Naivita demokratickej strany

O Johnovi Kerrym som prvý raz počul v jeho rodnom meste Bostone, v tzv. kolíske americkej slobody. Minulý rok som navštívil jedného svojho priateľa na Harvardskej univerzite, s ktorým sme sa prechádzali po centre Bostonu.
Počet zobrazení: 906

O Johnovi Kerrym som prvý raz počul v jeho rodnom meste Bostone, v tzv. kolíske americkej slobody. Minulý rok som navštívil jedného svojho priateľa na Harvardskej univerzite, s ktorým sme sa prechádzali po centre Bostonu. Vtedy mi povedal, že senátor za štát Massachussetts bude pravdepodobným kandidátom Demokratickej strany na prezidenta. Moja prvá reakcia bola skeptická – ako si môže Demokratická strana v krajine natoľko rozdelenej medzi „červených“ a „modrých“ vybrať kandidáta z jedného z notoricky známych liberálnych štátov, a tým odplašiť mnohých voličov v kľúčových štátoch v strede a na juhu USA? Ako sa minulú jar blížili primárky, jediný demokratický kandidát, ktorý zjavne získaval obrovskú podporu, bol Howard Dean. V jeho prípade však bola ešte menšia pravdepodobnosť, že získa hlasy kľúčových voličov v „strednej Amerike“ (jeho slabý výkon v primárkach to nakoniec potvrdil). Kerry, aj keď relatívne nudný, sa zdal realistickejšou voľbou. Aj keď som z hĺbky duše dúfal, že vyhrá, môj skepticizmus nikdy nevymizol. Výsledky volieb boli preto pre mňa sklamaním, no nie prekvapením. To, čo ma však prekvapilo, bola naivita Demokratickej strany v absolútne kritickej dobe. Politická a spoločenská atmosféra v dnešných Spojených štátoch si žiada vášeň, nie racionálnosť. Kerry pôsobil ako inteligentný a kompetentný človek, zároveň však stelesňoval mnohé slabosti neúspešných demokratických kandidátov z minulosti. Malo byť samozrejmé, že demokrati potrebujú kandidáta, ktorý by bol očividne silnejší ako Al Gore, a najmä potrebovali niekoho, kto by posunul ich podporu k bezpečnejšej hranici víťazstva – nad 51 % hlasov voličov, ktoré Gore získal v roku 2000. Dokonca ani pri tých najpriaznivejších prieskumoch verejnej mienky Kerry nikdy nedosiahol pohodlnú hranicu, a to napriek obrovskej nespokojnosti s Bushom vo všetkých vrstvách americkej spoločnosti. Chabé pokusy zdôrazňovať, že John F. Kerry bol, podobne ako John F. Kennedy, katolícky senátor z Massachussetts (a dokonca mal rovnaké iniciálky), len poukázali na to, kam až Demokratická strana upadla od čias svojej slávy za Roosevelta a Kennedyho. Pripomínalo mi to slávny výrok kandidáta na viceprezidenta Lloyda Bensena na adresu Dana Quaylea, keď sa Quayle v jednej diskusii v r. 1988 porovnával s Kennedym: „Ja som poznal Johna F. Kennedyho a vy nie ste John F. Kennedy.“ Demokratická strana nevyhnutne potrebovala kandidáta, ktorému by ľudia verili, potrebovala akéhosi Kennedyho alebo Roosevelta. Namiesto toho si vybrala alebo, lepšie povedané, skončila pri niekom, kto predstavoval ten istý starý model v mierne zmenenom balení a s niekoľkými nápadnými zlepšeniami. Jedna vec, ktorá Spojené štáty naozaj oddeľuje od Európy, je význam „viery“... nejde však len o všadeprítomnú náboženskú vieru alebo o nespochybniteľnú vieru v zhovievavosť celého politického systému. Američania majú veľmi slabú tradíciu sebareflexie a ešte oveľa menej sebakritiky, a to najmä v časoch krízy. Je až prekvapujúce, koľko Američanov si ešte stále myslí, že Spojené štáty nie sú schopné urobiť nič zlé. To vytvára nebezpečnú situáciu pre kandidáta, ktorý vedie kampaň za zmenu. Ak chceme zmenu, znamená to, že sme urobili chyby. A ak sme urobili chyby, potom od nás môžu právom očakávať, aby sme sa ospravedlnili. Jediná zostávajúca superveľmoc na svete však chyby nerobí a, samozrejme, nebude sa za ne ospravedlňovať. Víťazstvo Kerryho by v skutočnosti bolo ospravedlnením sa Európe a ostatnej časti sveta za cestu, ktorou sme išli od januára 2001, a za zradu spáchanú na viere, že Amerika vždy vie, čo je pre svet najlepšie. Práve tento druh hlodavých pochybností som pociťoval, keď som po prvýkrát počul o Kerrym pred rokom v Bostone. Tieto pochybnosti sa potvrdili 3. novembra, keď som zistil, že Bush nás bude ďalšie štyri roky viesť po ceste spravodlivosti. Autor je literárny vedec

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984