Skeptici a tešitelia

Od vydania štúdie Umberta Eca Apocalittici e integrati uplynulo štyridsať rokov, a od jej sprístupnenia nášmu čitateľovi v oneskorenom, kostrbatom českom preklade Zdeňka Frýborta s názvom Skeptikové a těšitelé bezmála desať, no Ecom nastolené otázky okolo reflexie trhovej či masovej kultúry zostali podnes otvorené.
Počet zobrazení: 1336

Od vydania štúdie Umberta Eca Apocalittici e integrati uplynulo štyridsať rokov, a od jej sprístupnenia nášmu čitateľovi v oneskorenom, kostrbatom českom preklade Zdeňka Frýborta s názvom Skeptikové a těšitelé bezmála desať, no Ecom nastolené otázky okolo reflexie trhovej či masovej kultúry zostali podnes otvorené. Stále platí, že ak prostoduché hľadanie slovenskej SuperStar alebo Dievčaťa za milión vďaka sofistikovanej reklamnej manipulácii plní úlohu (zdanlivo) lacnej lotérie so skvelou výhrou, a súčasne príťažlivej zábavy, trhové záujmy sa nadraďujú hodnotám duchovným, čo sa napokon môže vrátiť ako prehra, úpadok mravných i kultúrnych hodnôt. Stále je aktuálne Ecovo rozdelenie pozorovateľov tohto poklesu televíznej kultúry na nezávislých skeptikov, ktorí kritizujú víťazný pochod ideológie trhovej demokracie našimi obrazovkami, a na spoločensky integrovaných tešiteľov, ktorí spájajú rôzne prejavy masovo obľúbenej a preto aj hromadne sledovanej kultúry s predstavou, že samotná sledovanosť (čítanosť, návštevnosť) je dôkazom, že ide o ľuďom zrozumiteľné, prístupné, čiže užitočné prejavy. Tešitelia sa nepýtajú na pôvod úspechu konzumnej kultúry, ktorá obchoduje s ľudským omylom a neznalosťou, zaklínajú sa pritom slobodou podnikania. Stačí pozorne sledovať: pospolitosti hojne ponúkaná ilúzia súťaže Dievčaťa za milión, že moderátorskú perlu možno odhaliť v náhodnej sladkovodnej mušličke, a nie v škole, kde sa učí slovenčina, literatúra, dejiny, jazyky, politológia, sociológia, psychológia, javisková reč, sa rozplynula v nič, keď kandidátky mali absolvovať prvú skúšku, reálne súvisiacu s vytúženým povolaním – znalosť cudzích slov. Napospol nepoznali, stratili formálny lesk a nechtiac nahrali utajeným sadistickým inštinktom publika, sčasti aj poroty. Súčasne vyplávala aj ďalšia neresť tvorcov programu, ktorá síce kopíruje slovenskú spoločenskú realitu, ale v korektnej súťaži nemá čo hľadať: dievčatko, ktoré ešte ničím nie je, splnomocnili pravidlá kritizovať a tvrdo vylučovať vlastné konkurentky. Chce tým autor potrestať vygenerovanú kandidátku ? Nezamýšľané a neželané dôsledky majú aj ďalšie kolá SuperStar: zaujímavejší je pohľad na správanie poroty než na splašených, nesebakritických kandidátov, ktorých je súdnemu človeku skôr ľúto. Chlapci a dievčatká, maminkami a kamarátmi obdivovaní a uznávaní, zaiste netušili, že budú nútení pred tvárou televízneho obecenstva absolvovať prvé životné lekcie z dobre zverejneného výsmechu. Členovia poroty nezakrývajú svoju nechuť z amatérskych výkonov a bez zábran sa im do očí hurónsky rehocú. Mstia sa tým, ktorým mali pôvodne pomôcť vstúpiť do im vlastného ligotavého sveta. Ako porotcovia sa správajú neprofesionálne, akoby vo vlastnom papučovom kine. No počkaj, Habera! – bolo počuť ich obete zo zákulisia. Pred štyridsiatimi rokmi sa Umberto Eco vyjadril kriticky aj o skeptikoch, ktorí majú sklon moralizovať a vynášať skalné súdy. V novších zmienkach, týkajúcich sa televízie a masovej kultúry vôbec (Babylonský rozhovor, eseje na internete...), hráva s nadhľadom na strane obozretných skeptikov.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984