Ako to je s Čínou?
Rast čínskeho HDP, ktorý už od konca osemdesiatych rokov dosahuje hodnoty údajne okolo 8 – 10 % ročne, sa považuje za znak ekonomického zázraku a základ budúceho dominantného postavenia Číny vo svetovej ekonomike a politike. Budúca dominancia Číny sa už berie takmer ako samozrejmosť a vyvodzujú sa z nej ďalekosiahle závery o zmenách v celom medzinárodnom systéme. Najnovšie sa však objavili úvahy o tom, že čínske štatistiky sú dlhodobo falšované! Napríklad o tom písal Lester Thurow (profesor ekonómie v Massachussettes) v augustovom čísle časopisu The Banker (ale pozri aj: http://www.thebanker.com/news/fullstory.php/aid/1845/China%92s_statistics_don%92t_add_up.html). Tí, čo hovoria o neopakovateľnom čínskom zázraku, možno naleteli rovnako na lep propagande ako západní intelektuáli, ktorí pred dvoma generáciami obdivovali úspechy stalinských päťročníc… V rozvojových krajinách je niekedy naozaj ťažké zistiť presné údaje o HDP. Dobrým príkladom je India, kde sa nemôžu vláda, domáci a zahraniční odborníci dohodnúť, či napr. v roku 2003 bol rast 5 alebo 8 %. Okrem iného aj preto, že veľká časť ekonomiky má charakter naturálnej výmeny a svojpomoci na dedinách… V Číne nie je taký systém zbierania štatistických údajov ako v západných krajinách a do veľkej miery je v rukách predstaviteľov miestneho byrokratického aparátu, ktorí majú záujem o ich umelé zvyšovanie, aby legitimizovali svoju moc a postavenie. Čínske úrady priznávajú, že na vidieku, kde žije 70 % populácie, už 15 rokov pokračuje stagnácia. Všetok rast sa údajne koncentruje do miest – znamená to, že mestá rastú rýchlosťou 30 – 35 % ročne? Asi nie… Údaje o raste HDP nezodpovedajú ani údajom o raste spotreby elektrickej energie. Všeobecne sa predpokladá, že rastu HDP o jedno percento zodpovedá rast spotreby elektriny o dve percentá. V deväťdesiatych rokoch pritom spotreba elektrickej energie nerástla o viac ako 7 % ročne. (A pritom Čína nepatrí medzi krajiny, ktoré sa snažia o nejaké šetrenie s elektrinou.) Ak by čínske štatistiky boli pravdivé, tak HDP ČĽR by sa od roku 1990 do roku 2004 malo zvýšiť asi 3,5-krát, čo tiež vyvoláva určité pochybnosti. Profesor Thomas Rawski z Pittsburskej univerzity špecializujúci sa na ekonomické dejiny Číny dokonca dospieva k názoru, že v rokoch 1997 – 1998 Čína zažila v súvislosti s ázijskou krízou krátku ekonomickú stagnáciu. (Thomas Rawski: Measuring China’s Recent GDP Growth: Where Do We Stand, 2002, pozri: http://www.pitt.edu/~tgrawski/). Priamo hovorí o falšovaní čínskych štatistík. Ďalší sprievodný ukazovateľ rastu HDP – výkony domácich leteckých liniek – v rokoch 1997 – 1999 dokonca poklesol… Od roku 1997 do roku 2002 údajne nerástli ani príjmy väčšiny obyvateľov veľkých miest, ktoré sa stabilne zvyšovali v 80-tych a v prvej polovici 90-tych rokov. Je teda možné, že čínsky rast HDP v rokoch 1990 – 2004 nepresiahol v priemere 5 – 6 % ročne (a v rokoch 1997 – 2000 ani nie 3 %), čo je v prípade takej veľkej krajiny zaujímavé číslo, no nejde o žiaden výnimočný a neopakovateľný hospodársky zázrak (Rusko má okolo 7 % – ale i tu sú pochybnosti o vierohodnosti štatistík). Ak by sa uvedené pochybnosti ukázali pravdivé, tak by to bolo v oblasti medzinárodných vzťahov a prognóz budúceho vývoja sveta jedna z najvýznamnejších správ za posledné roky. A následne by inak museli vyzerať o úvahy o budúcom globálnom postavení Číny v ekonomickej i politickej oblasti.
