Miklošova spokojnosť kontra opozícia
Po trojdňovom parlamentnom rokovaní sa 9. decembra schválil návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2005, a to 82 hlasmi zo 145. Príjmová časť predstavuje 257,223 miliardy Sk, výdavková 318,749 miliardy Sk a ich schodkový rozdiel je vo výške 61,523 miliardy Sk. Najväčší úspech sa podľa ministra financií SR Ivana Mikloša dosiahol tým, že sa dodržali dopredu dohodnuté dva koaličné princípy pri tvorbe a prijímaní rozpočtu. Jeden z princípov predstavuje nezvyšovanie plánovaného 3,4-percentného deficitu verejných financií a druhý povinnosť prerokovať pozmeňovací návrh s príslušným rezortným ministrom. Rešpektovaním presunu príjmovej a výdavkovej časti medzi jednotlivými kapitolami rozpočtu bez zmeny ich celkového hodnotového vyjadrenia uspelo v parlamente desať pozmeňovacích návrhov zo 64 predložených. Podľa Mikloša nebolo doteraz schválených pravdepodobne viac návrhov podaných opozíciou ako štyri súčasné prijaté opozičné pozmeňovacie návrhy a jeden návrh od nezávislého poslanca. Minister financií nevidí úspech len v prijatom návrhu zákona o budúcoročnom rozpočte, ale aj v celom priebehu prípravy návrhu v rámci dlhodobých koaličných rokovaní, zároveň i v samotnom parlamentnom prijímaní zo strany opozície v súlade s kultúrou rokovania, ktorá sa dosiahla po prvý raz po siedmich rokoch. Ako najvyšší deficit v histórii s nespravodlivým regionálnym prerozdelením hodnotí Igor Solaj (Smer) prijatie budúcoročného deficitu hrubého domáceho produktu (HDP) vo výške 3,8 %. Na nespokojnosť opozície z dôvodu, že nie sú vládnou koalíciou akceptované ich pozmeňovacie návrhy, upozornil predovšetkým Miroslav Maxon (ĽS-HZDS). Uvedený fakt sa odrazil v hlasovaní o návrhu ako celku tým, že okrem 69 koaličných poslancov ho podporilo 13 nezávislých. Napriek koaličným rokovaniam Páli Farkas (SMK) prispel pozmeňovacím návrhom o zriadení Environmentálneho fondu. Farkasov návrh predstavuje prvotinu rovnako ako predĺženie rozpočtového obdobia z jedného na tri roky, kde prvý rok je záväzný. Na realizáciu uvedeného fondu vo výške takmer 1,5 miliardy Sk prispelo zhruba jednou miliardou ministerstvo životného prostredia, po 100tisíc ministerstvo pôdohospodárstva a ministerstvo hospodárstva a následne na zvyšnú časť ostatné ministerstvá. Z toho dve tretiny sú vyčlenené na vlastné aktivity fondu a zostávajúca časť financií sa bude spolupodieľať na financovaní eurofondov. Budúcoročná ekonomika na základe schváleného rozpočtu predpokladá 4,5-percentný rast HDP, infláciu vo výške 3,3 % a 14,4-percentnú nezamestnanosť. Na to je potrebné v príjmovej časti dosiahnuť 201,99 miliardy Sk daňových príjmov, 17,04 miliardy Sk nedaňových príjmov a granty a transfery vo výške 39,52 miliardy Sk. Pritom sa na opačnej výdavkovej strane prerozdelí v prospech účelových prostriedkov v jednotlivých rozpočtových kapitolách 42,48 miliardy Sk, dotácií obciam 16,05 miliardy Sk, dotácií vyšším územným celkom 9,54 miliardy Sk a rezerv 3 miliardy Sk. Medzi základné priority vlády patrí výstavba diaľnic v hodnote 17,7 miliardy Sk, podpora vybraných investícií – sem patrí hlavne automobilka Kia (2,6 miliárd Sk) a PSA Peugeot Citröen (1,3 miliardy Sk), ďalej bytová výstavba, ktorá sa bude realizovať cez Štátny fond rozvoja bývania namiesto príspevku k splátkam hypotekárnych úverov a štátnej prémie k stavebnému sporeniu. O 117 miliárd Sk sa navýši na príjmovej časti vďaka dani z pridanej hodnoty, spotrebná daň prinesie 45 miliárd Sk, pričom ešte skutočne prispejú dane z príjmov zamestnancov a živnostníkov viac ako 33 miliárd Sk. Dôležité postavenie vo výdavkovej časti rozpočtu z dôvodu nárastu verejných výdavkov a zároveň pre čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie majú obligatórne výdavky, ktoré je vláda zo zákona povinná platiť predovšetkým ako mzdy, platy a poistné odvody zamestnancov verejnej správy. Pretože obligatórne výdavky tvoria až tri štvrtiny z celkových výdavkov rozpočtu, stojí za to ich výšku prehodnotiť. Na základe stanoviska ekonóma Tatra banky Elizeja Macha by ich preskúmanie znamenalo krok vpred v reforme verejných financií. Po druhý raz sa použila metóda programového rozpočtovania, podľa ktorej sa prerozdeľujú prostriedky do jednotlivých kapitol na princípe konkrétneho určenia ich cieľa použitia. Čo je podľa Mikloša zodpovednejšie a úspornejšie vynakladanie financií. Dôvodom zostaviť rozpočet až do roku 2007 je vládny cieľ, ktorý znamená dosiahnuť dovtedy 3-percentný deficit HDP. Táto percentuálna hranica je potrebná na zavedenie eura. Zároveň je súčasťou predstavy vlády a Národnej banky SR o vstupe krajiny do eurozóny, ktorá je obsahovou náplňou konvergenčného plánu; podľa neho sa má do roku 2010 dosiahnuť nulový rozdiel medzi príjmami a výdavkami. Autorka je publicistka
