Politický systém a ekonomické reformy v Číne (2. časŤ)
II. Ako ďalej reformovať politický systém tak, aby zodpovedal reformovanému ekonomickému systému? o takmer 30 rokoch socialistických hospodárskych reforiem, a najmä po zavedení trhového mechanizmu tradičná vláda, ktorá vyhovovala centrálne plánovanému hospodárstvu, nemôže vyhovovať trhovej ekonomike. Po tom, ako sa objavilo kolektívne vlastníctvo, začali pôsobiť mnohé záujmové skupiny a vznikli rôzne spoločenské vrstvy v dôsledku diferenciácie príjmov. Ako dokáže jediná strana zastupovať záujmy všetkých a zachovávať pritom rovnováhu medzi rozmanitými záujmovými skupinami? Oba tieto problémy sa považujú za demokratické problémy a týkajú sa ľudí odvrchu až nadol. Tento problém by sme mohli analyzovať z dvoch hľadísk: jedno hľadisko predstavuje tzv. funkčný problém, t. j. funkcia nášho tradičného politického systému nedokázala zvládnuť dopyt po efektívnom reformovanom trhovom ekonomickom systéme a, samozrejme, neefektívnosť politického systému by zároveň mohla odsunúť vysokú efektívnosť nevyhnutnú z hľadiska trhovej konkurencie; druhý problém je problém fundamentálny, je ho však oveľa ťažšie pochopiť a týka sa podstaty strany. V porovnaní s druhým hľadiskom je prvé hľadisko oveľa jednoduchšie a práve tomuto hľadisku sme sa venovali doposiaľ. 1. Prvoradou myšlienkou politických reforiem je zaoberať sa funkčným problémom reforiem, t. j. prehlbovaním efektívnosti Ak tvrdíme, že čínske ekonomické reformy možno vnímať z dvoch hľadísk, rovnako z dvoch hľadísk možno vnímať aj čínske politické reformy. Kým v prvom prípade sa zaoberáme funkčným problémom reforiem, v druhom prípade sa venujeme najmä problémom podstaty. (1) Pôvodný stav čínskeho politického a hospodárskeho systému Pred spustením reforiem bol hospodársky systém čínskeho socializmu systémom verejného vlastníctva, ktorý zahŕňal štátne vlastníctvo a kolektívne vlastníctvo. Politický systém Číny charakterizovala diktatúra proletariátu, ktorá sa dnes nazýva diktatúra ľudovej demokracie vedená Komunistickou stranou Číny. Štátny systém pozostáva z troch zložiek: a) delegáti Ľudového výboru delegátov b) Štátna rada c) Ľudový súd a Ľudová prokuratúra. Delegáti Ľudového výboru delegátov sú legislatívny orgán, ktorý má byť volený všetkými občanmi a ktorý zastupuje záujmy všetkých. Štátna rada je najvyšší administratívny orgán. Ľudový súd a Ľudová prokuratúra sa zodpovedajú delegátom Ľudového výboru delegátov. Vysoko centralizované verejné vlastníctvo úplne vyhovuje vysoko centralizovanému plánovaniu riadenému centrálnymi orgánmi (t. j. spojením strany a vlády). (2) Spôsob riešenia funkčného problému: oddelenie vzťahu medzi stranou a vládou a presunutie moci zvrchu nadol V tradičnom čínskom politickom systéme neexistovalo jasné oddelenie strany a vlády a vysoko centralizovaná politická moc riadila zvrchu nadol všetko, či už išlo o rozsah výroby, platy vládnych úradnkov a pracujúcich, prideľovanie bývania, vzdelávanie atď. Samozrejme, tento druh politického systému nemohol uspokojiť požiadavky na reformu ekonomického systému. Tento problém obzvlášť sťažuje nedostatočné oddelenie funkcie strany a vlády. V záujme potlačenia tejto slabej stránky sa vo všeobecnosti volili dva postupy: jeden sa týka oddelenia funkcie strany od funkcie vlády, druhý predstavuje obmedzenie právomocí vlády a prenos časti jej moci zvrchu nadol, na podniky. Myšlienka odluky vlády a strany sa začala postupne realizovať už v prvej fáze reforiem. Tento postup sa sústredil najmä na zníženie zásahov strany do ekonomických záležitostí a na posilnenie funkcie vlády. Po druhé, v záujme stimulácie ekonomickej aktivity a dosiahnutia efektívnosti nevyhnutnej pre reformovaný ekonomický systém, a to najmä z hľadiska konkurencie v trhovom hospodárstve, ako aj z hľadiska svetového ekonomického systému vo veku globalizácie, sa čoraz viac ekonomickej moci presúva zvrchu nadol.
2. Politické reformy dnes stoja pred veľkou priepasťou: ako pristupovať k problému podstaty? Existencia kolektívneho vlastníctva [ako napr. verejné vlastníctvo, zmiešané vlastníctvo (spoločné podniky), dokonca aj súkromné vlastníctvo (so zahraničným i s domácim súkromným kapitálom)] a pôsobenie rozličných záujmových skupín spochybnili politický systém Číny s jedinou stranou a o zákonnosti tohto politického systému diskutujú mnohí. Dokonca aj podľa Karla Marxa existuje konečný vzťah medzi stranou a triedou, ktorú strana zastupuje. Ak dnes máme rozličné spoločenské vrstvy (ak ich nechceme nazvať triedami), ako dokáže Komunistická strana Číny reprezentovať a garantovať rôznorodé záujmy jednotlivých spoločenských vrstiev? A navyše, ako dokáže Komunistická strana Číny zabrániť tomu, aby sa zvýhodnené spoločenské vrstvy nestali jediným dominantným faktorom moci a nepresadzovali len svoje vlastné záujmy? K tomu v skutočnosti aj došlo, ak si uvedomíme, ako rýchlo vzrástli sociálne rozdiely. (1) Problém podstaty čínskeho politického systému vznikol ako dôsledok kolektívneho vlastníctva Okrem verejného vlastníctva (teda štátneho vlastníctva a kolektívneho vlastníctva) existuje aj zmiešané vlastníctvo, ako napr. spoločné podniky, vlastnenie podielov štátom a jednotlivcami, súkromné vlastníctvo, zahraničný kapitál atď. Objavili sa viaceré nezrovnalosti, pretože Čínska komunistická strana na jednej strane nedokáže dostatočne zastupovať záujmy všetkých záujmových skupín a rôznorodé záujmové skupiny na druhej strane nedokážu dostatočne vyjadrovať svoje požiadavky. Aj keď odluka strany od vlády sa začala realizovať už v prvej fáze reforiem, vláda je aj naďalej riadená stranou a väčšina ľudí pri moci sú zároveň členovia strany, čo vedie k situácii, že pôsobenie jedinej strany popri existencii kolektívneho vlastníctva nevyhnutne zvýhodňuje najmä tých, ktorí sú pri moci. K tomu môže dôjsť dvoma spôsobmi: na jednej strane, vlastníci neverejného majetku v záujme uspokojenia svojich vlastných záujmov, t. j. získania výhod v trhovej súťaži, si tieto výhody jednoducho kupujú od tých, ktorí sú pri moci. V rámci procesu vysporiadania majetkových práv vo vzťahu k verejnému vlastníctvu zas tí, ktorí sú zodpovední za verejné vlastníctvo, využívajú svoju moc, aby transformovali verejné vlastníctvo do svojich vlatných rúk, resp. ľudia z rôznych spoločenských mocenských vrstiev využívajú svoju moc na presadzovanie vlastných záujmov všetkými možnými spôsobmi. Rozsiahlu korupciu so sebou priniesli ani nie tak funkčné problémy, ako skôr problémy podstaty. (2) Problém podstaty čínskeho politického systému môže viesť k ďalšej sociálnej diferenciácii Problém podstaty čínskeho politického systému prinieslo so sebou kolektívne vlastníctvo. Tento problém môže nevyhnutne viesť k neuveriteľne sa prehlbujúcej diferenciácii príjmov, ktorá je však vo väčšine prípadov v súlade s právom. Okrem problémov uvedených v bodoch (1) a (2) vznik rozličných spoločenských vrstiev môže znamenať aj ďalší problém, a to v dôsledku existencie rôznych záujmových skupín a rôznorodých názorov súvisiacich s rozmanitými záujmami týchto skupín. Práve toto je fundamentálny problém podstaty politických reforiem. Jeho riešenie závisí od toho, ako je vnímaný vzťah medzi stranou a pracujúcou triedou, keďže pred reformami takéto problémy neexistovali, pretože ľudia neboli rozdelení na zamestnávateľov a na zamestnancov. Dnes hovoríme, že zamestnávatelia i zamestnanci patria do pracujúcej triedy (oficiálne povedané), záujmy jednotlivých spoločenských vrstiev sú však rôzne, a to aj v podmienkach socialistickej trhovej ekonomiky. Podľa Karla Marxa existuje konečný vzťah medzi stranou a triedou, ktorú strana zastupuje, preto problém podstaty čínskeho politického systému by sa dal riešiť novým chápaním vzťahu medzi stranou a jednotlivými spoločenskými vrstvami (triedami), ktoré strana zastupuje, alebo reformovaním samotného problému podstaty. My sme sa doteraz pokúšali nanovo chápať vzťah mezi stranou a jednotlivými spoločenskými vrstvami, s tým, že všetky tieto vrstvy sme vnímali ako súčasť triedy pracujúcich a stranu ako reprezentanta záujmov pracujúcej triedy. Neustále sa prehlbujúce sociálne rozdiely však ukázali, že veci nie sú až také jednoduché. Politická demokracia sa dnes stala problémom, ktorý nie je možné len tak prejsť bez seriózneho zváženia a riešenia. 3. Dá sa politický systém reformovať na základe tých istých princípov, na ktorých bola založená reforma ekonomického systému? Problémom nie je to, že by problém podstaty čínskeho politického systému nezodpovedal reformovanému ekonomickému systému. Aké by však mali byť princípy politickej reformy? Dá sa politický systém reformovať na základe tých istých princípov, na ktorých bola založená reforma ekonomického systému? Aby sme odpovedali na túto otázku, musíme rozlišovať jednotlivé princípy reformy politického systému a reformy ekonomického systému. (1) Aký je rozdiel medzi princípmi reformy politického systému a reformy ekonomického systému? Vzhľadom na podstatu politického systému sa princíp reformy socialistického politického systému líši od princípu reformy socialistického ekonomického systému. Reforma ekonomického systému je založená na motivácii materiálnych potrieb ľudí a je vedená stimuláciou vlastných záujmov ľudí v spojení so zmluvnou zodpovednosťou. Je jasné, že politický systém nemožno reformovať na základe tých istých princípov, na akých je založená reforma ekonomického systému. Princíp politického systému sa zameriava na riadenie a vyjadrovanie hlasu celej spoločnosti. Ak princíp presadzovania vlastných záujmov prenikne do politického systému, nevyhnutne povedie k rozsiahlej korupcii alebo k prehĺbeniu sociálnych rozdielov v prospech tých, ktorí sú zvýhodnení z hľadiska moci. Princíp reformy politického systému by sa preto mal výrazne líšiť od princípu reformy ekonomického systému. Cieľom politickej reformy je na jednej strane obmedziť, aby ľudia pri moci využívali svoje privilégiá na presadzovanie osobných záujmov a garantovať zodpovednosť za celú spoločnosť, resp. slúžiť ľuďom, na druhej strane jej cieľom je stať sa akýmsi kanálom, prostredníctvom ktorého by mohla väčšina ľudí nechať zaznievať svoj hlas, a ako uviedol Jürgen Habermas, mohla by byť diskurzívnym kanálom pre rôzne vrstvy ľudí. Preto je potrebný určitý druh obmedzeného interaktívneho systému, teda určitý druh systému dozoru je nevyhnutný z hľadiska prvého cieľa a určitý druh systému slobodných médií je nevyhnutný z hľadiska druhého cieľa. Pri riešení problému podstaty politického systému namiesto zvýrazňovania trvalého politického hnutia ako kultúrnej revolúcie v polovici 60. rokov 20. storočia mnohí ľudia čoraz častejšie zdôrazňujú určitý druh politického systému, ktorý by mohol mať čosi z obmedzeného interaktívneho dozoru a zároveň by bol otvorenejší a transparentnejší voči spoločnosti. Doteraz sa však neobjavil žiaden systém efektívneho dozoru na čele s jedinou stranou. Západný model demokracie, t. j. pluralitnú demokraciu mnoho Číňanov obdivuje, iní ju zas kritizujú (čínski i západní vedci), keďže ide o jedinú buržoáznu demokraciu založenú na spoločenskom systéme, ktorý bol klasifikovaný a ktorý je motivovaný peniazmi. V takomto spoločenskom systéme tí, ktorí sú v lepšom ekonomickom postavení, zároveň zohrávajú dominantnú úlohu v politických záležitostiach. (2) Aké sú predstavy o čínskej politickej reforme? Vzhľadom na nedostatok predstáv o ďalšom pokračovaní politických reforiem v Číne, proces politických reforiem bol pomalý. Na druhej strane sa však výrazne zintenzívnil dopyt po politických reformách tak zo strany bežných ľudí, ako aj v radoch vládnucej strany, a to nielen pre rozmáhajúcu sa korupciu, ale aj pre narastajúcu sociálnu diferenciáciu, ktorá môže brániť nielen ekonomickému rozvoju, ale aj ohrozovať stabilitu spoločnosti. V porovnaní s ekonomickými reformami je reforma politického systému dôležitejšia a zároveň komplikovanejšia. Koncom minulého storočia proces politických reforiem nastúpil v týchto oblastiach: (1) Vo vidieckych oblastiach sa ľudia na najnižšej úrovni pokúsili zvoliť svojho vlastného lídra. Politické reformy by možno mohli nasledovať ekonomické reformy, ktoré začali vo vidieckych oblastiach, a potom sa rozširovali do mestského prostredia. (2) V mestách sa reformoval systém „oficiálnych domov“ tak, že systém menovania vlády sa zmenil na systém verejnej súťaže na základe vlastnej nominácie a rovnakého hodnotenia. Tieto kroky súvisia len s postupom získania moci, nedotýkajú sa však podstaty problému chápania vzťahu medzi stranou a jednotlivými spoločenskými vrstvami, ako aj vzťahu medzi stranou a vládou. Napriek silnejúcemu dopytu po politických reformách ešte stále nie je jasné, aký má byť ich smer. Pokračujúci spoločenský vývoj sa týka nielen ekologickej rovnováhy medzi vzťahmi ľudských bytostí a prírody, ale aj sociálnej rovnováhy medzi vzťahmi osoby a osoby, a to najmä po tom, ako sa objavili spoločenské vrstvy, ktoré naznačujú význam politických reforiem. Princípy podstatnej politickej reformy, ktorá by mala vyhovovať socialistickej trhovej ekonomike i novej situácii súčasných spoločenských vrstiev, by mohli byť tieto: (1) Vytvoriť určitý druh obmedzeného interaktívneho systému tak, aby nikto nebol mimo obmedzení. (2) Vytvoriť pravidlá na zaručenie rovnakých politických práv pre všetkých, bez ohľadu na ich ekonomické postavenie, najmä s tým cieľom, aby sa zamedzilo transformácii ekonomických výhod na politické výhody. (3) Zdokonaliť demokratický systém, umožniť väčšiemu počtu ľudí vyjadriť svoj hlas a chrániť tak ich záujmy, a to najmä vo vzťahu k tým, ktorí sú v horšom ekonomickom i politickom postavení. (4) Dosiahnuť väčšiu otvorenosť a väčšiu transparentnosť verejných médií, keďže práve tie sú určitým druhom účinného dozoru. Záver Čínske ekonomické reformy sú do istej miery prepojené so svetovým trendom globalizácie, ktorý sa už takpovediac stal historickou transformáciou. Bez ohľadu na to, aký bude výsledok tejto transformácie, objavil sa nesúlad medzi reformovaným ekonomickým systémom a sčasti reformovaným politickým systémom. Aké teda budú ďalšie politické reformy? Táto otázka trápi nielen obyvateľov Číny, ale aj mnohých ľudí na Západe, a obzvlásť tých, ktorí sa zaujímajú o socialistický alebo komunistický prípad. Alebo aspoň o perspektívy historickej transformácie Číny k socializmu, ktoré závisia od toho, ako uskutočníme socialistické ekonomické a politické reformy. Pokiaľ ide o prvú otázku, perspektívy socialistických ekonomických reforiem v Číne závisia od toho, nakoľko sa nám podarí dosiahnuť širšie rozdelenie zdrojov a sociálnu spravodlivosť v podmienkach kolektívneho vlastníctva v trhovom mechanizme a rozvíjať efektívny systém sociálneho zabezpečenia s cieľom zaručiť, že životný štandard všetkých sa aspoň do istej miery zvýši popri rozvoji národného hospodárstva. Na základe toho by bolo možné odskúšať nový druh socialistického politického systému, aj keď v porovnaní s modelom existujúcim pred ekonomickými reformami reformovaný ekonomický systém poskytuje odlišný základ (kolektívne vlastníctvo v trhovom mechanizme) pre politický systém. Pokiaľ ide o druhú otázku, perspektívy socialistických reforiem v Číne závisia od toho, akým spôsobom sa zreformuje politický systém, a od toho, či je vôbec možné vytvoriť taký nový model demokratického politického systému, ktorý by popri trhovom ekonomickom systéme fungoval efektívnejšie a zároveň by väčšmi zodpovedal novej situácii poznačenej diferencovanými spoločenskými vrstvami. Dôležitejšie je to, že nový model socialistického demokratického politického systému by mohol viesť k vyššej aktivizácii v politických záležitostiach a poskytnúť viac príležitostí ľuďom nachádzajúcim sa v horšom postavení pri ochrane ich záujmov v podmienkach socialistickej trhovej ekonomiky. Autorka je vedúca pracovníčka na Čínskej akadémii sociálnych vied, Ústav filozofie v Pekingu Preložila: Judita Takáčová
