Polrok poľskej politiky

Staré príslovie hovorí, že aj keď ste na dne, stále ste aspoň na nejakej úrovni. Z politického hľadiska je to pravdepodobne jedna z mála ľudových múdrostí, ktorá dnes môže upokojiť ľavičiara v Poľsku.
Počet zobrazení: 830
8_karikatura-m.jpg

Staré príslovie hovorí, že aj keď ste na dne, stále ste aspoň na nejakej úrovni. Z politického hľadiska je to pravdepodobne jedna z mála ľudových múdrostí, ktorá dnes môže upokojiť ľavičiara v Poľsku. Máj Bol to perný mesiac. Najprv 2. mája rezignoval premiér Leszek Miller a prezidentským menovaním ho nahradil Marek Belka. Belka je profesorom ekonómie a v Millerovej vláde bol nakrátko ministrom financií, no dlho nevydržal a odišiel s frázou, ktorá sa stala u nás medzičasom slávnou: „Keď sa pustíte do súťaže v kopaní s koňom, nemôžete vyhrať.“ Na nový post premiéra však nenastúpil kvôli sarkazmu, ale odvahe. Zostavovanie vlády bol tvrdý džob – zatiaľ čo sa snažil získať podporu, kde to len bolo možné, rozdelená ľavica sa snažila odlíšiť sa navzájom tým, že mu v rôznych chvíľach hovorili „nie“. Pod podmienkou presného dátumu, ku ktorému odídu poľské jednotky z Iraku, sa mu nakoniec podarilo dostať do vlády dovtedajšieho partnera, Úniu práce. Prvé hlasovanie o dôvere prehral, no nebola to veľká tragédia – mal predsa ešte dva pokusy! Okrem dokazovania si, kto je ľavý ľavičiar a kto pravý ľavičiar, sa poľská ľavica zameriavala na voľby do Európskeho parlamentu. Kampaň bola dobrou lekciou, ako by kampaň v eurovoľbách nemala vyzerať – väčšina kandidátov chcela ísť, podľa vlastných slov, do Bruselu, aby vybudovali v Poľsku diaľnicu či vyriešili iný typicky poľský problém. Volebné heslá nijako nevybočili z tradície – pre ľavicu to bolo všetko o „rozvoji, viere a lepšom živote“, pre pravicu zas o „národnej zrade a smrti (tentoraz za Nice)“... Aby sme nehovorili len o nudnej politike – v Krakove sa mal v máji konať Festival tolerancie. Je už tradičnou aktivitou, s cieľom bojovať proti homofóbii a predstaviť lesbicko-gejsko-transsexuálnu kultúru. Bohužiaľ, na festivale sa objavilo všetko okrem samej tolerancie. Pochod tolerancie sa stretol so skupinkou príslušníkov „Celopoľskej mládeže“, ktorá tam bola očividne náhodou a rovnako náhodou mala zo sebou fľaše s kyselinou a kamene, ktoré náhodou hádzala na pochodujúcich. Pár ľudí bolo zranených a televízia sa rada zviezla na vlne homofóbnych reakcií, vďaka ktorým sa „Celopoľská mládež“ stala národným hrdinom chrániacim rodiny a „pravú poľskú dušu“. Nuž ako by vám povedalo mnoho psychológov, každá netolerancia o sebe tvrdí, že je „normálna“. Jún Trinásteho sa konali prvé voľby do Európskeho parlamentu v Poľsku. Bol to nádherný víkend – vo štvrtok (desiateho) bol katolícky sviatok (a, prirodzene, celoštátne prázdniny) a celá krajina sa hromadne presunula do kostolov... alebo na chaty. Potom prišiel piatok, keď si väčšina ľudí vzala voľno, sobota a volebná nedeľa a ľudia boli opäť na chatách alebo v kostoloch. Ak k tomu prirátate pretrvávajúci vládnu krízu (Belka stále nepresvedčil dostatok poslancov) a všeobecnú nedôveru voči politikom, už ani nehovoriac o tom, že prvý máj, keď Poľsko vstúpilo do EÚ, nepriniesol raj na zem, nemožno sa čudovať 20-percentnej účasti. Pre ľavicu to bol čas politických zázrakov (aj napriek prehre). Spoločná kandidátka SLD-UP získala len 5 z 54 mandátov, no SDPL (vytvorená v marci 2004 nespokojnými podpredsedami z SLD a UP), ktorá ešte večer nedosiahla hranicu potrebných piatich percent, ju ráno prekonala a to jej dalo troch europoslancov. Všetci sa spolu šťastne stretli v parlamentnej frakcii Strany európskych socialistov (ktorá už zas až tak veľmi neprotestovala proti rozdeleniu ľavice ako predtým). Bolo to ráno plné radosti, politického ekumenizmu a zmierenia sa: SDPL, dovtedy jeden z hlavných nepriateľov Belku, oficiálne vyhlásila podporu jeho kabinetu. Aký nádherný svet! V medzinárodnej politike musela nová poľská ľavicová vláda prehltnúť horkú pilulku prehry a ideologických paradoxov, pretože bola v EÚ jediná, ktorá nakoniec bránila, v mene Božom a katolíckej cirkvi, „invocatio dei“ v európskej ústavnej zmluve. Neúspešne. Keď Belka pristál po summite lídrov únie vo Varšave, stal sa, vďaka vždy spoľahlivej pravici, „Zradcom“ a „Obchodníkom predávajúcim národnú hrdosť“. Je úžasné, aké je pre pravicu všetko jednoduché! Jedenásteho júna sa mal konať ďalší Pochod tolerancie – tentoraz vo Varšave. Hoci bol tradične organizovaný už po štyri roky, teraz sa varšavský primátor Lech Kaczyński (zo strany Právo a spravodlivosť) rozhodol, že ho nepovolí. Ako skutočný demokrat zabudol, že poľská ústava toto právo garantuje každému – ale načo by sa ňou obťažoval? Zdá sa, že konal skôr z hlúposti ako zloby. Nakoniec však mal príčinu hnevať sa, a veľmi – Pochod tolerancie sa, napriek zákazu, uskutočnil na hlavnom varšavskom námestí. Tentoraz ho skutočne strážila polícia a pokrývali ho médiá. Zároveň s ním usporiadala Celopoľská mládež konferenciu s názvom „Ako liečiť homosexualitu“. Nuž, intolerancia osciluje od násilia k tragikomédii... Júl Je to strašné, no na európskej úrovni nasledujú po náhodnej pochabosti kroky skutočnej vedomej stupídnosti. Poľsko, ktoré už bolo nazvané „Európskym trójskym koňom Spojených štátov“, ochotným „umrieť za Nice“, len aby nakoniec politicky umrelo na oltári kresťanstva po prehratej bitke o miesto Boha v ústavnej zmluve, vstúpilo do reality Európskeho parlamentu s niekoľkými nápadmi, ako ním „skutočne zatriasť“. V prvom hlasovaní, o budúcom predsedovi Európskeho parlamentu, sa poľskí členovia v skupine európskych socialistov pokúsili použiť historicky zakázané „liberum veto“ a vyhlásili, že budú hlasovať „podľa svojho srdca“, to značí za... liberála (Bronisława Geremeka), len preto, že je... proste Poliak. Internacionalizmus? A čo je to?! A tak aj bolo. August ... bol dovolenkovým mesiacom. Žiadna väčšia kríza tak nenastala. Poučením z toho je, že svet by vyzeral inak, keby všetci hlúpi ľudia boli aspoň takí leniví, akí sú hlúpi. September Na základe džentlmenskej dohody so Sejmom (dolnou komorou parlamentu) sa premiérovi podarilo dostať jeho kabinet cez hlasovanie o dôvere. V septembri sa začína škola a zdá sa, že sa poučil aj Sejm – tentoraz už nemíňal pásky v kamerách a čas divákov a Belkov kabinet schválil hneď na prvom zasadnutí. Premiér sa vernej ľavici odvďačil naozaj svojsky – za zástupkyňu ministra pre vzdelávanie a šport menoval Annu Radziwiłł, ktorá nie je známa len vďaka vynikajúcim aristokratickým konexiám, ale aj ako ministerka, ktorá zaviedla do škôl náboženstvo. Ak majú Poliaci dobrú pamäť, tak určite len krátkodobú... Aby zas nevyzeralo všetko také čierne, Parlamentná ženská skupina zintenzívnila diskusiu o novom zákone o sexuálnej výchove a potratoch. Profesorka Joanna Senyszyn (SLD), ktorá má projekt na starosti, bola verejne nazvaná „zástupcom diabla“. V televíznej debate s inou profesorkou, Zytou Gilowskou (liberáli), dokázala, že si po nose brnkať nenechá. Keď Gilowska tvrdila, že v Poľsku neexistujú reklamy na nelegálne potraty (čím, v dobrej liberálnej tradícii, dokazovala, že potraty netreba legalizovať), Senyszyn jej odpovedala: „Nuž, vo vašom veku sa už človek na inzeráty ženských doktorov pravdepodobne nepozerá.“ Tým nateraz verejná debata skončila a projekt leží na stoloch komisie Sejmu, pokiaľ nebude predložený na nasledujúcom plenárnom zasadnutí. Október Vnútropolitická diskusia sa točila okolo najnovšieho politického škandálu. Rovnako ako v predchádzajúcich prípadoch vytvoril Sejm vyšetrovací výbor, ktorý teraz trávi svoje dni vypočúvaním rôznych ľudí, hlavne známych politikov. Komisia „Orlen-Gate“, vysielaná ako nová, politická mutácia Big Brother show (predchádzajúca aféra „Rywin-Gate“ sa týkala médií, tentokrát ide o ropu a zemný plyn), najprv až tak veľa ľudí neprilákala. Predchádzajúci škandál bol omnoho zábavnejší, aj kvôli tomu, že mal zaujímavé obsadenie – napríklad poslanca Begera zo „slávnej“ Samoobrany. Táto je strašne vážna, len pre mužov, a hrajú v nej len muži. Jej popularita však narástla, keď predvolaný svedok Jan Kulczyk, jeden z najbohatších Poliakov, obvinil Romana Giertycha (lídra strany Liga poľských rodín a podpredsedu vyšetrovacej komisie), že mu ponúkol všetko možné, len aby z neho dostal „dôkazy“ obviňujúce prezidenta Kwaśniewskeho. Giertych mu mal túto politickú dohodu navrhnúť v kláštore v Jasnej Góre (centre poľskej katolíckej cirkvi) a tak teraz žalobca nepredvolal len Giertycha, ale pred komisiou sa majú objaviť aj mnísi. Je to skutočne nádherné, že svedkami sa stali služobníci Boží. Celé Poľsko sa pýta: „Dozvieme sa konečne pravdu?“ Pokiaľ ide o EÚ, jeden z europoslancov Ligy poľských rodín (Bogusław Rogalski) dokázal, aké ťažké je byť obetným baránkom medzi oslami. Ako poštár ich nezávislého Poľského klubu navrhol v čase debaty pred (prvým a neuskutočneným) hlasovaním o Barrosovej komisii, aby sa Európsky parlament sám rozpustil, pretože sa stal „rukojemníkom európskej homosexuálnej loby“. V Poľsku sa stal slávny ako bojovník za „úbohého Buttiglioneho“, ktorý „trpí netoleranciou tých, ktorí tvrdia, že chcú toleranciu“. Bohužiaľ, po neúspešnom pokuse o rozpustenie Európskeho parlamentu to Liga poľských rodín nevzala osobne a nerozpustila sa sama. Skutočná škoda! Nie je to však jediný z ich nápadov – len nedávno zaslali europoslancom apel, aby podporili ich úžasnú iniciatívu na postavenie kaplnky v europarlamente. Samozrejme, katolíckej. Boh ochraňuj EÚ? No október, farebný jesenný mesiac, mal aj pozitívne momenty. Jerzy Szmajdziński, minister obrany a podpredseda SLD, vyhlásil, že Poľsko stiahne svoje jednotky z Iraku. Bohužiaľ, zabudol o tom vopred povedať premiérovi alebo komukoľvek inému, takže Belka sa trochu nahneval a na oplátku to poprel. Či už má pravdu vo veci skutočnej poľskej politiky minister obrany, alebo premiér, poľská vláda zorganizovala pre Poliakov zostávajúcich v Iraku dopravu a ubytovanie. Médiá „skutočne pomohli“ pri zabezpečovaní ich bezpečnosti – nielen tým, že potvrdili, že títo ľudia sa nachádzajú v nebezpečenstve, ale aj vyzradením ich miesta pobytu v Poľsku. Zdá sa, že vedieť veľa ešte neznamená byť múdry. Keď už sme opäť spomenuli Belku – nakoniec bol aj úspešný. Skutočne! Zdá sa, že ho má Boh radšej, než mal (mala?) Leszeka Millera. Nezrútil sa v lietadle! Po ceste na Euro-ázijský summit v Hanoji sa vládnemu špeciálu podarilo bezpečné núdzové pristátie v Číne. November November je smutný mesiac. Začína sa Dňom všetkých svätých a návštevami na cintorínoch a potom to už je len horšie. Poľsko bolo jedinou európskou krajinou, v ktorej by ľudia, podľa prieskumov verejnej mienky, hlasovali viac za Busha ako za Kerryho. A Bush vyhral. Ako to komentoval jeden z poľských týždenníkov: „Nevieme sa dočkať chvíle, keď nám na dôkaz vďaky za poľskú podporu ukáže prezident Bush svoj zadok, aby sme mu ho mohli pobozkať.“ Nech už je ako je, Poliaci stále potrebujú na vstup do USA víza a väčšina mladých socialistov sa vďaka pravidelným demonštráciám pred americkou ambasádou nemusí obávať, že by ich niekedy dostala. Jedenásteho novembra oslavovalo Poľsko deň nezávislosti. Prezident Kwaśniewski pri tradičnej vojenskej prehliadke pred hrobom neznámeho vojaka varoval pravicu, aby nezruinovala tretiu Poľskú republiku tým, že už začína hovoriť o štvrtej. Pravica reagovala obvineniami že „útočí na opozíciu“. Následne pravičiari prekročili hranice absolútnej hlúposti a požiadali za nimi o azyl – strane „Právo a spravodlivosť“ sa podarilo urobiť tri úžasné veci. Po prvé, snaží sa opäť zaviesť do trestného poriadku trest smrti. Po druhé, jeden z jej lídrov, primátor Varšavy, vyhlásil, že jeho úrad pripravil zoznam a cenu celého Hitlerovho ničenia vo Varšave a ak sa ktorýkoľvek Nemec opováži zažalovať Poľsko o náhradu kvôli povojnovému vysídľovaniu, je pripravený odpovedať. A, nakoniec, úplne nedávno táto strana vyhlásila, že chce postaviť mimo zákona vládnu SLD. Staré poľské príslovie hovorí: „Neuhryzneš kameň, sám nezvalíš múr, nepresvedčíš hlupáka.“ Odvolací súd oznámil 5. novembra rozsudok v prípade matky, ktorej bol odmietnutý prístup k tehotenskému vyšetreniu, na základe ktorého sa chcela rozhodnúť, či si ponechá svoje dieťa, pretože už mala jedno s genetickou chorobou. Odmietnutie vyšetrenia spôsobilo, že teraz je matkou dvoch postihnutých detí. Súd jej žalobu odmietol, pretože „tehotenské vyšetrenie nie je schopné odhaliť genetické poškodenie pred 22. týždňom, zatiaľ čo potrat je (v prípade poškodenia dieťaťa) povolený len do 20. týždňa“. Poľská verzia Hlavy 22... Inak povedané, tehotenské vyšetrenia sú nezmyselné a ženám fyzikálne zákony plynutia času berú právo byť informované o svojom zdravotnom stave. Hm... Zvláštny zmysel pre humor... No, je čas ukončiť náš prehľad nedávnej poľskej histórie. Jeden fakt nás napĺňa optimizmom – budúci rok sa budú v Poľsku konať parlamentné i prezidentské voľby spojené s referendom o európskej ústavnej zmluve, a tak si môžeme byť istí, že nám na nudu nezvýši žiaden čas. Autorky sú publicistky

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984