Krčmová reč
V súvislosti s nedávnymi americkými prezidentskými voľbami často zaznieva(la) otázka, či Bushovo víťazstvo niekoho (ne)uráža. Vraj by nemalo, argumentujú tí, ktorí si v demokratickom zápale náhle spomenuli na oceliara z Pittsburghu, pumpára z Ohia, kamionistu z Texasu, farmára z Iowy. Veď vyššie menovaní sú tiež len ľudia, tvoria ľud, reprezentujú istý názor, etické, občianske hodnoty. Ja týmto príspevkom týmto poctivo pracujúcim jednoduchým veriacim a čistosrdcím ľuďom nechcem brať ich právo na členstvo v ľudskom spoločenstve. Áno, priatelia, aj oni sú ľudia. Majú právo zvoliť si takého prezidenta, akého chcú. Nech čušia tí, čo by hneď chceli zabľabotať, že americký prezident je aj prezidentom sveta a svet si veru nijakého megadebila v Oválnej pracovni nezaslúži. Priatelia, svet nie je nijaké neviniatko, zaslúži si on všeličo. No ale späť k farmárom z Iowy. Tí sú naozaj nevinní. Oni si len zvolili svojho prezidenta. Ako toľkí toľkokrát v toľkých dejinách a dejstvách. Konali (si) svoju občiansku povinnosť. Vykonali ju statočne. Dokonali to, na čo ich milovaná štátna mašinéria naviedla. Náhoda, že ten ich prezident je (aj) vrchným veliteľom najsilnejšej a najmodernejšej armády sveta. Netreba tomu pripisovať nijaký význam. Žoviálny chlapík v džínsoch, z dobrého starého, vojnami ošľahaného klanu Bushovcov, bráni predsa napríklad právo Iowy na kukuricu. Takže je to správny chlap na správnom mieste: niekde medzi kukuričnými lánmi a ropnými poliami. Dokonca sa zdá, že aj v správnom čase. Takému chlapovi hodno dôverovať aj vtedy, keď pošle synov svojich najvernejších voličov do nehostinných končín Iraku. Nie lámať kukuricu, ale strážiť ropu, ktorá, aké nešťastie, nie je z Texasu. Univerzitní profesori, spisovatelia, novinári, vytvárnici, hudobníci, herci, herečky, režiséri a iní tepľoši nech držia hubu. Ničomu predsa nerozumejú. Nechápu, že celý svet myslí ako jeden farmár z Iowy, prípadne ako ropák z Texasu? Jaj, bože, toto tu je predsa jedna z rubrík z kultúrnej prílohy Slova, tak čo tu dokelu politizujem? Ale ja nepolitizujem, venujem sa kultúrnej prílohe a v tej kultúrnej prílohe hovorím len toľko, že ma Bush uráža, lebo je maskotom pandémie idiotstva, ktoré nemá záujem počúvať hlas univerzitných profesorov, spisovateľov, novinárov, výtvarníkov, hudobníkov, hercov, herečiek, režisérov a iných tepľošov, lebo čo už tí vedia o tvrdom poctivom živote vystlanom pivom a hamburgerom? Nemôžem povedať, že by ma ktovieako upokojovalo, keď sa musím vyrovnávať s tým, že k moci sa dostal maskot tých, ktorí nemajú záujem počúvať toho druhého.
