Nažeňme im strach

Terorizmus. Donedávna pre bežného občana krajiny pod Tatrami to bol pomaly exotický výraz spájajúci sa s niečím veľmi ďalekým niekde, kdesi na Blízkom Východe. Ani zrútenie newyorských dvojičiek Slovákom veľa strachu nenahnalo, pretože Ameriku delí od nás nejaký ten oceán.
Počet zobrazení: 861

Terorizmus. Donedávna pre bežného občana krajiny pod Tatrami to bol pomaly exotický výraz spájajúci sa s niečím veľmi ďalekým niekde, kdesi na Blízkom Východe. Ani zrútenie newyorských dvojičiek Slovákom veľa strachu nenahnalo, pretože Ameriku delí od nás nejaký ten oceán. Vlakové šialenstvo zo Španielska, pri ktorom sa civilné obete i z radov detí rátali na desiatky, už pomaly a isto prinútilo zamyslieť sa i bežného Európana, že terorizmus nie je až taký vzdialený, ako sa zdá. V uplynulých dňoch Slovenská informačná služba cez isté médiá oznámila, že hrozba teroru od islamských militantov by nemusela obísť ani Slovensko. Viacerí kompetentní si na Slovensku položili otázku, či vôbec je táto hrozba naozaj reálna? Zákon akcie a reakcie Hovoriť, že ide jednoznačne o spravodajskú hru z cieľom zvýšenie rozpočtu pre tajnú službu, ktorý výrazne ochudobnila aféra okolo nelegálneho odpočúvania novinára a predsedu ANO Pavla Ruska, by bolo asi totálne nezodpovedné. Slovensko sa aktívne zúčastňuje a už aj prinieslo obete pri irackej vojnovej výprave USA a jej spojencov v rozprávkovo bohatej krajine na ropu. Vojna je veľmi citlivo vnímaná nielen v arabskom svete. Svedčí o tom množstvo mierových demonštrácií. Je úplne logické, že akcia USA so spojencami musí zákonite vyvolať reakciu. Žiaden zo zúčastnených štátov si nemôže byť istý pred útokom nejakého fanatika dobre organizovaného svojimi chlebodarcami. Myslieť si, že Slovensko je malá krajina, a tak ju môžu teroristi prehliadnuť, je naivné. Na druhej strane je otázne, či naozaj slovenský systém spravodajských zložiek, ktoré sú rozdrobené – a niektoré vedú už niekoľko rokov tichú zákopovú vojnu –, dokáže účinne ochrániť občanov pred terorizmom. Pretože dôkladne logisticky premyslené smrtonosné akcie vo svete dávajú jasný signál, že súperiť s nimi môžu len skutoční profesionáli, ktorí sa sústredia iba na svoju prácu, a nie na žabomyšie vojny v rámci ostatných ozbrojených zložiek. Štát by mal byť totiž v boji proti terorizmu o krok vpred. Ten slovenský je asi trošku viac prispatý. Pri jarnom parlamentnom zhromaždení NATO v Bratislave v blízkosti centra diania polícia oznámila nález nástražného výbušného systému. Na prísne stráženom mieste pod kontajnerom sa našli v igelitke plastické trhaviny. Otázne je, ako je možné, že niekto prinesie trhavinu do hádam v danom okamihu najstráženejšieho miesta v Európe. Načo bol ten policajný cirkus strpčujúci život nielen bežným Bratislavčanom? Kto nás vlastne strašil? Skupinka pár demonštrantov, bez kameňov a iba s transparentmi, nahnala oveľa menší strach ako policajné zátarasy pripomínajúce časy novembrových udalosti v roku 1989. Navyše policajná inšpekcia sa stále zaoberá prístupom policajtov k pokojne protestujúcim. Určite terorizmus nie je o amatérsky podhodených igelitkách, ktoré mohli, ale iba za splnenia určitých podmienok, vybuchnúť. Tie splnené neboli a bežný občan dostal strach. Polícii a ani tajnej službe sa prípad nepodarilo objasniť. Preto by sa mohlo stať, že v budúcnosti môže ísť naozaj o teror a štát bude potrebovať spoluprácu a dôveru občanov. Pri takomto plytvaní s „igelitkovými“ bombami však môže dôjsť k tomu, že varovanie tajnej služby už nikto nebude brať vážne. Prológ Na Slovensku pôsobí okrem SIS viacero spravodajských zložiek. Každá z nich, kriminálne spravodajstvo, vojenská rozviedka a ďalšie zhromažďujú citlivé tajné informácie. Možno by už poslancov malo konečne zaujímať, ako vlastne tieto zložky spolupracujú pri výmene a analyzovaní informácií. Práve nedostatočná koordinácia týchto zložiek by mohla byť pre štát skutočnou katastrofou. Septembrová udalosť z USA by mala byť aj pre nás mementom. A to nechcem ani vedieť, ako by dopadol pokus, aký zrealizovala nemecká verejnoprávna televízia, ktorá simulovala v metre teroristický útok. Veď stačí si spomenúť na prípad urazeného potulného predavača lacných voňaviek, ktorý sa nahneval a na petržalskej pošte nastriekal paprikový sprej používaný ako ochrana proti zúrivým psom. Chemici ministerstva vnútra namerali na pošte všeličo od bojového plynu po fosgén. Dva týždne národ cez médiá žil v úplnom blude a fámach podporovaných z oficiálnych miest. A to mladík dal chemikom, aby nebláznili, ešte jednu šancu. Konečný znalecký verdikt je šokujúci – obyčajná štipľavá paprika. Dôvod na vyvodenie zodpovednosti či prijatie opatrení je na Slovensku v nedohľadne. Veď tentoraz nešlo o život, zopár ľudí si na pár hodín poležalo v nemocnici a zdraví odišli domov. Nabudúce však už nemusí ísť o papriku. Autor je stály spolupracovník týždenníka SLOVO

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984