Politika

Hovoriť o 38. spolkovom sneme Rakúskej sociálnej demokracie ako o prelomovej veci nemá zmysel. O ničom mimoriadnom tento snem nebol. Všetko prebehlo podľa očakávania. Aj podávaná káva chutila perfektne. A práve o tejto zabehnutej obyčajnosti viedenského stretnutia sa oplatí rozprávať.
Počet zobrazení: 1930

Hovoriť o 38. spolkovom sneme Rakúskej sociálnej demokracie ako o prelomovej veci nemá zmysel. O ničom mimoriadnom tento snem nebol. Všetko prebehlo podľa očakávania. Aj podávaná káva chutila perfektne. A práve o tejto zabehnutej obyčajnosti viedenského stretnutia sa oplatí rozprávať. Nie, nezačnem programovými tézami. Aj tu sa za dôležitými vecami ukrývajú maličkosti. Budem hovoriť o troch, ktoré u nás na domácej politickej scéne vo všeobecnosti nenájdete. Nemyslím len „naľavo“, ale vôbec. V kongresovej hale Austria Center sa stretli ľudia, ktorí už na prvý pohľad patrili k sebe. Oblečením, ešte stále trochu rebelskými účesmi 68-čkárov, rituálnymi rozhovormi v trojiciach pri rovnako rituálnom jedle: párkoch s horčicou a pivom. Zdôraznením spolunáležitosti sa odohral už začiatok tejto politickej udalosti: Pripomenutím si pamiatky zosnulých členov strany. Za posledné dva roky ich odišlo navždy približne 10 tisíc (!). Samozrejme, aj tu sa dávali do popredia prví medzi rovnými. V podobe troch filmových šotov o troch postavách sa pripomenula minulosť strany z rozličných miest alebo štvrtí Viedne, ktorú si možno vážiť: Ešte raz, stranícka minulosť, ku ktorej sa možno bez rozpakov prihlásiť. Poviete si, my sme tých minulostí už zažili... Dnes nás dávajú dokopy záujmy a manažment. Dobre, poďme o krôčik ďalej: najväčší aplauz nezožalo privítanie úradujúceho predsedu strany Alfreda Gusenbauera. Najdlhšie ovácie zožal niekdajší premiér a jeho predchodca vo funkcii predsedu strany Franz Vraniczki. Žiadne obavy. Nešlo o puč. A znova len a len o rešpekt, ktorý spája a drží pokope – symbolickou figúrou politika. Poznáte takýto symbol na Slovensku? Skromnejšia otázka: koľkých expolitikov poznáte, ktorí odišli z politickej scény tak, že by mohli ešte niečo znamenať vo verejnom svete? Málo, ešte menej? Aj o tom sú 90. roky... V tejto krajine sa z verejno-politického sveta buď nechce odísť vôbec (iste tušíte prečo), alebo sa odchádza inde a ináč. V lepšom prípade s biľagom neúspechu. A v tom horšom: v znamení podozrenia a hanby. Napokon: Sociálnodemokratická politika je vecou obsahu a vďaka tomuto obsahu treba o dva roky povaliť čierno-modrú koalíciu Wolfganga Schüssela. Aj tak by sa dalo z prejavu zhrnúť hlavné posolstvo opätovne zvoleného predsedu strany Gusenbauera. Išlo v ňom o zdôraznenie tradičných hodnôt sociálnej demokracie, nielen o ich mechanické zopakovanie. O novom hospodárskom programe strany a ďalších troch dokumentoch spolu s 200-stranovou mapou analytických podkladov k nemu bude treba hovoriť podrobnejšie. Ich konkurencieschopnú obdobu doma, predpokladám, nenájdete. K dispozícii bol ešte jeden zaujímavý dokument: ročenka činnosti strany na centrálnej, regionálnej, programovej a hlavne manažérsko-školiacej úrovni. Na dvestotridsiatich stranách je tak k dispozícii „účtovnícka“ evidencia činnosti strany za jeden rok. Čo tým chcem povedať? Sociálnodemokratická politika je o výsledku – o vládnej moci. Na to, aby bola úspešná, musí zvládnuť viac, než vedieť získať moc. Dať jej dlhodobejšiu perspektívu. Čiže: nielen pracovať na obsahu politiky, ale dokázať získať si tých, ktorí by už aj vedeli alebo mali sa kde naučiť profesionálne pracovať na obsahu politiky. Takých dnes v domácej, predovšetkým „ľavicovej“ politike je menej ako šafranu. Ak chcete – ďalšia z výziev na masívnejší vstup „rozumných“ do sveta politiky. Neveríte? Ja áno. Ale to je tiež zrejme budúci prvok slovenskej – ľavicovej – politiky.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984