Nick Cave & The Bad Seeds

Veľmi netradične vyriešili tvorivý pretlak a množstvo hudobných nápadov na novej štúdiovej nahrávke Nick Cave s kapelou Bad Seeds. Rozhodli sa totiž vydať dvojalbum zložený z dvoch nahrávok s rozličnými názvami - Abattoir Blues / The Lyre of Orpheus. Cesta od hardcoru ku gospelom Rovnako, ako to bolo pri predchádzajúcej platni Nocturama (2003), aj tentoraz sa Cave a spol. rozhodli zveriť do rúk producenta Nicka Launaya (produkoval aj albumy pôvodnej Caveovej kapely Birthday Party). „Bolo výborné pracovať opäť s Nickom. Odviedol dobrú prácu aj na Nocturame. Spolupracuje s rôznymi punk-rockovými kapelami v L.A., takže má skúsenosti s nahrávaním „naživo“ znejúcej muziky. Viete, vy hráte, on to nahráva a to, čo z toho nakoniec je, znie úplne rovnako ako to, čo ste hrali. Určite nebudeme váhať osloviť ho znova,“ tvrdí Nick Cave. Ako našepkáva dvojnázov albumu, skladá sa z dvoch častí, hoci sa od seba neodlišujú až tak, ako by sa mohlo na prvé počutie zdať, prípadne akoby si želali samotní Bad Seeds. Abattoir Blues je najmä vo svojej prvej polovici svižnejší ako The Lyre of Orpheus, ktorý zase väčšmi nadväzuje na komornú tvorbu kapely z ostatných rokov. Prvé CD znie možno aj trochu drsnejšie, aspoň v niektorých skladbách, napriek tomu sa jednotlivé prvky prelínajú v oboch častiach, spája ich najmä prítomnosť vokálov gospelového chóru. Nick ich prítomnosť vysvetľuje: „Rozmýšľal som nad tým už dávno. Pridaním gospelového chóru sme dosiahli ľahkosť a vzdušnosť, presne to, o čo sme sa pokúšali. Znie to nádherne.“ Dohromady dvojalbum obsahuje 17 skladieb, ale ako tvrdí Cave, vznikli ako dve rozdielne platne: „Sú to dva albumy. Spravili sme to tak, pretože podľa mňa dosť často vznikajú rôzne nedorozumenia okolo dvojalbumov. Pre niekoho to môže byť príliš veľa materiálu – hudby na jedno počutie. Prípadne je tam priveľa „vaty“ a kritiky potom tvrdia, že stačilo z toho materiálu spraviť jedno skvelé CD. Rozhodli sme sa preto náš materiál odlíšiť aj názvami, kvôli lepšej identifikácii. Okrem toho Jim Sclavunos je veľmi tvrdým bubeníkom a je to počuť práve na Abattoir Blues. Na The Lyre of Orpheus bubnoval Thomas Wydler, ktorý znie viac jazzovo, ľahšie a tichšie“. Hneď úvodná pieseň Abattoir Blues - Get Ready For Love vznikla počas parížskych „sessions“ skupiny. „Veľa času sme strávili iba tým, že sme tam len tak sedeli, ja som napočítal do štyroch a každý sme začali hrať to, čo nám práve behalo v mysli. Bez nejakých inštrukcií a zámeru.“ V Paríži nahrali Bad Seeds celý dvojalbum. „Nick prišiel do Paríža s hromadou textov a množstvom akordov“, spomína člen kapely Warren Ellis, „a ja som si práve kúpil mandolínu a buzuki. Hrali sme vkuse asi štyri-päť dní.“ Výsledkom bol základný materiál na album. Cave dodáva: „Dal som kapele možnosť byť súčasťou procesu tvorby, nahrávkam to pomohlo.“ Bad Seeds, ale najmä Nick Cave, prešli za vyše dvadsať rokov dlhú cestu. Ešte s Birthday Party tvorili najmä hardcorové „rachoty“ a niekedy ťažko identifikovateľné melódie, s Bad Seeds sa tento charizmatický a tak trochu záhadný Austrálčan preslávil najmä nezameniteľnými, rýchlejšími či pomalšími, temnými sondami do jeho nepokojnej a večne pochybujúcej duše. Albumy From Her to Eternity (1984), Kicking Against The Pricks (1986) či Henry´s Dream (1992) zostanú však už, ako sa zdá, neprekonané. Nick Cave sa ale na nedostatok nápadov a chuti tvoriť ani v posledných rokoch určite nesťažuje. Naopak, stále sa snaží prísť s niečím novým, hoci o tom, do akej miery je úspešný, by sa dalo polemizovať. Unudený Blixa Bad Seeds v roku 2004 sú však úplne odlišnou kapelou, ako boli ešte vlani. Po mnohých rokoch sa ju totiž rozhodol opustiť jeden zo základných „kameňov“ popri Caveovi a gitaristovi Mickovi Harveym - a to absolútne nezameniteľný gitarista a svojská postavička - Blixa Bargeld. Roky strávil po Caveovom boku, ale aj vo svojej domovskej kapele - nemeckých Einstürzende Neubauten. Ako sa na jar tohto roku vyjadril pre rakúske rádio pred viedenským koncertom EN, z Bad Seeds odišiel kvôli tomu, že už sa jednoducho nudil. S EN vydali nový radový album a či bude veľmi chýbať v Bad Seeds sa uvidí najmä počas koncertného turné kapely (v decembri ich môžete vidieť vo Viedni). Cave o ňom hovorí: „Blixa, ktorého mám veľmi rád, bol v Bad Seeds podstatnou osobnosťou. Jeho odchod znamená, akoby sme boli hodení do vody - buď sa utopíme, alebo budeme plávať - a vytvoríme niečo nové, pozitívne. Znamená to však napríklad aj väčší priestor pre Micka Harveyho a jeho gitaru a rovnako aj pre Warrena Elisa možnosť vytvoriť nové zvuky s buzuki.“ Náhradou za Blixu sa stal bývalý frontman kapely Gallon Drunk James Johnston. S albumom, ktorý teda vznikal na pozadí dôležitých zmien v kapele, je však Nick veľmi spokojný: „Viete, nepočujem hlasy v mojej hlave, ktoré by hovorili, že som to mohol spraviť lepšie. Počúval som tento album veľakrát a hlasy tam proste nie sú.“ A Mick Harvey dodáva: „Za tie roky sa pocit v mojom žalúdku ukázal ako pravdivý ukazovateľ. A ja si myslím, že toto je náš najlepší album.“ Rozhodne je zaujímavý a príjemný. Autorka je hudobná publicistka