácie podniknúť útok na newyorské Dvojičky v septembri 2001. Korene tohto jeho rozhodnutia vraj siahajú do roku 1982, keď Amerika údajne umožnila Izraelu napadnúť Libanon. Zničené libanonské veže ho potom mali inšpirovať k plánu na zborenie vežiakov newyorského Obchodného centra. Tvrdí tiež, že pôvodne nechoval voči obyvateľom USA agresívne úmysly, a konštatuje, že jeho postoje zmenila arogantná moc Washingtonu podporujúca opresívny Izrael. Voči prezidentovi Bushovi používa kritiku siahajúcu aj do všeobecnej hodnotovej oblasti, keď ho viní z rovnakej skorumpovanosti, akou sú postihnuté režimy arabských krajín, najmä Saudskej Arábie. Pripomína dokonca, že prijatím Vlasteneckého zákona (The Patriot Act) bola prezidentom Bushom na Američanov pod zámienku boja proti terorizmu uvalená diktatúra. Počúvať ľútostivé a súcitné slová o potlačovaní občianskych slobôd v USA z úst bin Ládina má príchuť bizarnosti. Nemožno však nevidieť aj výraz jeho spokojnosti nad skutočnosťou, že Američania sa zriekli časti svojich práv v prospech zvýšenia svojej fyzickej bezpečnosti. Objavenie sa bin Ládinovej videonahrávky v záverečnej fáze predvolebnej kampane môže na prvý pohľad nahrávať do kariet prezidentskému kandidátovi za demokratov Johnovi Kerrymu. V jeho vystúpeniach sa predsa často ozývali argumenty, že prezident Bush nemal rozptyľovať sústredenosť boja proti terorizmu útokom na Irak, pretože tým poskytoval al-Káide čas na preskupenie a zregenerovanie síl po rozprášení jej základní v Afganistane. Pohľad na živého a zdravého bin Ládina svedčí o tom, že je v bezpečí a že s ním Spojené štáty musia rátať aj v budúcnosti. V predvolebných prejavoch sľuboval senátor John Kerry rozšírenie spôsobov na vyrovnanie sa s problematikou svetového terorizmu. Washington musí podľa jeho názoru užšie spolupracovať s OSN a odkloniť sa od unilateralizmu typického pre Biely dom Georgea W. Busha. Keby al-Džazíra neodvysielala bin Ládinovo posolstvo, mohol by Kerry ďalej verejne rozvíjať úvahy o väčšej flexibilite v prístupoch k riešeniu hrozby svetového islamistického terorizmu vrátane jeho príčin. Po odvysielaní však musel zaujať voči novovysloveným vyhrážkam nekompromisné stanovisko. Neustupovať a pokračovať v boji proti teroristom. Možno práve to chcel docieliť aj bin Ládin, pretože boj na život a smrť s americkými a izraelskými „satanmi“ mu najviac vyhovuje. Autor je analytik medzinárodných vzťahov