Reklama
Reklama

Irak: zabíjanie pre slobodné a demokratické voľby

Útok na Fallúdžu priniesol rozsiahle zabíjanie a ničenie civilných objektov. Predstavitelia USA a nimi dosadená a vojensky kontrolovaná iracká vlády cynicky tvrdia, že ide o zabezpečenie „volieb a demokracie v Iraku“.
Počet zobrazení: 885

Útok na Fallúdžu priniesol rozsiahle zabíjanie a ničenie civilných objektov. Predstavitelia USA a nimi dosadená a vojensky kontrolovaná iracká vlády cynicky tvrdia, že ide o zabezpečenie „volieb a demokracie v Iraku“. Nie je to pravda, lebo príprava volieb sa za posledný rok nezlepšila a bezpečnostná situácia sa dokonca ešte zhoršila. Naomi Kleinová v uznávanom britskom denníku The Guardian odhalila pravdivé pozadie tejto špinavej vojny. Mŕtvi už voliť nebudú Američanmi vymenovaný iracký premiér Ijád Alláwí pred pár dňami vysvetlil generálnemu tajomníkovi OSN Kofimu Annanovi novú vojenskú ofenzívu tým, že potreba „zabezpečiť životy, voľby a demokraciu v Iraku“ si vyžaduje tento totálny útok. Aké výsledky tento neuveriteľný cynizmus voči vlastnému národu prináša, opisuje The Guardian: „Únikové cesty boli uzavreté, domy sa demolujú a pohotovostná klinika bola zrovnaná so zemou – všetko v mene prípravy mesta na januárové voľby.“ Po všetkých tých miliónov vynaložených na „budovanie demokracie“ a „občianskej spoločnosti“ v Iraku sme nakoniec dospeli až sem: „človek môže hodiť svoj hlas do volebnej urny, ak prežije útok jedinej svetovej superveľmoci. Dopekla, fallúdžania budú hlasovať, aj keby ich to malo najprv stáť život, “ ironizuje N. Kleinová. „Protiirackí“ Iračania Britskí dôstojník pritom nedávno odhalil ďalšiu lož amerického vládneho politika. Minister obrany Donald Rumsfeld tvrdil, že „títo teroristi“ nie sú Iračania, ale Sýrčania a Jordánčania. „Nepriateľ nie je bez tváre. Volá sa Satan a žije vo Fallúdži, “ povedal pre BBC ešte pred útokom podplukovník Gareth Brandl. Napokon, Američania budú môcť svoje tvrdenia ľahko dokázať, lebo amplióny na ich vojenských autách neustále oznamujú „všetkým mužom vo veku od 15 do 50 rokov zákaz odísť z mesta“ . Otázka je, či ich „nenájdu“ až po dvoch rokoch, ako teraz „objavili“ laboratórium na chemické zbrane zo Saddámových čias. Zmanipulované voľby „Od začiatku bolo jasné, že voľby v Iraku nebudú pokojné, no nemuseli byť aspoň totálnou vojnou proti voličom,“ píše N. Kleinová. Terajšia situácia je podľa nej „priamym následkom jedného katastrofálneho rozhodnutia, ktoré padlo pred rokom.“ Ide o rozhodnutie z 11. novembra 2003, ktoré vo Washingtone prijal vtedajší americký správca Iraku Paul Bremer a Georg Bush. „Obaja mali obavy, že ak dodržia sľub usporiadať v najbližších mesiacoch v Iraku voľby, krajina padne do rúk síl, ktoré nie sú dostatočne proamerické.“ To by postavilo zmysel celej invázie na hlavu a ohrozilo by to Bushove zvovuzvolenie. Preto voľby odložili a medzitým Washington dosadil prvú „zvrchovanú“ vládu Iraku. „Plán Bushovi umožňoval, aby sa počas kampane tváril, že v Iraku nastáva pokrok, a zároveň aby bol Irak pevne pod americkou kontrolou,“ vysvetľuje britský denník. V USA Bushove tvrdenia, že „sloboda postupuje vpred“, svoj účel splnili, no v Iraku tento plán priamo viedol k dnešným zverstvám. Iračania nechcú dosadenú vládu Americký prezident označuje všetkých, ktorí sú proti americkej prítomnosti v Iraku za nepriateľov demokracie. V skutočnosti „než sa Bush a Bremer rozhodli porušiť svoj sľub, že moc odovzdajú zvolenej irackej vlády, tieto sily boli izolované a s obmedzeným vplyvom,“ píše The Guardian. Dnešná nespokojnosť už priamo vyplýva z úsilia Washingtonu zablokovať, potlačiť, zdržať, zmanipulovať predstavu irackého obyvateľstva o demokracii. P. Bremer tvrdil, že v krajine bolo na voľby príliš nebezpečne a že neexistujú zoznamy voličov. Na Slovensku nikto neinformoval, že v januári 2004 v Bagdade pokojne demonštrovalo 100 000 Iračanov a ďalších 30 000 sa zhromaždilo v Basre. Ich heslá zneli „Áno, áno voľbám. Nie, nie menovaniu.“ Mnohí vtedy poukazovali na to, že ako zoznamy voličov by mohli slúžiť súpisky z programu Ropa za potraviny zo Saddámových čias. „Paul Bremer však neustúpil a OSN ho v tom škandalózne a osudovo podporila,“ pripomína Naomi Kleinová. Predseda stáleho výboru Irackej národnej akadémie vied Hussain al-Šahristání vtedy v denníku The Wall Street Journal predpovedal, čo bude nasledovať: „Voľby sa v Iraku skôr či neskôr uskutočnia a čím skôr to bude, čím skôr vznikne skutočne demokratický Irak, tým menej Iračanov a Američanov príde o život.“ Lživé výhovorky Za rok zahynuli tisíce Iračanov Američanov a vojakov i civilov iných národností. Namiesto lepšej bezpečnosti prežíva krajina ďalšiu vlnu strachu, obáv a chudoby. Novú vojenskú operáciu a v mnohých regiónoch platí výnimočný stav. Proamerická vláda Ijáda Alláwího chce ako voličské zoznamy použiť súpisky z programu Ropa za potraviny. „Ukázalo sa, že všetky výhovorky boli lživé: ak sa môžu voľby konať teraz, tak ich určite bolo možné usporiadať pred rokom. To by však Washingtonu nedalo možnosť nainštalovať v Iraku bábkový režim a možno by to zabránilo Georgeovi Bushovi v opätovnom zvolení za prezidenta,“ konštatuje N. Kleinová. Civilná nemocnica – prioritný vojenský cieľ Američanov Nemožno sa teda čudovať, že Iračania neveria tej demokracii, ktorú im priniesli americké vojská, a že voľby považujú nie za nástroj oslobodenia, ale za zbraň vo vojne. Letecký útok na Fallúdžu sa začal ani nie hodinu po oznámení výsledkov prezidentských volieb v USA. „Za nasledujúci deň a noc bolo mesto zbombardované prinajmenšom šesťkrát,“ upozorňuje The Guardian. Ďalším podozrivým faktom je, že prvou úlohou amerických vojakov vo Fallúdži bolo obsadiť nemocnicu. Prečo? „Podľa všetkého preto, že keď Fallúdžu obliehali ostatný raz, bola nemocnica zdrojom ‚chýrov‘ o vysokých stratách na životoch civilistov, čo v Iraku a v celom arabskom svete vyvolalo rozhorčenie,“ uvažuje N. Kleinová. Americký dôstojník, ktorý chcel zostať v anonymite, jej to v denníku The New York Times (NYT) vlastne potvrdil: „Je to centrum propagandy.“ Podľa NYT navyše obsadenie nemocnice prebehlo hladko, lebo „lekári a pacienti sa nijako nebránili“. Napokon, keď nebude lekárov, ktorí by spočítali mŕtvych, rozhorčenie asi nebude také veľké, ibaže už aj samotné útoky na nemocnicu vyvolali rozhorčenie a ďalej poškodili legitimitu nadchádzajúcich volieb. Článok bol uverejnený na internetovom serveri www.lavica.sk

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama